Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lazio (diskusia | príspevky)
d Oprava preklepu
Unbalanced quotes in ref name
Riadok 33:
27. októbra 1945 bol Jozef Tiso a niektorí členovia vlády vydaní do ČSR. Najprv boli presunutí do Prahy ([[Pankrác (väznica)|väznica Pankrác]]), o dva dni neskôr do Bratislavy, kde boli umiestnení do väzby.<ref name=IK171>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotného Jozefa Tisa vydali Američania v zmysle ustanovení Svätojakubskej deklarácie{{#tag:ref|Svätojakubská deklarácia bola prijatá 13. januára 1942 v [[Londýn|Londýne]] zástupcami deviatich exilových vlád okupovaných štátov (vrátane ČSR). Táto deklarácia požadovala, aby boli osoby zodpovedné za zločiny spáchané v okupovaných štátoch súdené a potrestané prostredníctvom organizovanej spravodlivosti. K týmto cieľom sa v októbri 1942 prihlásili aj USA, ZSSR a Veľká Británia.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 162</ref>|group=pozn}} ako vojnového zločinca, keďže podľa tejto deklarácie boli jej signatári k takémuto postupu povinní. Podľa tejto deklarácie sa vojnoví zločinci vydávali do štátu, kde sa dopustili svojich zločinov. K formálnemu zatknutiu Jozefa Tisa a ďalších členov bývalej slovenskej vlády došlo až v Bratislave na letisku po ich dopravení. Toto vykonal vyšší predstaviteľ Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]], ktorý v tom čase velil spravodajskému oddeleniu tohto povereníctva.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 24</ref>
 
Vzhľadom na činnosť [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ako i faktickú existenciu výlučne slovenských orgánov, bola snaha, aby sa retribučné súdne procesy vykonávali na Slovensku osobitne a samostatne, teda nie ako súčasť česko-slovenskej retribúcie.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 164</ref> 28. apríla 1945 vláda ČSR na zasadaní v Košiciach zobrala na vedomie, že SNR chce vydať retribučné predpisy pre Slovensko ako samostatné nariadenie.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 166</ref> 15. mája 1945 tak prijala SNR Nariadenie č. 33/45 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva (ďalej len "nariadenie č. 33/45"){{#tag:ref|Toto nariadenie však retroaktívne postihovalo konanie spáchané v minulosti, čo je porušením zásady zákazu retroaktivity. Obžaloba tvrdila, že nariadenie č. 33/45 Zb. bolo vydané v súlade s Londýnskou chartou o stíhaní a potrestaní vojnových zločincov z 8. augusta 1945.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://avalon.law.yale.edu/imt/imtchart.asp|titul=London Agreement of August 8th 1945|dátum prístupu=2017-01-13|vydavateľ=law.yale.edu|dátum vydania=}}</ref> Avšak dotknuté nariadenie bolo prijaté už 15. mája 1945, takže samotnú chartu časovo predchádza.<ref name="33/45">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 33/45 Zb. nar. SNR – O potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva | url = http://www.rehabilituj.sk/retribucia/retribucne-nariadenia/113-33-1945-zb-nar-snr | vydavateľ = rehabilituj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>|group=pozn}}. Dané nariadenie mal podľa [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]] za jeden večer napísať [[Gustáv Husák]] a to napriek tomu, že od februára 1945 pripravovalo takéto nariadenie Povereníctvo pre pravosúdie (spravodlivosti). Prijaté nariadenie neskôr doplnilo vykonávacie nariadenie Zboru povereníkov SNR č. 55/1945 Zb. n. SNR.<ref name=EH167>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 167 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nariadenie č. 33/45 upravovalo skutkové podstaty konkrétnych trestných činov, procesnú stránku, zriaďovanie príslušných súdov, ako aj následné trestanie. Podľa tohto nariadenia došlo k zriadeniu Národného súdu so sídlom v Bratislave, okresných ľudových súdov so sídlom v jednotlivých okresných mestách a miestnych ľudových súdov so sídlom v každej politickej obci. Nariadenie taktiež upravovalo, kto spadá pod označenie ''fašistický okupant''. Mohlo sa jednať iba o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý sa buď pričinil o rozbitie ČSR, alebo inak terorizoval slovenský národ (konkrétne uvedené v § 1 nariadenia č. 33/45). Za tieto činy bolo možné udeliť iba trest smrti. V § 2 nariadenie č. 33/45 definovalo činnosť tzv. ''domácich zradcov''. Jediným možným trestom bol v tomto prípade trest smrti. § 3 nariadenia č. 33/45 upravoval definíciu konania ''kolaborantov''. Trest za túto činnosť bol trest odňatia slobody do 30 rokov, alebo trest smrti. § 4 nariadenia č. 33/45 definoval tzv. ''zradu na povstaní'', za ktorú pripúšťal udelenie iba trestu smrti. Až § 5 nariadenia č. 33/45, ktorý definoval činnosť tzv. ''previnilcov fašistického režimu'' umožňoval udeliť miernejšie tresty, dokonca aj iba verejné pokarhanie. § 6 nariadenia č. 33/45 umožňoval za určitých podmienok zmiernenie trestu smrti na trest 30 rokov odňatia slobody, prípade v odôvodnených prípadoch aj iné tresty, či oslobodenie. Toto nariadenie detailne určovalo príslušnosť súdu vo vzťahu k obžalobe a ostatné náležitosti.<ref name="33/45">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 33/45 Zb. nar. SNR – O potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva | url = http://www.rehabilituj.sk/retribucia/retribucne-nariadenia/113-33-1945-zb-nar-snr | vydavateľ = rehabilituj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 
Už v roku 1945 tak bol zriadený Národný súd v Bratislave, súčasne došlo k zriadeniu aj Úradu obžaloby pri Národnom súde. Na čelo súdu sa dostal [[Igor Daxner]] (v júni 1945) a úradu obžaloby [[Ľudovít Rigan]]. Od počiatku bola snaha vládnych predstaviteľov, aby v zložení Národného súdu mali početné zastúpenie vojenskí sudcovia. Sudcov, prísediacich a obžalobcov na úrovni Národného súdu menovalo predsedníctvo SNR. Pri výkone svojej funkcie obžaloba pri Národnom súde podliehala predsedníctvu SNR.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 172</ref>