Victor Hugo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
šab.
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 61:
 
== Divadelná tvorba ==
[[Súbor:Victor Hugo-Hernani(1).jpg|frame|„Bitka o ''Hernaniho''“ (1830)|204x204bod]]
Na divadelných doskách Hugo nezožal taký rýchly úspech. V roku [[1827]] vydal veršovanú drámu ''[[Cromwell]]'', ktorá však nebola nikdy zinscenovaná a preslávila sa skôr vďaka [[autor]]ovmu predslovu, nie kvôli hodnote hry samotnej (bola príliš dlhá a preto „nevhodná na inscenáciu“). V úvode k dielu Hugo nabádal kolegov umelcov, aby sa oslobodili od zväzujúcich pravidiel, ktoré im vnucovala francúzska klasicistická dráma a tak vyvolal dlhodobú búrlivú debatu medzi francúzskym [[klasicizmus|klasicizmom]] a [[romantizmus|romantizmom]]. Po ''Cromwellovi'' nasledoval prepadák ''[[Amy Robsart]]'', experimentálna hra, ktorú Hugo v mladosti napísal podľa románu [[Walter Scott|Waltera Scotta]] ''[[Kenilworth]]'' a ktorá bola uvedená pod menom Hugovho švagra Paula Fouchera. Tá sa však dočkala len jedného predstavenia, keďže ju diváci vôbec neprijali.
 
Riadok 72:
 
== Neskoršia beletria ==
[[Súbor:Victor Hugo-Hunchback.jpg|thumb|upright|IlustáciaIlustrácia Alfreda Barboua z pôvodného vydania románu ''[[Chrám Matky Božej v Paríži (román)|Chrám Matky Božej v Paríži]]'' (1831)]]
Prvá Hugova prepracovanejšia beletria vyšla v roku [[1829]] a odrážala jeho prenikavé sociálne cítenie, ktorým sú pretkané aj jeho ďalšie diela. ''[[Posledný deň odsúdenca]]'' hlboko ovplyvní tvorbu neskorších spisovateľov ako [[Albert Camus]], [[Charles Dickens]] a [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fiodor Dostojevskij]]. ''[[Claude Gueux]]'', dokumentárna poviedka podľa skutočného príbehu vraha, ktorý bol vo Francúzsku popravený, vyšla v roku [[1834]] a Hugo sám ju neskôr považoval za predchodcu svojho skvelého diela s námetom sociálnej nespravodlivosti, '' [[Bedári|Bedárov]]''. Hugovým prvým rozsiahlym románom sa však stal ''[[Chrám Matky Božej v Paríži (román)|Chrám Matky Božej v Paríži]]'', (1831), ktorý zožal obrovský úspech, preto bol čoskoro preložený do ďalších európskych jazykov. Jedným z dôsledkov knihy bolo, že zahanbil Paríž a donútil ho zreštaurovať zanedbanú [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrálu Notre-Dame]], ktorá čoskoro začala priťahovať tisícky turistov, zaujatých populárnym románom. Kniha tiež podnietila opätovný rešpekt voči budovám postaveným pred [[Renesancia|renesanciou]], ktorým sa následne začala venovať intenzívna starostlivosť.
[[Súbor:Ebcosette.jpg|thumb|left|Portrét „Cosette“ od Emila Bayarda z pôvodného vydania '' [[Bedári|Bedárov]]'' (1862)]]
Riadok 82:
 
== Politická činnosť a exil ==
[[Súbor:Victor Hugo-Exile.jpg|náhľad|left|''V skalách na ostrove Jersey'' (1853 – 551855)|264x264bod]]
Po troch neúspešných pokusoch bol Hugo v roku [[1841]] konečne zvolený za člena [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], čím sa upevnila jeho pozícia medzi literátmi a umelcami Francúzska. Následne sa čoraz viac začína angažovať vo francúzskej politike ako zástanca republikánskej formy vlády. Kráľ [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovít Filip]] mu v tom istom roku udelil šľachtický titul a v roku [[1845]] sa Hugo stal francúzskym [[Pair (Francúzsko)|pairom]]. V snemovni sa vyjadroval proti [[trest smrti|trestu smrti]] a sociálnej nespravodlivosti a v prospech [[sloboda tlače|slobody tlače]] a samostatnosti [[Poľsko|Poľska]]. Po revolúcii v roku [[1848]] a vzniku [[Druhá republika|Druhej republiky]] bol zvolený do zákonodárneho zhromaždenia a ústavného zhromaždenia.