Ukrajinčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Dejiny: Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
→Dejiny: wikilink, formulácia |
||
Riadok 51:
Najstaršie príklady ukrajinčiny sa objavujú už v 12.-13. storočí v textoch písaných ruskou cirkevnou slovančinou, pochádzajúcich z juhozápadného Ruska, z Haličsko-Volyňskej oblasti. Na prelome 18. a 19. storočia boli už utvorené základné rysy ukrajinskej [[Fonetika|fonetiky]]. Avšak skutočný prielom v dejinách ukrajinského literárneho jazyka spôsobila roku 1798 publikácia „Aeneida“ Ivana Kotljarevského. Do literárneho jazyka uviedol čistý ľudový jazyk svojho materinského poltavského nárečia. Veľký vplyv na stabilizáciu nového literárneho jazyka mala tiež jeho dráma „Natalka-Poltavka“. Súčasný literárny jazyk povstal na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočia]]. Veľký vplyv na tento proces mala tvorba výnimočného ukrajinského básnika [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorý založil svoj jazyk na materinskom kyjevskom nárečí. Veľký básnik bral na zreteľ takisto aj iné nárečia, a dokonca aj staré prvky jazyka písaného spolu s cirkevizmami. Ukrajinský jazyk sa teda zakladal na poltavsko-kyjevskom nárečí, ktorý sa už v priebehu 17. storočia stal jedným z najváženejších ukrajinských nárečí, a jeho črty sa rozšírili aj do ostatných nárečí.
V 50. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] sa ukrajinské národné hnutie nachádzalo sa pod patronátom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá chcela bojovať proti expanzii poľštiny. Keďže jazyk ľudu nebol vraj vhodný na tento účel, vyvolili [[Staroslovienčina|starú cirkevnú slovančinu]]. Avšak skončilo sa to fiaskom. Aj preto sa časť tzv. ''starorusínov'' začala prikláňať k myšlienke zaviesť [[Ruština|ruštinu]] ako spoločný jazyk ''"Veľkorusov i Malorusov''". Najznámejším zástancom tejto myšlienky bol publicista Bohdan Didyckyj, ktorý používal zmes ruštiny a ukrajinčiny s prídavkom poľských a nemeckým slov, odporcami titulovanú ako '''jazyčie''' (slov. jazyčisko - žargón). Z
Slovná zásoba ukrajinčiny vykazuje podobne ako i [[bieloruština]] veľký a starý vplyv poľštiny. Celkové množstvo polonizmov v ukrajinčine zahŕňa okolo 17 000 výrazov, čiže 14% celej slovnej zásoby. Najstaršia vrstva výpožičiek pochádza z obdobia pred [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] (1569) a týka sa administratívnej a technickej terminológie. No až v druhom období (1570-1720) prenikajú [[polonizmus|polonizmy]] vo veľkom množstve do všetkých oblastí literárneho jazyka. Tretím obdobím veľkého vplyvu poľštiny je 19. storočie a začiatok 20. storočia, obzvlášť obdobie po roku 1863 v [[Halič (región)|Haliči]].
| |||