Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie so zdrojom
Starekolena (diskusia | príspevky)
oprava a komentár
Riadok 65:
'''19. júna''' – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie LM.
 
'''20. – 30. júna''' - Na území ČSSR prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]]. Pôvodne malo trvať do 30. júna ale aj po tomto termíne boli stále vojská na našom území. O mesiac ('''19. júla''') sa na území ČSSR ešte nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel Sovietskej armády. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá. <ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
ešte '''19. júla''' sa na území ČSSR nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel Sovietskej armády. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá. <ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
'''25. - 26. júna''' – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola cenzúra neprípustná.
Řádek 79 ⟶ 77:
'''29. júla''' - Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií, že nedovolia znovuvytvorenie Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] (20.–30. júna 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968.
 
'''3. augusta''' - V Bratislave stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR a podpísali [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]], v ktorej vyhlásili svoju "neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám". Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému (neskôr označované ako [[Brežnevova doktrína]]). Po skončení Bratislavskej konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko<ref name=":11" />, zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny<!-- "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský -->. Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi.[[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]]
 
'''16. augusta''' - v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom [[Фалин, Валентин Михайлович|Valentinom Falinom]] v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská.<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->.