|
Titulok2=Rozšírenie medveďa hnedého|
}}
Dospelý medveď dorastá do dĺžky od 2 do 3 m, chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až po 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nestiahnuteľné pazúry. [[Pohlavný dimorfizmus]] vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.
== Výskyt ==
Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a habitatu sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie v izolovaných územiach v [[Yukon (teritórium)|Yukone]] a na [[Aljaška|Aljaške]]. Ničenie biotopov v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] a v [[Európa|Európe]] zapríčinilo drastický pokles jeho populácie.
=== Rozšírenie na Slovensku ===
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 ([[Veľké Zálužie]]) – {{mnm|1840}} ([[Chata pod Soliskom|Solisko]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy|priezvisko=Krištofík|meno=Ján|priezvisko2=Danko|meno2=Štefan|titul=Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-224-1264-3|kapitola=Medveď hnedý - Ursus arctos|strany=485 - 491|poznámka=Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová|spoluautori=et al.}}</ref>
== Správanie ==
Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. [[medveď grizly|Medvede grizly]] bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, gwgwgwsg sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede vyvarujú stretnutiam s ľuďmi. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas [[zimný spánok|zimného spánku]]. Veľmi dobre sa cítia vo vode – často trávia hodiny pri [[vodopád]]och alebo v plytkej vode čakajúc na korisť. Takto striehnu aj na [[lososy]] plávajúce proti prúdu na [[neresisko|neresiská]]. Do ryby sa zahryzne mocnými čeľusťami alebo ju omráči labou.
== Potrava ==
Medveď hnedý je všežravec – pazúrmi vyhrabáva [[Koreň (botanika)|korene]] a [[hľuza (rastlina)|hľuzy]] – ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. Základný zdroj [[proteín]]ov pre medvede hnedé žijúce pri pobreží je losos. V zime je nedostatok potravy, ten prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje v brlohu a [[hibernácia|hibernuje]]. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od [[jar]]i do [[jeseň|jesene]].
{{Referencie}}
*
[[Kategória:Medveďovité]]
| 