Sýria: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1976]] sa arabské vojská zapojili do libanonskej občianskej vojny. Týmto zásahom vzrástlo napätie medzi Sýriou a [[Egypt]]om. Sýrsky režim poskytoval nové zahraničnopolitické záruky v roku [[1980]] v zlúčení s [[Líbya|Líbyou]] a v zmluve o priateľstve so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. V roku [[1982]] vládne vojská potlačili povstanie proti prezidentovi Asadovi. V [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojne]] podporovala Sýria [[Irán]] a tým vzniklo ďalšie napätie s [[Jordánsko]]m podporujúcim [[Irak]]. V roku [[1982]] obsadila Sýria sever [[Libanon]]u. Podpis izraelsko-libanonskej dohody z roku [[1983]] Sýria odmietla. Podľa sýrskej vlády by stiahnutie vojsk z tejto oblasti pripadalo vdo úvahuúvahy len vtedy, keby všetci izraelskí vojaci opustili Libanon. Sýria vykázala z krajiny hlavu palestínskeho oslobodzovacieho frontu a v Libanone začala podporovať palestínskych povstalcov bojujúcich proti [[Jásir Arafat|Arafatovi]]. Keď sa v novembri [[1983]] zhoršila situácia v [[Libanon]]e, Sýria vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Po ťažkých útokoch amerických vojenských lietadiel na sýrske pozície v Libanone [[Sovietsky zväz]] ešte raz potvrdil podporu vláde v [[Damask]]u. Hospodárstvo krajiny bolo výrazne zaťažené vysokými výdajmi na obranu (58% štátneho rozpočtu). Vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] sa v roku [[1983]] vážne zhoršili. Minister zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]] [[Caspar Weinberger]] obvinil v novembri [[1983]] Sýriu z toho, že finančne podporovala bombový atentát na amerických námorníkov v [[Bejrút]]e.

V roku [[1984]] prezident Asad dosiahol stiahnutie amerických vojsk z [[Libanon]]u. V ľudovom referende, v ktorom získal takmer 100 % hlasov, ho v roku [[1985]] potretie zvolili na 7 rokov prezidentom. V roku [[1985]] – [[1986]] sa vzťahy medzi Sýriou a [[Jordánsko]]m mierne zlepšili. V roku [[1987]] sýrske vojská obsadili hlavné mesto Libanonu [[Bejrút]]. Vojna Sýrie proti Libanonu spôsobila komplikácie v hospodárstve krajiny a zvýšenie hospodárskej zadlženosti. Začiatkom roku [[1991]] sa Sýria stala členom protiirackej koalície, ktorá bojovala za oslobodenie [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]] z irackej okupácie (tzv. [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]]). V parlamentných voľbách v auguste [[1994]] s prevahou zvíťazila strana [[BAAS]].

Požiadavkami protestantov bolo odvolanie Baššára al-Asada kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre zrušenie výnimočného stavu, ktorý v krajine platí od roku [[1963]]. Ten bol vo februári 2011 zrušený. Asad následne prisľúbil reformy, no protesty pokračovali. [[27. február]]a [[2012]] bola prijatá nová [[ústava]], schválená v referende 90 % voličov pri 57 % účasti, ktorá ukončila vládu jedinej strany, [[Príkazová ekonomika|plánované hospodárstvo]], upravila požiadavky na kandidátov do úradu prezidenta, zakázala diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, pôvodu, či jazyka a garantovala náboženskú slobodu s tým, že [[šaría|islamské právo]] je inšpiráciou pre sýrske právo a iné. Napriek tomu, protesty pokračujú aj naďalej, pričom prepukli až do [[občianska vojna|občianskej vojny]].

Vegetácia sa vyskytuje od riedkych púštnych krovín na východe cez suché pastviny na severe až po husté stredomorské krovinné formácie a lesy na najvyšších horách. V púšťach žijú gazely, tarbícitarbíky a jašterice, horské lesy sú domovom divokých prasiat, vlkov, jazvecov, dikobrazov a rozmanitých vtákov.

Väčšina Sýrčanov hovorí [[Arabčina|arabčinou,]] konkrétne levantským nárečím (Ktorýmktorým sa hovorí aj v Libanone, Jordánsku a Palestíne). Pozdĺž severnej hranice žije výrazná [[Kurdský jazyk|kurdsk]]á menšina, ktorá založila útvar známy ako Rojava a de facto nepodlieha centrálnej vláde. V severnom pohraničí existujú taktiež významné skupiny Turkomanov a na celom území štátu žijú aj roztrúsené skupiny [[Čerkesi|Čerkesov.]] [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]] žijú v provincií Hasakeh, v severovýchodnom cípe krajiny. Zaujimavé je mesto Maloula severne od Damasku, ktoré hovorí západným nárečím [[Aramejčina|Aramejčiny]]