Alexander I. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 185.46.137.19 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
Jozef (diskusia | príspevky)
→‎Vojny s Napoleonom: čechizmus a gramatika
Riadok 33:
V septembri [[1806]] sa začala vojna medzi Francúzskom a [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]. Alexander Francúzsku vyhlásil v novembri vojnu a neskôr v marci cez [[Riga|Rigu]] a [[Jelgava|Mitavu]] prišiel Prusom na pomoc. Sám do diania bojových operácií nezasahoval v takej miere ako predtým. Armáda [[Levin August gróf von Bennigsen|grófa von Bennigsena]] však bola nakoniec Napoleonom porazená. [[7. júl]]a [[1807]] s Francúzsmi uzavrel [[Tilsitský mier]]. Rusko bolo okrem iného nútené uznať teritoriálne zmeny v Európe, sprostredkovať mierové rokovanie medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ale aj vyviesť svoje vojská z [[Valašsko|Valašska]] a [[Moldavsko|Moldavska]]. Tieto územia Rusi [[Rusko-turecká vojna (1806 – 1812)|získali]] v októbri 1806. Neochota odstúpiť tieto územia [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] mala za následok podpísanie tajnej dohody 30. septembra 1808, na základe ktorej si mohlo Rusko ponechať Moldavsko i Valašsko, ale zaviazalo sa postupovať spoločne s Francúzskom proti Spojenému kráľovstvu.
 
Medzi oboma krajinami však narastala nevraživosť, Napoleon sa vyhrážal nárokmi na obnovenie Poľska, Rusi neplnili kontinentálnu blokádu. Obe krajiny sa tak začali pripravovať na vojnu. [[24. jún]]a [[1812]] francúzska La Grande Armée prekročila ruské hranice. Ruská, početne slabšia armáda, pred Francúzmi ustupovala. Alexander však nebol ochotný vydať Napoleonovi Moskvu a tak prikázal hájiťbrániť obranné postavenia pri Borodine. V [[bitka pri Borodine|bitke pri Borodine]] však Rusi utrpeli ťažké straty, ale bojisko sporiadaneusporiadane opustili. Napoleon vstúpil do Moskvy, ktorá však do rána nasledujúceho dňa vyhorela. V ďalších bitkách sa však Rusom podarilo francúzske vojská zastaviť a prinútiť k ústupu, ktorý sa zmenil na útek.
 
Alexander sa podieľal na prípravách plánu prenasledovania ustupujúcich Francúzov Európskymi krajinami. [[31. marec|31. marca]] [[1814]] na čele svojich vojsk vstúpil do [[Paríž]]a. Bol jedným z hlavných účastníkov [[Viedenský kongres|Viedenského kongresu]].