Samuel Ambrozi: Rozdiel medzi revíziami

 

Po štúdiách v Bratislave prešiel na univerzitu do nemeckej [[Jena|Jeny]], ktorá vtedy bola akousi Mekkou nielen nemeckých, ale aj slovenských osvietencov. O jeho túžbe po vzdelaní a zainteresovanosti o súčasnú filozofiu svedčí aj to, že sa stal roku 1782 členom tamojšej latinskej učenej spoločnosti. Po návrate do vlasti bol istý čas kazateľom vo Veličnej na Orave, od roku 1787 v Radvani a od roku 1804 v Banskej Štiavnici. Tu zastával funkciu dištriktuálneho notára a v tomto meste založil aj chlapčenský a dievčenský vychovávateľský ústav. Zúčastnil sa aj založenia spomínanej učenej spoločnosti.

Spočiatku vynikal ako básnik. Okrem kázní a príležitostných prejavov, písaných po nemecky, vydal aj dve úvahy o činnosti ústavu pre výchovu chlapcov a dievčat v Banskej Štiavnici v rokoch180 1804-1805. Šírku vzdelania, estetické, literárne a filozofické názory Samuela Tešedíka, ale aj jeho redaktorskú pohotovosť a organizačný talent pri združovaní spisovateľov, básnikov i vedeckých pracovníkov, najlepšie spoznáme práve z Nových cirkevno-školských ročeniek.

 

[[Category:Články bez interwiki]]