Barok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert |
d Doplnil som veľmi krátku kapitolu Baroková zbožnosť, ku ktorej plánujem rozpracovať podrobnejšie heslo na ktoré sa bude dať prekliknúť z tohoto všeobecnejšieho článku. |
||
Riadok 84:
Na druhej strane poznávanie sveta a skutočnosti viedlo k mohutnému rozšíreniu [[povera|povier]], [[astrológia|astrológie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[okultizmus|okultizmu]], [[mágia (okultizmus)|mágie]], démonizmu, vyvolávaniu [[duch (prízrak)|duchov]], vizionárstvu, vkladaniu [[znamenie|znamení]], [[Viera (náboženstvo)|viere]] v [[čarodejník|bosorky]], čary, [[chiromantia|chiromantiu]], [[horoskop]]y, ako aj iracionálnu [[medicína|medicínu]] a k hrôze z konca sveta.
== Baroková zbožnosť ==
{{Hlavný článok|Baroková zbožnosť}}
Účasť širokých ľudových vrstiev na vojnách medzi konfesiami vytvárala u Európanov pocit skľúčenosti, čo platilo obzvlášť pri najuvedomelejších kresťanoch. To ako jeden z hlavných činiteľov viedlo k procesu rozpadu duchovnej jednoty, a to nielen medzi katolíkmi, a reformovanými, ale aj v samotnej reformovanej cirkvi. U protestantov bol hlavný cieľ kázania zakotvený hlavne v myšlienkach ako slobodný výklad Písma alebo v ospravedlnení z hriechov skrze vieru. Samozrejme bolo dôležité aby vieru šírili tí čo vedeli viac a boli zdatnejší v správnom výklade Biblie. Katolícka cirkev na druhej strane čelila dvom hlavným výzvam, získať pre vieru „zblúdilých“ a posilniť duchovnú loajalitu tých, ktorí zostali verní Rímu. Na druhej strane Európy sa Anglicko, Wales a Škótsko odpútali od pápeža bez väčších problémov, práve naopak, so súhlasom prevažnej väčšiny obyvateľov. [[Anglikánska cirkev (Church of England)]] sa po svojom vzniku postupne začala podobovať niektorým z hlavných protestantských prúdov. <ref>Rosario Villari, Barokní člověk a jeho svět, Praha: Vyšehrad 2004, s. 128.</ref>
== Barokové umenie ==
{{Hlavný článok|Barokové umenie}}
Barok úzko súvisí s víťazstvom [[protireformácia|protireformácie]] a upevnením moci a postavenia [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]], ale na druhej strane tiež [[absolutizmus|absolutistickej moci]] [[panovník]]ov. Príčina vzniku baroka ako umeleckého slohu vychádzala zo snahy umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti [[Boh]]u, čo sa cirkev snažila dosiahnuť mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou stavieb, ale aj maliarskych a sochárskych diel, aby tak vyjadrila nadradenosť cirkvi nad poddanými{{Bez citácie}}. Jedným z rádov cirkvi, ktoré sa snažili obnoviť moc katolíckej cirkvi, bol aj [[Jezuiti|jezuitský rád]] a jeho zakladateľ [[Ignác z Loyoly]]. Známe sú jeho výroky a plamenné výzvy ako ''„Prišiel som, aby som zapaľoval oheň v srdciach.
Tak ako väčšinu slohov, aj barok tvorili umelci. K jeho vrcholným dielam však patria tiež malé diela, ktoré boli určené pre súkromné účely, rovnako krásne a pôsobivé ako monumentálne diela, ktoré boli určené pre verejnosť, hoci práve tieto monumenty sú najtypickejším prejavom baroka. Okrem toho v tomto období náboženských zmien a nepokojov cirkev a rády mali ešte v prvej polovici barokového obdobia pomerne prísny postoj k umeniu, ktorý vychádzal ako z ich učenia, tak tiež z ekonomických dôvodov. Aj vďaka tomu vznikla väčšina katolíckych barokových kostolov a ich výzdoby najmä v 2. polovici 17. storočia až v 18. storočí. Pre vývoj barokového umenia sa stal dôležitým bodom dejinách rok [[1598]], kedy bola prenesaná z Ferrary do Ríma séria [[Tizian]]ových mytologických obrazov.<ref>Kitson, Michael: Barok a rokoko. Bratislava, Pallas 1972, s. 42</ref> Tieto obrazy študoval takmer každý maliar, ktorý vtedy pracoval v Ríme až do [[30. roky 17. storočia|30. rokov 17. storočia]], a kopírovali ich tiež napr. [[Peter Paul Rubens]] či [[Nicolas Poussin]].
Řádek 158 ⟶ 162:
* ''Barok. Klasicizmus. Empír''. [[Bratislava]] : SVKL, [[1955]].
* ''Svetové dejiny umenia''. [[Praha]] : Cesty, [[1996]].
* Rosario Villari: ''Barokní člověk a jeho svět''. [[Praha]] : Vyšehrad, [[2004]].
== Pozri aj ==
* [[Dejiny umenia]]
| |||