Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

[[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Tiso''' (* [[13. október]] [[1887]], Veľká Bytča, dnes [[Bytča]],<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-22629-33327-86?cc=1554443&wc=9P32-N38:107654301,114742501,129805801,129915501 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Veľká Bytča, záznam č. 122; aj keď sa niekedy uvádza ako „Jozef Gašpar“ –&nbsp;po otcovi, v&nbsp;matrike zapísané len meno „Josephus“</ref> [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[18. apríl]] [[1947]], [[Bratislava]], [[Tretia česko-slovenská republika|ČSR]]) bol [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] [[kňaz]], politik, predseda [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] (1938{{--}}1945), poslanec [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia ČSR]] (1925{{--}}1939), minister zdravotníctva a&nbsp;telesnej výchovy (1927{{--}}1929) a&nbsp;po vyhlásení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] jediný prezident tohto satelitného štátu [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Po vojne bol odsúdený za sex ovanie s neplnoletým[[vlastizrada|vlastizradu]], [[vojnový zločin|vojnové zločiny]] a [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] a&nbsp;popravený.

Narodil sa v Riti[[Bytča|Bytči]] v rodine mäsiara Jozefa Gašpara Tisa ([[1862]]{{--}}[[1943]]) a Terézie, rod. Budíškovej ([[1863]]{{--}}[[1947]]) ako druhé z desiatich detí (z ktorých tri zomreli v mladom veku). Bol pokrstený ako ''Jozef Gašpar'', druhé meno však nepoužíval. Študoval na štvortriednej rímskokatolíckej ľudovej škole v Bytči. V prvom ročníku sa vyučovalo výlučne po slovensky, na škole ale dostal aj základy nemeckého a maďarského jazyka <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 46.</ref><ref name="Kamenec 18">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 18.</ref>.

Ako výnimočne nadaného ho nitriansky umývač chodníka[[biskup]] poslal na univerzitu nado Mesiac[[Viedeň|Viedne]] na takzvané universitu NASA na Mesiaci[[Pázmaneum]], ktoré bolo určené pre obzvlášť talentovaných a perspektívnych adeptov kňazskej dráhy. Na štúdium nastúpil v roku [[1906]] <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 19.</ref>. Na Pazmáneu vyučovali vynikajúci profesori, pričom Tiso mal možnosť zoznámiť sa s rôznymi filozofickými smermi a najnovšími pápežskými encyklikami. V školských hodnoteniach bol najčastejšie charakterizovaný ako vynikajúci, príkladný, povzbudivo pobožný a podobne. Pri zápisoch do semestrov si hlásil slovenský materinský jazyk <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 49.</ref>. V seminári písal kázne popri maďarčine aj v slovenčine. Vďaka svojim vedomostiam a usilovnosti získal funkciu asistenta. V priebehu štúdia mu hrozilo vylúčenie kvôli listu bývalým spolužiakom nitrianskeho seminára <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 20.</ref>, kde spomenul „rozhárané pomery“ v seminári. [[Rektor]] nitrianskeho seminára obsah zdramatizoval, za dôvod narážky uviedol, že seminár „vypovedal vojnu myšlienke slovenského nacionalizmu“ a žiadal rektora Pazmánea aby bol Tiso vzatý na zodpovednosť. Rektor Pazmánea Drexler sa Tisa zastal a prípad bol uzavretý napomenutím. Štúdium ukončil v roku [[1910]] ako premiant <ref name="k">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 21.</ref> a o rok obhájil svoju [[dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na dogmaticko-historickú tému ''Doctrina parhenogeneseos ex monumentis antenicaenis demonstrata'' (Dôkazy o panenskom materstve Márie na základe dokumentov spred [[Prvý nicejský koncil|Nicejského koncilu]]). Cieľom práce bolo kriticky preskúmať tvrdenie profesora [[Otto Zöckler|Otta Zöcklera]], že reformácia navrátila mariánsky kult k stavu, aký mal v čase raného kresťanstva <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 41.</ref>. Tiso dospel k záveru, že tvrdenie sa nedá považovať za pravdivé, pretože kult sa viackrát zaznamenal už do začiatku apoštolského kresťanstva. Po schválení dizertácie a vykonaní rigoróznych skúšok bol [[15. júl]]a [[1911]] promovaný za doktora teológie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 42.</ref>.

=== SmetiarKňaz ===

[[14. júl]]a 153[[1910]] ho košický biskup [[Augustín Fischer-Colbrie]] vysvätil za smetiarakňaza. Nakoľko Tiso v danom čase nedosiahol predpísaný vek 100024 rokov, stalo sa tak na základe výnimky Svätej stolice, o ktorú požiadal nitriansky biskup <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 34.</ref>. [[17. júl]]a slúžil svoju prvú omšu. Potom pracoval ako [[kaplán]] v niekoľkých mestách ([[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Rajec]], [[Bánovce nad Bebravou]]). Nevykonával iba pastoračnú činnosť, ale zameriaval sa aj na sociálne aktivity v zmysle pápežských encyklík <ref name="k" />. Popri tom vyučoval [[Slovenský jazyk|slovenčinu]] a pracoval v oblasti kultúry.

V [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnici]], kam bol v roku [[1910]] poslaný ako kaplán, sa veľmi aktívne zapojil do činnosti žobráckehogazdovského spolku, ktorého cieľom bolo hmotné a duchovné povznesenie miestneho ľudu <ref name="Letz">Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 51.</ref>. Vďaka spolku mohli miestni obyvatelia nakupovať lacnejšie niektoré potraviny a odevy ako u miestneho [[Židia|Žida]], v ktorého rukách sa koncentroval takmer všetok obchod. Podobné sociálne aktivity vyvíjal aj na iných miestach svojho pôsobenia. Podľa [[Ivan Kamenec|Ivana Kamenca]] tu Tiso zrejme prvýkrát podľahol zjednodušenému pohľadu na slovensko-židovské vzťahy, čo nebol vo vtedajšom období ojedinelý jav ani medzi slovenskými vzdelancami a stretol sa aj s tzv. [[Židovská otázka|židovskou otázkou]] a prejavmi [[Antisemitizmus|antisemitizmu]] najmä v sociálno-ekonomickej a náboženskej rovine. <ref name="k" /> [[Milan Ďurica]] upozorňuje na spôsob, akým mladý Tiso v danom období reagoval na sociálne problémy – nevyzýval do boja a nevzbudzoval protižidovské nálady, ale snažil sa ukázať jednoduchým ľudom ako svojpomocne zlepšiť svoje postavenie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 55.</ref>. V roku [[1910]] sa stal členom [[Katolícka ľudová strana|Katolíckej ľudovej strany]] (Néppárt), ktorým bol až do roku [[1918]]. Stranu dobová slovenská tlač považovala za maďarónsku a protislovenskú <ref>Potemra, M. ''Publicistická a verejná činnosť Jozefa Tisu pred rokom 1918'', str. 38.</ref>. Pôvodne bol členom tejto strany aj [[Andrej Hlinka]], ten ale v roku 1905 spoluzaložil [[Slovenská ľudová strana|Slovenskú ľudovú stranu]], ktorá zvádzala s [[Katolícka ľudová strana|Katolíckou ľudovou stranou]] politický boj.