Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenia so zdrojom |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 14:
Na mítingu HZDS v marci 1997 v Trnave V. Mečiar priznal, že Slovensko nebude pravdepodobne prijaté do aliancie v prvej vlne rozšírenia. Ako dôvod uviedol „globálne dohody“ medzi USA a Ruskom. Toto vyjadrenie však neskôr popreli Spojené štáty aj ruský premiér [[Viktor Černomyrdin]]. Premiér tvrdil, že o negatívnom postoji USA vie už od júla 1996, kedy mu ho oznámila Madeleine Albrightová počas návštevy Bratislavy. <ref name=":4" />
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.<ref name=":3" /> Postoj vládnej koalície k vstupu Slovenska bol skôr negatívny. Potvrdilo to nielen formulácia otázok ale ja hlasovanie o uznesení NR SR, ktorým by parlament odporučil občanom v referende o vstupe SR do NATO hlasovať kladne, ktoré predložil opozičný poslanec [[Eduard Kukan]]. Väčšina poslancov vládnej koalície hlasovala proti alebo sa zdržala hlasovania.<ref name=":3" />
Riadok 83:
== Výsledky, dôsledky a hodnotenie referenda ==
Opozícia vyzvala svojich priaznivcov aby bojkotovali referendum. Bojkot bol úspešný a referenda sa zúčastnilo len 9,5% voličov. Volebná účasť dosiahla oveľa menej ako potrebných 50% a referendum bolo vyhlásené za neplatné. 26. mája 1997 na protest proti postupu vlády počas referenda rezignoval minister zahraničia [[Pavol Hamžík]]. V júli 1997 potvrdilo NATO, že pozývajú Českú republiku, Maďarsko a Poľsko aby sa stali členmi, ale nie Slovensko. O týždeň neskôr [[Európska komisia]] taktiež odmietla pozvať Slovensko na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] z dôvodu nesplnenia "demokratických kritérií" ale vyzvala na vstup okolité krajiny.<!-- Na anglickej wiki je 3 krajiny, ale citované sú len dve: Slovenia, Estonia.
Doteraz sa vedú polemiky o tomto referende. Niektorí<!-- diskutér na sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997 --> tvrdia, že referendum bolo zmarené prezidentom Kováčom 13. marca 1997 tým, že ho vyhlásil v rozpore s ústavou, pretože tá neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda.<!-- spojenia dvoch referendových iniciatív do jedného
Riadok 89:
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. --><ref>DRGONEC, J.: Referendum v ústavnom práve a súdnej praxi Slovenskej republiky. Časopis pro právní vědu a praxi, 7, 1999, č. 2, s. 163.</ref> [[Erik Láštic]] označil referendum 1997 ako spor o povahu režimu: "ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. Nepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to{{Bez citácie}}, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (teda s účasťou voličov nad 50%) len [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].<ref name="cstv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Referendum: V Polsku i na Slovensku platilo jen jednou, velmocí je Švýcarsko | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1722331-referendum-v-polsku-i-na-slovensku-platilo-jen-jednou-velmoci-je-svycarsko | dátum vydania = 2016-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-12 | vydavateľ = Česká televize | miesto = | jazyk = }}</ref>
| |||