|
== Voda v Slnečnej sústave ==
[[Súbor:Merc fig2sm.jpg|thumb|Radarová snímka severného pólu Merkúra. Biele oblasti by mohli obsahovať vodný ľad]]
'''[[Merkúr]]''' – Napriek extrémne vysokej teplote (Merkúr nemá prakticky žiadnu atmosféru, preto počas dňa na ňom vystupuje teplota na žeravých 430 °C, zatiaľ čo v noci na mrazivých −180 °C), pozorovania [[rádioteleskop]]om v [[Arecibo Observatory|Arecibo]] v roku [[1992]] naznačili, že v polárnych [[impaktný kráter|kráteroch]], kam nikdy nesvieti Slnko, by sa mohol nachádzať ľad.
'''[[Venuša]]''' – Venuša má presne opačný problém s atmosférou ako Merkúr. Má ju až príliš hustú a to spôsobuje, že [[infračervené žiarenie]] nemôže unikať z planéty, čo má za následok zohrievanie jeho povrchu vysoko nad bod varu vody. Existencia vody v pevnom ani kvapalnom skupenstve teda nie je možná, asi 0,002 % venušskej atmosféry tvorí vodná para.
'''[[Zem]]''' – Zem je planéta s druhým najväčším obsahom vody v Slnečnej sústave. Voda sa tu nachádza vo všetkých troch jej skupenstvách. Pokrýva okolo 71% jej povrchu, z toho 97% tvoria oceány, rieky, jazerá, moria, 2% zaberajú ľadovce a 1% zaberá voda v [[jaskyňa|jaskyniach]] a v [[hornina|horninách]]. Prítomnosť tekutej vody na Zemi je kľúčová pre vývoj života na Zemi a tepelná kapacita oceánov bola a stále je dôležitá pre udržanie relatívne stabilnej teploty tejto planéty.
'''[[Mars]]''' – Na Marse sa voda v kvapalnom skupenstve už pravdepodobne nenachádza, ale rôzne jeho povrchové celky, ako ''[[Valles Marineris]]'', svedčia o tom, že pred niekoľko miliónmi rokov sa tam voda v tekutom skupenstve nachádzala.
Dnes sa na Marse voda nachádza iba vo forme ľadu na južnom póle. Je to zmes námrazy [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] a vodného ľadu.
'''[[Jupiter]]''' – Zdalo by sa, že na tejto obrej planéte sa voda nenachádza, ale nie je to pravda. Voda sa tu nachádza, hoci skutočne v nepatrnom množstve a spolu s najviac zastúpeným vodíkom, héliom a menej zastúpeným [[čpavok|čpavkom]], [[etán]]om, [[propán]]om a inými zlúčeninami vodíka tvorí jeho atmosféru. Voda existovala a existuje na jeho [[Európa (mesiac)|mesiaci Európa]].
Jupiterov mesiac Európa je ľadom pokrytá kamenná guľa. Je možné, že pod jeho povrchom môže existovať kvapalný oceán, ktorý obsahuje viac tekutín, ako všetky pozemské oceány dohromady.
'''[[Saturn]]''' – Na Saturne sa voda síce nachádza, ale len pod jeho povrchom, pretože Saturn má najnižšiu hustotu zo všetkých planét Slnečnej sústavy. Táto hustota je ešte menšia ako hustota vody. Podľa astronómov však voda tvorí jednu z hlavných zložiek jadra Saturnu.
'''[[Urán (planéta)|Urán]]''' – Hoci je Urán 4-krát väčší ako Zem, jeho hmotnosť je iba 14,5-krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Preto materiál, ktorý ho tvorí, musí byť menej hustý ako na Zemi. Urán je príliš hmotný na to, aby jeho hlavnou zložkou bol vodík. Tvorí ho hlavne voda, metán a ľady čpavku. Je tiež hlavnou zložkou jeho jadra.
'''[[Neptún]]''' – Neptún sa stavbou a veľkosťou veľmi podobá Uránu. Rovnako ako Urán je Neptún tiež priveľmi hmotný na to, aby v pomere k svojej veľkosti pozostával len z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a [[metán]]ového ľadu. Rovnako ako na Uráne, v Neptúne je tiež ľad jednou z hlavných zložiek jeho jadra.
'''[[134340 Pluto|Pluto]]''' – Voda v tuhom skupenstve sa na tomto telese (v minulosti považovanom za 9. planétu Slnečnej sústavy) vyskytuje v hojnom počte. Ľad s prímesami [[dusík]]a, oxidu uhoľnatého a metánu tvorí celý jeho tenký povrch a v plášti tvorí okolo 30 % z celkového množstva.
== Filozofické pohľady na vodu ==
Voda je podľa [[Táles]]a základom vzniku a rozvoja všetkého súcna: ňou ''chcel vysvetľovať vznik celého sveta a každej jednotlivej veci. Bol to prvý krok k vysvetľovaniu sveta z neho samého, a nie pomocou mimo objektívnych činiteľov. Voda je tiež prameňom pohybu a života.''
== Pozri aj ==
* [[Hydrosféra]]
* [[Zavlažovanie]]
== Referencie ==
<references/>
== Iné projekty ==
{{Projekt|q|commonscat=Water}}
{{Oxidy I.}}
{{Hydroxidy I.}}
{{Kyseliny II.}}
[[Kategória:Voda| ]]
[[Kategória:Oxidy]]
| 