Sakralizácia (sociálne vedy): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. |
dBez shrnutí editace Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 3:
Čo je "zvláštné", sa pochopitelne v rôznych spoločenstvách a ich kultúrach líši. No ide vždy o niečo, čo upúta pozornosť tým, že sa to nestáva bežne. Napríklad to, že sa Pánna Mária niekomu zjaví<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Litmanová|meno=|titul=Stručná historie zjevení v Litmanové|url=http://www.litmanova.info/historie.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-11|vydavateľ=}}</ref> alebo jej zobrazenie začne plakať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=SITA|meno=|titul=Socha Panny Márie roní olejové slzy. Prilákala stovky ľudí|url=https://www.aktuality.sk/clanok/246665/socha-panny-marie-roni-olejove-slzy-prilakala-stovky-ludi/|dátum vydania=2014-02-12|dátum prístupu=2018-07-11|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Slovesným menom "sakralizácia" ale sociálne vedy ako antropológia, súčasná [[religionistika]] a [[sociológia]] vystihujú [[Proces|procesný]] charakter posvätnenia ako udalosti.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ingman|meno=Peik|priezvisko2=Utriainen|meno2=Terhi|priezvisko3=Hovi, Tujia|meno3=& Broo, Måns|titul=The relational dynamics of enchantment and sacralization : changing the terms of the religion versus secularity debate|vydanie=|vydavateľ=Equinox|miesto=Sheffield|rok=2016|isbn=9781781794746|strany=}}</ref> To, že posvätným niečo jednoducho nie je samo o sebe, skorej, ako sa rôzne zložitými postupmi spoločenského vyjednávania takým stane. Tímto spôsobom antropológia a antropologicky zameraná religionistika opúšťajú teórie, ktoré chápaly [[posvätnosť]] (svätosť) ako podstatnú charakteristiku niektorých vecí, ľudí (napríklad králov alebo hôr) atď., a podla ktorých predstavovalo posvätné [[Podstata|podstatu]] náboženstva ([[Tradícia (zvyky)|tradícia]] [[Fenomenológia náboženstva|fenomenológie náboženstva]]<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Otto|meno=Rudolf|titul=Posvátno : iracionalita v ideji božství a její poměr k racionalitě|vydanie=|vydavateľ=Vyšehrad|miesto=Praha|rok=1998|isbn=8070212608|vydanie text=Vyd. 1|strany=}}</ref> v bádateloch ako Rudolf Otto, [[Geo Widengren]] alebo [[Gerardus van der Leeuw]]).
Posvätným je totiž iba to, čo sa takým stane, na čom sa rozhodujúca časť spoločnosti zhodne, a podla toho sa k danej bytosti či veci správa.<ref name=":0" /> No pre to opäť nie sú univerzálne pravidlá. Niekedy stačí [[pomazanie]], inokedy je sakralizačný proces dlhodobý ako napríklad v prípade uznávania posvätnosti miest, na ktorých sa mal udiať zázrak, alebo svätcov, ktorí musí opakovane osvädčovať svojú [[Charizma (sociológia)|charizmu]] a pri tom sa zároveň
== Sakralizácia a okúzlenie ==
Riadok 13:
== Posvätné a profánne v sociologickej perspektíve: Émile Durkheim ==
Pre dnešné bádanie o sakralizácii ostáva relevantné, navzdory významnej kritike, dedičstvo klasika sociológie Émila Durkheima. Durkheim pristúpil k problematike posvätného zásadne ináč ako [[Rudolf Otto|Otto]] a [[Mircea Eliade|Eliade]]. Nezaujímalo ho ani to, ako človek teologicky prežíva stretnutie s ''numinóznom'', ani to, ako špecificky prežíva svet tzv. "náboženský človek", tj. človek ''archaický''. Išlo mu o otázku, ako sú spoločnosti vnútorne [[Integrácia|integrované]], ako držia pohromade. Aby pochopili niektoré zásadné črty žitia v spoločnosti, zameral sa na [[totemizmus]]. Ten pochopil spôsobom poplatným stavu vedenia v antropológii svojej doby (kniha ''Elementárne formy náboženského života'' vyšla roku 1912), ako
V tom je jeho prínos stále živý, aj napriek faktu, že, podobne ako Eliade o veľa neskôr, uveril, že [[Moderná spoločnosť|moderná]] a [[Tradičná spoločnosť|tradičná]] spoločnosť sú zásadne odlíšne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile|titul=Společenská dělba práce|vydanie=|vydavateľ=Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK)|miesto=Brno|rok=2004|isbn=8073250411|strany=}}</ref> Tento predpoklad po dnes trocha paralyzuje sociológiu a je dôvodom, prečo [[Bruno Latour]] rozvíja v kontexte sociológie tzv. [[symetrický prístup]] a presadzuje "návrat antropológie z trópov". Lebo antropológia sa tzv. primitívnimi spoločnosťami zaoberala trocha ináč, ako sociológia spoločnosťou modernou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Latour|meno=Bruno|titul=We have never been modern|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Cambridge, Massachusetts|rok=|isbn=0674948386|strany=91-101}}</ref>
| |||