Počítač: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Etymológia: A DASD AD ea Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie vizuálny editor |
d Verzia používateľa 85.216.195.221 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ Značka: rollback |
||
Riadok 1:
{{iné významy}}
{{pozri|počítačovom štandarde PC|Osobný počítač}}
[[Súbor:Suoritin Intel Pentium 100MHz.jpg|thumb|Srdce dnešných počítačov tvorí [[procesor]] (CPU, na obrázku).]]
'''Počítač''' (iné názvy: '''komputer''', '''kompúter''', '''computer''';<ref>komputer. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Šaling
| meno = Samo
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Ivanová-Šalingová
| meno2 = Mária
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 =
| titul = Veľký slovník cudzích slov
| odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov
| vydanie = 5
| typ vydania = revid. a dopl.
| vydavateľ = SAMO
| miesto = Bratislava – Prešov
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89123-07-0
| počet strán = 1184
| strany = 606
}}; ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=komputer&s=exact&c=T62b&d=scs&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]; ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=komputer&s=exact&c=uca1&d=sssj2&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref> {{eng|''computer''}}), je zariadenie alebo [[stroj]] na realizáciu [[výpočet|výpočtov]] alebo riadenie operácií vyjadriteľných [[číslo|číselnými]] alebo [[logika|logickými]] výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne [[Programovanie (informatika)|programovaním]]), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri [[modelovanie]]). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva [[veda o počítačoch]] alebo [[počítačová veda]]. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva [[informatika]].
[[Súbor:Dual processor.jpg|thumb|[[Matičná doska]] moderného počítača s dvomi procesormi.]]
== Etymológia ==
Slovo "computer" sa v [[angličtina|angličtine]] pôvodne používalo na označenie osoby zaoberajúcej sa umením počítať (hoci sa toto použitie v [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|UK]] v súčasnosti už vytráca). Oxfordský slovník angličtiny uvádza prvé použitie tohoto slova na označenie
== História ==
{{Hlavný článok|Dejiny počítačov}}
Pred vznikom elektronických počítačov (najprv analógových, potom digitálnych) existovali mechanické pomôcky na uľahčenie počítania. [[Abakus (počítacia tabuľka)|Počítadlo (abakus)]], ktorý slúžil na [[sčítanie]] a [[odčítanie]] sa používa už asi 5 000 rokov. Spôsob, akým sa ešte v stredoveku delilo sa nazýval galejným. Jediná pomôcka, ktorá ho zjednodušovala boli tabuľky už vypočítaných hodnôt. Najstaršia takáto tabuľka, ktorá sa zachovala, pochádza zo 17. storočia pred naším letopočtom. Neskôr sa postupne začali objavovať dômyselnejšie tabuľky, ktoré slúžili napríklad na výpočet dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o tabuľky druhých a tretích mocnín a [[Trigonometrická funkcia|trigonometrických funkcií]]. Mechanickou pomôckou, ktorá významným spôsobom ovplyvnila vznik ďalších mechanických strojov, boli [[Napierove kosti]] (zverejnené až po jeho smrti v roku 1617), ktoré umožňovali [[Násobenie|násobiť]] a [[Delenie (matematika)|deliť]], ale dá sa pomocou nich zistiť aj druhá [[odmocnina]]. [[John Napier]] bol aj autorom myšlienky, ktorá viedla k zostrojeniu [[Logaritmické pravítko|logaritmického pravítka]]. Zdokonaľovaniu a vývoju nových mechanických [[Kalkulátor|kalkulátorov]] sa venovali aj významní matematici ako [[Blaise Pascal]] (1642), [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Wilhelm Gottfried von Leibniz]] (1673). Významným predchodcom priekopníkom počítačov bol<!-- diferenčného stroja (angl.Difference Engine) na analytický stroj (angl. Analytical Engine) --> [[Charles Babbage]], ktorý v 19. storočí vymyslel základné princípy fungovania mechanického, programovateľného stroja pre riešenie zložitých výpočtov.
Od mechanických kalkulátorov bol však ešte dlhá cesta k elektronickej [[Kalkulačka|kalkulačke]] tak ako ju poznáme dnes. Ako sa ukázalo neskôr dôležité bolo využiť práve elektrické namiesto mechanických zákonitostí. Na základe myšlienky James Thompson, brata Lorda Kelvina z roku 1886 (princíp analógie meranej elektrickej veličiny a mechanického posunu) zostrojil v roku 1930 [[Vannevar Bush]] analógový počítač, ktorý dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi nezávislými premennými.
Za počítače v súčasnom slova zmysle, teda také ktorých princíp prevodu problému na čísla ([[digitálny počítač)|digitálny počítač]]) sa používa doteraz, možno považovať elektromechanické počítače nultej generácie. Založené sú na myšlienke, ktorú v roku 1937 prezentoval [[Claude Shannon]], keď demonštroval, že výpočty [[Boolova algebra|Boolovej algebry]] možno realizovať pomocou elektromagnetických relé. Za počítače prvej generácie sa označujú počítače skonštruované pomocou [[Vákuová elektrónka|vákuových elektrónok]]. Za priamych predchodcov súčasných univerzálnych plne elektronických počítačov možno považovať napríklad elektrónkový ENIAC, na vývoji ktorého sa počas druhej svetovej vojny v Británii podieľal [[Alan M. Turing]]. Američan [[John von Neumann]] v tomto období navrhol [[Von Neumannova architektúra|schému počítača]], ktorá je používaná dodnes.
== Všeobecné princípy ==
Řádek 53 ⟶ 82:
[[Súbor:Gears large.jpg|thumb|left|Ozubené kolieska sú srdcom väčšiny mechanických počítačov ako napríklad kalkulačky [[Kalkulačka Curta|Curta]].]]
[[Súbor:Transistor-photo.JPG|thumb|V [[50. roky 20. storočia|50]] – [[60. roky 20. storočia|60.]] rokoch sa pri stavbe počítačov používal [[tranzistor]], na obrázku niekoľko druhov.]]
Jednoznačnejší prístup klasifikácie počítačov je založený na implementovanej technológii. Najranejšie počítače boli čisto mechanické. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa používali
Takýto opis implementovaných technológií nie je vyčerpávajúci; pokrýva iba hlavný prúd vývoja. Počas vývoja počítačov bolo skúmaných a zanechaných veľa exotických technológií. Napríklad boli zostavené [[ekonomický model|ekonomické modely]] za pomoci vody tečúcej spletitými kanálmi a v medzi rokmi [[1903]] a [[1909]] vyvinul [[Percy Edwin Ludgate|Percy E. Ludgate]] návrh programovateľného analytického stroja založeného na pletivových technológiách, kde boli premenné obsiahnuté v člnkoch.
V súčasnosti prebieha snaha o vyvinutie počítača pracujúceho na optickom princípe namiesto elektrického ([[optický počítač]]). Tiež sa skúma možnosť využitia [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] pri výpočtovom procese ([[DNA počítač]]). Jedným z radikálne nových oblastí výskumu s dramatickými možnosťami je výskum využitia [[kvantové častice|kvantových]] technológií v informatike, ale v súčasnosti je v ranom štádiu ([[kvantový počítač]]).
Řádek 78 ⟶ 107:
=== Klasifikácia podľa schopností ===
Snáď najlepším spôsobom klasifikácie počítačov je podľa ich vnútorných schopností, nie podľa ich použitia, implementovanej technológie či konštrukčných vlastností. Počítače môžeme na základe schopností rozdeliť do troch typov: jednoúčelové zariadenia, ktoré môžu vykonávať iba jednu funkciu (napr. [[Mechanizmus z Antikytery]], [[87 pred Kr.]] a predpovedač prílivu [[Lord Kelvin|Lorda Kelvina]], [[1876]]), jednoúčelové zariadenia schopné vykonávať viac funkcií (napr. [[Diferenčný stroj č. 1]] [[Charles Babbage|Charlesa Babbagea]], [[1832]] a [[Diferenčný analyzátor]] [[Vannevar Bush|Vannevara Busha]], [[1932]]) a nakoniec dnes používané všeobecné zariadenia. V histórii sa slovom
==== Všeobecné počítače ====
Z definície, všeobecný počítač môže riešiť akýkoľvek algoritmizovateľný problém vyjadriteľný v rámci praktických obmedzení určených kapacitou pamäte, veľkosťou programu, rýchlosťou vykonania programu a spoľahlivosti stroja. [[Alan Turing]] v roku [[1934]] dokázal, že všeobecný počítač po zadaní správneho programu môže [[emulácia|emulovať]] správanie akéhokoľvek iného všeobecného počítača. Tento [[matematický dôkaz]] bol čisto teoretický, keďže v tej dobe neexistoval žiaden všeobecný počítač. Dôsledky dôkazu sú však zásadného charakteru; napríklad ktorýkoľvek súčasný všeobecný počítač by bol schopný emulovať, hoci pomaly, akýkoľvek všeobecný počítač, ktorý môžeme skonštruovať v budúcnosti.
Počítače so schopnosťami všeobecného počítača sa nazývajú [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] a tento stav sa používa ako prahová možnosť schopností súčasného počítača. Definícia je však problematická. Pre niekoľko počítacích strojov triviálnej konštrukcie bola dokázaná turingova úplnosť. [[Počítač Z3]], ktorý vyvinul v roku [[1941]] [[Konrad Zuse]] bol prvým počítačom, ktorému bola dokázaná turingova úplnosť (v roku [[1998]]). Hoci je Z3 a iné rané zariadenia sú turingovo úplné, sú ako počítače nepraktické. Spadajú do oblasti, ktorá sa žartom prezýva Turingova dechtová diera<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| |||