Bitka o Stalingrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Bitka o mesto: fix |
|||
Riadok 150:
O niekoľko dní neskôr, [[1. október|1. októbra]] sa cez Volgu preplavila [[39. gardová strelecká divízia]], ktorej velil [[Stepan Savelievič Guriev|S.S. Guriev]]. Neskôr bránila [[závod Červený október]], ktorý sa Nemci neustále pokúšali dobyť. O dva dni neskôr prišla ako posila [[37. gardová strelecká divízia|37. gardová divízia]] [[Viktor Grigorievič Žoludev|V.G. Žoludeva]]. 10. októbra prebrala [[3. armáda (Rumunsko)|3. rumunská armáda]] generála [[Petre Dumitrescu|Dumitresca]], ktorú velenie stiahlo z Kaukazu obranný úsek severne od Stalingradu medzi nemeckou 6. armádou a talianskou [[8. armáda (Taliansko)|8. armádou]] generála [[Italo Gariboldi|Gariboldiho]].
2. októbra pri jednom z náletov na Čujkovovo veliteľstvo Nemci zasiahli veľké podzemné nádrže na ropu, ktorá horela v okolí veliteľstva niekoľko nasledujúcich dní. Sovieti pôvodne považovali nádrže za prázdne a umiestnenie veliteľstva v ich blízkosti nepovažovali za ohrozenie bezpečnosti. Až do [[14. október|14. októbra]], kedy sa začal dosiaľ najsilnejší útok na [[Stalingradský traktorový závod|Traktorový závod]] a na [[závod Barikády]], prebiehali boje menšej intenzity. Väčšinu útoku vedeného piatimi nemeckými divíziami vrátane [[14. tanková divízia Wehrmachtu|14. tankovej]] a [[305. pechotná divízia Wehrmachtu|305.]] a [[389. pechotná divízia Wehrmachtu|389. pechotnej]], znášali sovietske jednotky [[112. strelecká divízia|112.]], [[95. strelecká divízia|95.]], [[308. strelecká divízia|308.]] a [[37. gardová strelecká divízia|37. gardovej streleckej divízie]], ktoré boli oslabené z predošlých bojov. Hĺbka Sovietmi ovládaného územia v meste v tej dobe siahala najviac {{km|3|m}} od rieky. Toho dňa Nemci prekonali pri útoku až 2 000 metrov. Na úseku asi {{km|5|m}} nasadili 3 [[pechota|pešie]] a 2 [[tank]]ové divízie. [[Luftwaffe]] na mesto zaútočila 2570-krát, sovietske letectvo však nemohlo zasiahnuť, pretože bránilo pred nemeckými útokmi vlastné letiská. Prach z trosiek sa rozvíril natoľko, že viditeľnosť bola za jasného dňa sotva 90 metrov. V celom meste sa odohrávali urputné boje.
Doobeda 14. októbra Nemci prekonali sovietsku obranu a boj sa rozdelil na menšie, ale nemenej brutálne potýčky okolo jednotlivých ohnísk odporu. Aj keď do večera okolo [[Stalingradský traktorový závod|Traktorového závodu]] ležalo 3 000 mŕtvych nemeckých vojakov, závod nakoniec podľahol presile a v rukách obrancov zostala len jeho severná časť. Útok pokračoval aj nasledujúci deň. Zvyšky sovietskych vojsk sa tvrdošijne bránili na ostatkoch stalingradského predmostia, ktoré bolo už sotva 1000 metrov široké a teraz ešte aj rozdelené na dve časti. Menšia severná časť bola na sever od Traktorového závodu, väčšia južná časť, kde sa nachádzalo i veliteľstvo 62. armády, pri [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]] a Továrenskej štvrti. 37. gardová, 308. a 193. strelecká divízia mali už iba niekoľko stoviek bojaschopných mužov. Útok 14. októbra bol jeden z najťažších, ktorý dopadol na sovietske pozície. V týchto dňoch prišla 62. armáda aj o zvyšok svojich tankov, ktoré patrili k 84. tankovej brigáde. Vzhľadom na povahu terénu jednotka dostala za úlohu zakopať po veže svojich posledných 10 tankov v parku Skuľpturnyj, kde niekoľko dní odolávali útokom nemeckých obrnencov. Osud sovietskych tankov spečatili až silné nálety Luftwaffe 17. októbra.
| |||