Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d opravy a wlinky |
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Riadiace znaky Unicode - Zlý zápis ISBN) |
||
Riadok 8:
# "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
# "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"
Prvá otázka o vstupe do NATO (uznesenie NR SR zo dňa 14. februára 1997) bola oficiálne podporovaná vládou koalíciou ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana (SNS)]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|Združenia robotníkov Slovenska]] (ZRS)). Otázka bola len hypotetická, pretože Slovensko vedené premiérom [[Vladimír Mečiar|Vladimírom Mečiarom]] americká [[Minister|ministerka]] zahraničných vecí [[Madeleine Albrightová]] označila ako "čiernu diery na mape Európy" a NATO by pravdepodobne aj tak Slovensko za člena vtedy nepozývalo<ref>Szczerbiak, Aleks; Taggart, Paul A. (2008). ''Opposing Europe?: The Comparative Party Politics of Euroscepticism Volume 1: Case Studies and Country Surveys''. Oxford: Oxford University Press. p. 285.
Vládu V. Mečiara západ už dlhšie kritizoval (pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Volebn%C3%A9 obdobie 1994 %E2%80%93 1998|Politický vývoj#Volebné obdobie 1994 – 1998]]). Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO označila Slovensko a Albánsko ako krajiny, v ktorých sú problémy s rešpektovaním demokracie. <ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=VANYA|meno=BORIS|titul=Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=15. dec 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20720014/rok-1997-slovensko-ako-albansko-do-nato-pozvali-iba-susedov.html|dátum prístupu=2017-12-17|jazyk=sk}}</ref> Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v otázke prijatia do NATO, ale aj o vstupe do Európskej únie. Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko [[Herbert Bösch]] povedal, že na Slovensku dochádza k veciam, ktoré nemožno tolerovať: „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde.“ <ref name=":4" />
Riadok 14:
Na mítingu HZDS v marci 1997 v Trnave [[Vladimír Mečiar]] priznal, že Slovensko nebude pravdepodobne prijaté do aliancie v prvej vlne rozšírenia. Ako dôvod uviedol „globálne dohody“ medzi USA a Ruskom. Toto vyjadrenie však neskôr popreli Spojené štáty aj ruský premiér [[Viktor Černomyrdin]]. Premiér tvrdil, že o negatívnom postoji USA vie už od júla 1996, kedy mu ho oznámila [[Madeleine Albrightová]] počas návštevy Bratislavy. <ref name=":4" />
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnuca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47.
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.<ref name=":3" /> Postoj vládnej koalície k vstupu Slovenska bol skôr negatívny. Potvrdila to nielen formulácia otázok ale aj hlasovanie o uznesení NR SR<!-- ktoré predložil opozičný poslanec Eduard Kukan -->, ktorým by parlament odporučil občanom v referende o vstupe SR do NATO hlasovať kladne. Väčšina poslancov vládnej koalície hlasovala proti alebo sa zdržala hlasovania.<ref name=":3" />
Riadok 35:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dňa 13. mája 1997 Ústavný súd odmietol návrh Vlády SR.<ref name="us-97-25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 25 - II. ÚS 30/97 - Vznik sporu o výklad ústavných zákonov|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/0ea53198-4959-40f0-9713-14903aa49d77/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20II.%20%C3%9AS%2030_97.pdf|dátum vydania=1997-05-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.6.2017|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa 21. mája 1997 (dva dni pred referendom) Ústavný súd prerokoval podnet skupiny 35 poslancov NR SR a vydal uznesenie č. 139/1997 Z.z., že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy. Zároveň však Ústavný súd rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Teda, že príloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vyhlásení referenda k štvrtej otázke odporuje § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.<ref name="us-97-26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Uznesenia o výklade ústavných zákonov - č. 26 - II. ÚS 31/97 - Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky|url=https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf|dátum vydania=1997-05-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-06-12|vydavateľ=Ústavný súd SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Otázka teda mohla zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné. Minister vnútra Gustáv Krajči nechal na vlastnú zodpovednosť nanovo vytlačiť lístky len s prvými tromi otázkami, pričom argumentoval aj uvedeným uznesením Ústavného súdu. Vznikla tak situácia, kedy sa v niektorých oblastiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázkami a v niektorých len s prvými tromi. Niektorí členovia volebných komisií odmietali prijať zmenené lístky<ref>Bartl, Július (2002). Slovak History: Chronology & Lexicon. Chicago: Bolchazy-Carducci. p. 179.
== Spory po referende ==
Riadok 91:
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. --><ref>DRGONEC, J.: Referendum v ústavnom práve a súdnej praxi Slovenskej republiky. Časopis pro právní vědu a praxi, 7, 1999, č. 2, s. 163.</ref>
[[Erik Láštic]] označil toto referendum ako spor o povahu režimu: "ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)".<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Láštic|meno=Erik|titul=V rukách politických strán Referendum na Slovensku 1993 – 2010. ISBN
Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. Nepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to{{Bez citácie}}, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (teda s účasťou voličov nad 50%) len [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].<ref name="cstv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Referendum: V Polsku i na Slovensku platilo jen jednou, velmocí je Švýcarsko | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1722331-referendum-v-polsku-i-na-slovensku-platilo-jen-jednou-velmoci-je-svycarsko | dátum vydania = 2016-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-12 | vydavateľ = Česká televize | miesto = | jazyk = }}</ref>
Riadok 99:
== Literatúra ==
* Erik LÁŠTIC. ''V rukách politických strán Referendum na Slovensku 1993 – 2010. ISBN
* Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora: Slovenské referendum '97: zrod, priebeh, dôsledky, Inštitút pre verejné otázky, 1997, 305 strán,
== Pozri aj ==
| |||