Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Chronológia udalostí pred inváziou: referencia na podpis deklarácie 3.8. |
→Priebeh invázie 21. augusta: logické prehodenie odstavcov, doplnenie wikizdroj |
||
Riadok 38:
ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]].
===
'''22. - 24. februára''' - Priletel do Prahy Leonid Iľjič Brežnev. Ani ten však nezabránil tomu aby bol '''22. marca''' Antonín Novotný donútený abdikovať z funkcie prezidenta. (Jedným z dôvodov bol aj útek za hranice generála [[Jan Šejna|Jana Šejnu]], vedúceho straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref>)
Riadok 101:
Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk - Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref>. [[Česko-slovenská ľudová armáda]], na rozkaz prezidenta Svobodu (ktorý už 17. augusta sľúbil, že bude stáť na strane KSSZ), nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená perfektne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu dňa obsadené bez boja a s minimálnymi stratami na oboch stranách. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný politický prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ.
[[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]]
Ráno vysielal Československý rozhlas [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu všetkým ľuďom Československej socialistickej republiky (Provolání Všemu lidu ČSSR)
=== Straty ===▼
V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk - obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref>. Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref>.▼
[[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]]▼
Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách<ref name="Krivoseev"/>. Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu pre zachovanie pokoja. ▼
Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do 20. septembra 1968 päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu<ref name="Krivoseev" />. Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.▼
Invázia mala okamžite za následok veľkú vlnu emigrácie do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí.▼
▲== Časový priebeh invázie 21. augusta ==
* 23:00 20. augusta 1968 - Vojská Varšavskej zmluvy obsadili južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko.
* O polnoci (0:00) 21. augusta 1968 obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu.
Řádek 123 ⟶ 115:
* 7:00 - Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu.
* 8:00 - Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice.
▲=== Straty ===
▲V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk - obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref>. Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 12 sovietskych vojakov (1 dôstojník, 4 poddôstojníci a 7 vojakov), ďalších 87 bolo hospitalizovaných, z toho 25 v dôsledku ozbrojených potýčok s obyvateľstvom<ref name="Krivoseev">''Krivošejev, G.F., Rossija i SSSR v vojnach XX veka. Statističeskoe issledovanie.'' Oloma Press, Moskva 2011, s. 532-533</ref>.
▲[[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]]
▲Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách<ref name="Krivoseev"/>. Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu pre zachovanie pokoja.
▲Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do 20. septembra 1968 päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu<ref name="Krivoseev" />. Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.
▲Invázia mala okamžite za následok veľkú vlnu emigrácie do zahraničia. V nasledujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí.
==Politická dohra - normalizácia ==
Řádek 228 ⟶ 229:
* [[Brežnevova doktrína]]
* [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]]
*[[Jan Palach]]
== Poznámky ==
Řádek 262 ⟶ 264:
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:1968]]
* {{Wikisource|dielo=Provolání ÚV KSČ z 21. srpna 1968}}
| |||