Arabská jar: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizovať |
aktualizácia, rozšírenie |
||
Riadok 1:
[[File:Arab Spring and Regional Conflict Map.svg|náhľad|350px|{{Legenda|#800080|Mnohonásobné vládne prevraty}}{{Legenda|#000018|Vládny prevrat}}{{Legenda|#800000|Občianska vojna}}{{Legenda|#008080|Protesty a vládne zmeny}}{{Legenda|#d43f00|Väčšie protesty}}{{Legenda|#deaa87|Menšie protesty}} {{Legenda|#999999|Ďalšie protesty a vojenské akcie mimo [[Arabský svet|Arabského sveta]]}}]]
'''Arabská jar''' ([[arabčina|arab]].: الثورات العربية, doslova ''arabské povstania'' alebo ''arabské revolúcie'') je
▲'''Arabská jar''' ([[arabčina|arab]].: الثورات العربية, doslova ''arabské povstania'' alebo ''arabské revolúcie'') je vlna rozsiahlych protestov, civilných nepokojov a povstaní, ktoré prebiehajú vo väčšine [[arab]]ských štátov od konca roku [[2010]] až do súčasnosti.
Konkrétne motívy pre spustenie protestov boli v jednotlivých krajinách rôzne, v zásade ich však spájal boj proti chudobe, nezamestnanosti a zlým životným podmienkam, ako aj s tým súvisiaci odpor voči autoritárskym a skorumpovaným režimom dlhodobo vládnucim v mnohých arabských krajinách.
Celkovo si nepokoje v arabských krajinách doteraz vyžiadali približne 385 000 až 549 000 obetí, vrátane najväčších konfliktov v Líbyi (vyše 30 000 mŕtvych) a v Sýrii (odhady SOHR až do 500 000 mŕtvych).<ref>https://www.washingtonpost.com/world/middle_east/yemen-says-more-than-2000-killed-in-uprising/2012/03/18/gIQAGOtcLS_story.html?utm_term=.44b9cfb2be6b</ref><ref>https://www.theguardian.com/world/2013/jan/08/libyan-revolution-casualties-lower-expected-government</ref><ref>http://www.syriahr.com/en/?p=80436</ref><ref>https://www.reuters.com/article/us-yemen-security-toll/u-n-says-10000-killed-in-yemen-war-far-more-than-other-estimates-idUSKCN11516W</ref>
Niektorí analytici označili následné a stále pretrvávajúce konflikty v regióne ako [[Arabská zima|Arabskú zimu]].<ref>''Egypt and Tunisia's new 'Arab winter''' In: Euronews, 8.2.2013 http://www.euronews.com/2013/02/08/egypt-and-tunisia-s-new-arab-winter</ref><ref>Donnelly, Jerome. ''Arab Spring'' In: America, 28.12.2012. https://www.americamagazine.org/issue/culture/arab-winter</ref> V čase januára 2018 bolo možné iba tuniský prípad hodnotiť ako úspešný prechod k ústavnému demokratickému vládnutiu.<ref>Novák, Martin. ''Arabská zima bez konce: Čtyři roky po arabské revoluci se země zmítají násilím'' In: Hospodářské noviny, 24.3.2015. https://archiv.ihned.cz/c1-63731760-arabska-zima-bez-konce-ctyri-roky-po-arabske-revoluci-se-zeme-zmitaji-nasilim</ref>
== Charakteristika Arabskej jari ==
Prvotné protesty sa začali v decembri 2010 v Tunisku a inicializovala ich samovražda 26-ročného [[Muhammad Buazízí|Muhammada Buazízího]], ktorý sa [[17. decembra]] 2010 upálil pred úradom vlády na protest proti zlým životným podmienkam a nezamestnanosti.<ref>''Arabské jaro po pěti letech: Hodně tuhá zima.'' In: Deník.cz, 17.12.2015
https://www.denik.cz/ze_sveta/arabske-jaro-po-peti-letech-hodne-tuha-zima-20151217.html</ref> Jeho smrť spustila rozsiahle celonárodné protesty, na konci ktorých [[14. januára]] [[2011]] padla 23-ročná vláda prezidenta [[Zín Abidín bin Alí]]ho, ktorý abdikoval a ušiel z krajiny. Rozsiahle civilné protesty sa v nasledujúcich týždňoch rozhoreli vo väčšine arabských krajín, obzvlášť v [[Egypt]]e, [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Jemen]]e, [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Bahrajn]]e, [[Sýria|Sýrii]] a v [[Líbya|Líbyi]].
Priebeh a výsledky nepokojov boli v jednotlivých krajinách rôzne, no takmer vo všetkých sa snažili vládnuce režimy potlačiť protesty silou, čo však zväčša viedlo k ešte väčšiemu zostreniu napätia a napr. v Líbyi a v Sýrii k otvorenej [[občianska vojna|občianskej vojne]]. Tiež dopomohli ďalšiemu rozhoreniu bojov v [[Irak]]u a nástupu teroristickej organizácie [[Islamský štát]] najmä v Iraku a Sýrii.<ref>Anderson, Scott. ''Fractured Lands: How the Arab World Came Apart''. In: [[The New York Times]], 28.8.2016. https://www.nytimes.com/interactive/2016/08/11/magazine/isis-middle-east-arab-spring-fractured-lands.html</ref> Najväčšia intenzita protestov boli v 5 krajinách - Líbyi, Egypte, Jemene, Sýrii a Bahrajne, kde bol režim buď násilne zvrhnutý alebo boli prítomné významné povstania.
Pri revolúcii v Egypte padla takmer 30-ročná vláda prezidenta [[Husní Mubárak|Husního Mubáraka]], v Jemene zas došlo k rozsiahlym ozbrojeným povstaniam, ktoré sa vládne sily pokúsili násilne potlačiť, no nakoniec po svojom zranení a úteku do Saudskej Arábie odstúpil dlhoročný prezident [[Alí Abdalláh Sálih]]. V polovici roku 2012 začala revolučná aktivita ustávať, kedy si väčšina režimov kombináciou čiastočných ústupkov a nasadenia tvrdej sily proti demonštrantom zachovala politické vedenie spred začiatku Arabskej jari.<ref>Tanner, Adam a Souhail Karam. ''Many wounded as Moroccan police beat protestors.'' In: Reuters, 22.5.2011 https://www.reuters.com/article/us-morocco-protests/many-wounded-as-moroccan-police-beat-protestors-idUSTRE74L2YK20110522</ref><ref> Marsh, Katherine, Matthew Taylor a Haroon Siddique. ''Syria's crackdown on protesters becomes dramatically more brutal'' In: [[The Guardian]], 25.4.2011. https://www.theguardian.com/world/2011/apr/25/syria-crackdown-protesters-brutal</ref><ref>''Bahrain troops lay siege to protesters' camp'' In: CBS News, 16.3.2011. https://www.cbsnews.com/news/bahrain-troops-lay-siege-to-protesters-camp/</ref>
V tom vlády podporovali aj spriatelené milície a kontra-demonštrácie.<ref>Almasmari, Hakim. ''Yemeni government supporters attack protesters, injuring hundreds'' In: [[The Washington Post]], 16.3.2011. https://www.washingtonpost.com/world/yemeni-government-supporters-attack-protesters-injuring-hundreds/2011/03/16/AB56R9g_story.html?utm_term=.9158256b8d15</ref> Stručný prehľad udalostí v jednotlivých krajinách je popísaný nižšie.
Aj po zvrhnutiach režimov pretrval boj o moc, často spojený s novo prítomným mocenským vákuom, ktoré umožnilo posilnenie pozície radikálnych islamistických skupín. Boj o moc v krajinách bol vedený najmä na religiózno-sekulárnej línii, kedy na jednej strane stále konzervatívne náboženské elity a na druhej urbánne obyvateľstvo požadujúce väčšiu demokratizáciu a naopak sekularizáciu štátov.<ref>Hoyle, Justin A. "A Matter Of Framing: Explaining The Failure Of Post-Islamist Social Movements In The Arab Spring." DOMES: Digest Of Middle East Studies 25.2 (2016): 186–209. Academic Search Complete. Web. 18 Nov. 2016.</ref> Nádeje, že v krajinách sa skončia časy korupcie, zvýši sa účasť na politickom živote a naopak sa znížia ekonomické nerovnosti, sa v plnej miere nenaplnili, aj vďaka tomu, že konzervatívne režimy ako [[Saudská Arábia]] podporovali udržiavanie starých režimov.<ref name="Hassan and Dyer">{{cite journal|last1=Hassan|first1=Islam|last2=Dyer|first2=Paul|title=The State of Middle Eastern Youth.|journal=The Muslim World|date= 2017|volume=107|issue=1|pages=3–12|url=https://www.academia.edu/31029084/The_Muslim_World_CIRS_Special_Issue_The_State_of_Middle_Eastern_Youth|doi=10.1111/muwo.12175}}</ref>
== Udalosti v jednotlivých krajinách ==
* [[Tunisko]] – po rozsiahlych celonárodných protestoch abdikoval 14. januára 2011 prezident [[Zín Abidín bin Alí]], v krajine sa konali nové voľby, v ktorých zvíťazili strany Ennahda a Kongres pre republiku, novým prezidentom sa stal [[Munsif Marzúkí]]; v roku 2014 prebehli ďalšie voľby, v ktorých bol za prezidenta zvolený [[Al-Bádží Qáid as-Sabsí]]
* [[Alžírsko]] – rozsiahle protesty viedli k zrušeniu takmer 20 rokov trvajúceho výnimočného stavu
* [[Egypt]] – rozsiahle celonárodné protesty prebiehali od [[25. januára]] 2011 a [[11. februára]] viedli k odstúpeniu prezidenta [[Husní Mubárak]]a; v krajine sa konali nové prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil kandidát [[Moslimské bratstvo|Moslimského bratstva]] [[Muhammad Mursí]]. Toho pre islamizáciu krajiny následne zvrhla armáda a novým prezidentom sa v roku 2014 stal generál [[Abd al-Fattáh as-Sísí]]
* [[Jordánsko]] – po protestoch došlo k odvolaniu premiéra a rozsiahlym zmenám vo vláde
* [[Omán]] – sultán [[Kábús ibn Saíd]] pristúpil k menším
* [[Saudská Arábia]] - kráľ [[Abdalláh ibn Abd al-Azíz]] pristúpil k menším ekonomickým ústupkom a prisľúbeniu čiastočne slobodných volieb v septembri 2011
* [[Sýria]] – rozsiahle protesty viedli k ozbrojenému povstaniu, prezident [[Baššár al-Asad]] pristúpil k viacerým ústupkom a vládnym zmenám, s neutíchajúcimi protestmi však zároveň spustil rozsiahle vojenské akcie proti mnohým povstalcami ovládaným mestám, situácia prerástla do brutálnej a zdĺhavej [[Občianska vojna v Sýrii|občianskej vojny]], ktorá pokračuje aj v roku 2018 a vyžiadala si státisíce obetí a milióny utečencov a vnútorne presídlených obyvateľov
* [[Maroko]] – kráľ [[Muhammad VI.]] pristúpil k viacerým politickým ústupkom
* [[Jemen]] - rozsiahle protesty viedli k ozbrojenému povstaniu a krajina sa dostala na pokraj občianskej vojny, prezident [[Alí Abdalláh Sálih]] pristúpil k viacerým politickým ústupkom a prisľúbil svoju rezignáciu, [[4. júna]] bol zranený pri bombovom atentáte a odišiel z krajiny, definitívne abdikoval [[27. februára]] [[2012]], nepokoje však v menšej miere stále pokračujú
* [[Bahrajn]] - kráľ [[Hamad]] pristúpil k ekonomickým ústupkom a prepusteniu politických väzňov, s neutíchajúcimi protestmi však [[14. marca]] požiadal blízke arabské štáty o vojenskú intervenciu, ktorá protesty z veľkej časti násilne potlačila, nové protesty sa rozhoreli v apríli 2012
* [[Líbya]] - násilné potlačovanie civilného povstania viedlo k vojenskej intervencii viacerých štátov pod vedením [[NATO]] a k otvorenej [[občianska vojna v Líbyi|občianskej vojne]], ktorá viedla k pádu režimu [[Muammar al-Kaddáfí]]ho v októbri 2011; v krajine sa vytvorilo mocenské vákuum, ktoré v roku 2014 vyústilo do novej [[Občianska vojna v Líbyi (2014-súčasnosť)|občianskej vojny]], v súčasnosti (január 2018) v krajine bojujú o moc tri vlády
K menej rozsiahlym protestom a nepokojom došlo aj v [[Kuvajt]]e, [[Libanon]]e, [[Mauritánia|Mauritánii]], [[Katar]]e, [[Sudán]]e, [[Irak]]u, [[Irán]]e, [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátoch]], [[Palestína|Palestíne]] a v [[Západná Sahara|Západnej Sahare]].
== Súvislosť s migračnou krízou ==
Udalosti Arabskej jari sa viac-či-menej spájajú aj so vznikom [[Európska migračná kríza|Európskej migračnej krízy]], ktorá naplno prepukla od roku 2014. Nebol to samotný boj za slobodu v krajinách Magrebu a Mašreku, ale až následný rozvrat spoločností a vojensko-politických štruktúr najmä v Sýrii a Líbyi, ktoré urýchlili migračnú krízu.<ref>Garassy, Ladislav. ''Je Arabská jar skutočnou príčinou utečeneckej krízy?'' In: Sme blog, 17.9.2015. https://garassy.blog.sme.sk/c/387512/je-arabska-jar-skutocnou-pricinou-uteceneckej-krizy.html</ref> Kým vojna na vysokej úrovni vyhnala státisíce Sýrčanov do bezpečných okolitých krajín, najmä do [[Európska únia|EÚ]] a [[Turecko|Turecka]], rozvrat Líbye pri druhej občianskej vojne umožnil po uzavretí Dohody EÚ s Tureckom o migrantoch nekontrolovateľný prílev migrantov aj z ďalších krajín subsaharskej Afriky na líbyjské pobrežie, odkiaľ sa následne pokúšali plaviť ďalej do krajín EÚ.<ref>''Migrant influx into Italy from Libya resurging: IOM'' In: Reuters, 15.4.2016. https://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-italy-iom/migrant-influx-into-italy-from-libya-resurging-iom-idUSKCN0XC1WL</ref>
== Externé odkazy ==
* [http://www.literalmagazine.com/es/archive-L25almusawi.php?section=hive&lang=arces Revolution in Arabic]
* [http://www.thenational.ae/news/worldwide/syria-president-appoints-new-government-orders-protesters-freed-from-jail Middle East Unrest]
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Revolúcie]]
| |||