Ježiš Kristus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Dátum narodenia a úmrtia: rozšírenie |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 122:
Nepoznáme presný dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín.
Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od [[6 pred Kr.]] do roku [[6]], v [[Betlehem]]e. Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení nič, a evanjelium Matúša a evanjelium Lukáša podávajú navzájom rôzne príbehy o jeho narodení. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2,11<ref>Mt 2,11 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%202,11 svatepismo.sk])</ref>; Lk 1,15; 2,1 a nasl.<ref>Lk 1,15; 2,1 a nasl. ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk%201,15;2,1 svatepismo.sk] [http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=49&kapitola=2 a nasl.])</ref> Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tomu však odporuje zmienka o
V súčasnosti sa ukazuje, že určenie [[Herodes Veľký|Herodesovej]] smrti na rok [[4 pred Kr.]] bolo možno nesprávne, pretože bolo určené na základe údaju o [[Zatmenie Mesiaca|zatmení Mesiaca]] krátko pred Herodesovou smrťou. Takéto zatmenie však nastalo (dva razy) aj v roku [[1 pred Kr.]] Toto posúva Ježišovo narodenie bližšie k začiatku nášho letopočtu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 229:
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca [[Flavius Iosephus|Jozefa Flávia]], ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: ''V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom''.<ref>Josephus, Ant, XVIII, iii, 3</ref>. Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je evidentne pro-kresťanská a Flávius bol žid.
Rímsky historik [[Tacitus]] okolo roku 115 v diele ''Annales'', v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (''ingens multitudo''), si odvodili svoj názov ''z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v
Napokon, [[Suetonius]], vo svojom opise [[
== Názory na Ježiša Krista ==
Riadok 240:
Väčšina kresťanov verí, že Ježiš je božský a vo svojej podstate rovný [[Boh Otec|Bohu Otcovi]] ako druhá osoba [[Najsvätejšia Trojica|Trojice]] (Jn 1,1; 8,58; 10,30<ref>Jn 1,1; 8,58; 10,30 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn%201,1;8,58;10,30 svatepismo.sk])</ref>).
Kresťanstvo: "odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov: neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením. Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Božie sebazdelenie bol Ježiš označený ako Slovo, ktoré sa stalo telom".<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_krestanstvo.html Ježiš kristus (kresťanstvo)]</ref>
Katolicizmus: "má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení – to chce Boh[...]. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta".<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/jezis_kristus_katolicizmus.html Ježiš kristus (katolicizmus)]</ref>
|