Wikipédia

Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
typografia
Lazio (diskusia | príspevky)
1 198 editací
d Oprava preklepu
Riadok 151:
Podobné súdy sa konali aj v iných európskych štátoch, kde dochádzalo počas druhej svetovej vojny k podobným udalostiam, ako na Slovensku. Rozsudky v nich boli spravidla prísne a tvrdé. Nebrali ohľad na zásluhy alebo popularitu obžalovaných, na ich dobré úmysly, ani na tzv. "politiku menšieho zla".<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 177</ref> Snahou obžaloby bolo spočiatku súdiť Jozefa Tisa a spol. nie preto, že boli predstaviteľmi Slovenskej republiky, ale preto, že aktívne kolaborovali na zločinoch nacistického Nemecka. Postupne však prevládol názor, že aj vytvorenie samostatného Slovenska znamenalo de iure, aj de facto porušenie vtedajšej česko-slovenskej ústavy, a tak je potrebné aj tento akt riešiť. Či tento názor prevládol po tlaku českej strany (napríklad priamo prezidenta Beneša) sa nedá vylúčiť, keďže tento sa v priebehu svojho exilu počas druhej svetovej vojny opakovane vyjadroval o nutnosti kolektívnej viny všetkých Slovákov za rozbitie ČSR. Známe sú tiež výroky Edvarda Beneša v exile o tom, že "''Tiso musí visieť''".<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 196</ref>
 
Obhajoba, ale i ŠtefanJozef Tiso samotný odmietal obvinenia. Naopak sa snažil poukazovať na fakt, že on bol členom umierneného krídla HSĽS a teda bránil radikálnemu krídlu na čele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom, aby nezačali ešte s väčšou perzekúciou odporcov a Židov.<ref name=IK178>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 178 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V tejto súvislosti sa však Alexander Mach po svojom prepustení z väzenia v roku 1968 mal podľa spomienok Antona Rašlu vyjadriť, že tvrdenia Jozefa Tisa o tom, že bez jeho vedomia jednali s nemeckými predstaviteľmi práve Tuka a Mach, neboli pravdivé. Naopak, hlavné slovo mal mať vždy práve Jozef Tiso.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 41</ref> Na tieto tvrdenia nadväzujú zistenia z listín, ktoré boli po vojne nájdené v [[Liberec|Liberci]] v Karmazinovom archíve. Ich súčasťou bola tzv. Fialová správa z Nemecka, v ktorej bola uvedená sťažnosť dôstojníkov [[Schutzstaffel|SS]], ktorým sa nepozdávala povinnosť dodržiavať pravidlá spojené s oficiálnymi návštevami aj ku vzťahu k Jozefovi Tisovi, ktorý podľa nich nebol skutočným prezidentom. Na ich námietky mal podľa záznamov [[Adolf Hitler]] odpovedať, že Tiso mu verí, a keďže slovenský národ verí kňazom a teda aj Tisovi, je potrebné, aby dôstojníci aj naďalej zachovávali potrebné pravidlá pri stretnutiach s predstaviteľmi Slovenskej republiky, nakoľko jej územie je pre vojnu so ZSSR dôležité.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 39</ref> Aj Vojtech Tuka pri vlastnom procese uviedol, že na Slovensku platil tzv. vodcovský systém s tým, že Jozef Tiso bol prezidentom a vodcom štátu, predsedom a vodcom HSĽS-SSNJ a navyše kňazom, čo mu autoritu iba zvyšovalo. Tuka ďalej uviedol, že bol síce predsedom vlády, no nikdy nemohol rozhodovať proti vôli Jozefa Tisa, alebo bez jeho vedomia.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 60</ref> Je samozrejme potrebné dodať, že všetci obžalovaní sa snažili zachrániť si pred súdom život a to aj keď vedeli, že im hrozí iba trest smrti a iný trest v ich prípade nie je možný. Alexander Mach však bol vo svojich tvrdeniach konzistentný aj v čase, kedy mu už trest smrti nehrozil.
 
Zrejme najdiskutovanejšou otázkou zostáva vykonanie trestu smrti na Jozefovi Tisovi. Je známe, že on aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Dokonca aj Alexander Mach sa vyjadril podobne, keď uviedol, že síce očakáva trest smrti pre seba, no bol presvedčený, že Tiso by nemal byť popravený, keďže má podporu cirkvi a väčšiny verejnosti. Tiso počas procesu aj podľa vlastných obhajcov dobre nezapôsobil. Nebol vždy ochotný počúvať rady obhajcov. Radu svojich obhajcov, aby urobil vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka odmietol s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojim obhajcom uviedol, že o týchto činoch nemal tušenie a prejavoval rozhorčenie nad tým, čo sa v priebehu procesu dozvedel.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 110</ref> Presadenie trestu smrti pre Tisa bolo aj súčasťou vtedajšieho politického súboja, kedy sa týmto spôsobom pokúšala KSS (KSČ) rozložiť Demokratickú stranu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Dá sa však konštatovať, že vykonanie trestu smrti nad Jozefom Tisom posilnilo jeho kult osobnosti.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 185</ref>
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Proces_s_Jozefom_Tisom,_Alexandrom_Machom_a_Ferdinandom_Ďurčanským“