Fotografický aparát: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6675903 používateľa 62.197.243.22 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
there was wrong name of city
Riadok 56:
V roku 1847 Niepceho vnuk [[Claude Felix Abel Niépce]] zdokonalil talbototypiu, tak že namiesto papierového podkladu pre negatív používal sklenenú dosku, na ktorej bolo nanesené vaječné bielko s jodidom draselným. [[vývojka|Vývojkou]] bola [[kyselina galová]]. Podobný proces vynašiel i Angličan [[Frederick Scott Archer|F.S. Archer]] v roku 1857. V tej istej dobe objavil škótsky fyzik [[James Clerk Maxwell]], že každú farbu možno získať z troch základných farieb – červenej, zelenej a modrej. Cez takto sfarbené filtre zhotovil tri diapozitívy, ktoré premietol súčasne na bielu plochu do jedného obrazu a získal tak farebný obraz.
 
Významným pokrokom pre fotografiu bolo použitie bromidu strieborného – na svetlo najcitlivejšej soli, s ktorým začal v roku 1871 [[Richard Leach Maddox]]. K tomuto objavu sa pripojili aj ďalšie, keď [[Hermann Wilhelm Vogel]] a viacerí ďalší vedci objavili nové organické farbivá, s pomocou ktorých sa podarilo zvýšiť farebnú citlivosť fotografického materiálu. V roku 1866 založil v meste HebaJena Friedrich otto Schott sklárne na výrobu optického skla. V tom istom meste už 20 rokov sídlila dielňa [[Carl Zeiss|Carla Zeissa]] na výrobu objektívov. V [[80. roky 19. storočia|80. rokoch]] vzniklo mnoho dôležitých objavov, bola to jednak štrbinová [[uzávierka]], ktorú v rovnakej dobe vynašli [[S.A. Jurkovskij]] a [[Ottomar Anschütz|O. Anschütz]] ako aj elastický celuloidový materiál, ktorý si dal patentovať [[Hannibal Goodwin]] a neskôr sa začal používať ako podklad pre citlivý negatívny materiál. Ako prvá s ním prišla na trh americká firma [[Estman Kodak]], tá roku 1888 prišla s celuloidovým filmom navinutým na cievke vo fotoaparáte, ktorý mohol na 1 film urobiť 100 snímok. Čoskoro sa začal veľký rozvoj nielen týchto nových fotografických materiálov, ktorý priniesol zlepšovanie ich vlastností, ale umožnil aj vznik [[kinematografia|kinematografie]], keď v roku 1896 bratia [[Auguste Lumière|Auguste]] a [[Louis Lumière]] patentovali prístroj na zachytávanie pohyblivého obrazu. Vo fotografickej chémii malo veľký význam dielo rakúskeho profesora [[Josef Mária Eder|J.M. Edera]], ktorý vo Viedni založil aj odbornú školu.
 
Tesne pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] prišiel nemecký mechanik [[Oskar Barnack]] s prvým prístrojom malého formátu, ktorý začala vyrábať roku 1913 firma [[E. Leitz Optische Werke|Leitz]] pod názvom [[Leica]] (Leitz Camera), išlo o prvé fotoaparáty používajúce neskôr veľmi rozšírený {{mm|35|m}} film. V tomto období priekopník farebnej fotografie [[Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij|S.M. Prokudin-Gorskij]] na základe dávnejších Maxwellovych pokusov vytvoril vlastný fotoaparát, ktorý umožňoval vytvárať farebné snímky.