Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Úvodná sekcia: nášho → československého: neutrálny pohľad Wikipédie |
doplnenie, upresnenie, wlinky |
||
Riadok 27:
Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. ''spriatelených'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26 augusta legalizovalo pobyt vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o [[socializmus s ľudskou tvárou]], ''obrodného'' procesu známeho ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]]. Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali protesty v [[Východonemecké povstanie|NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne bolo mimoriadnymi súdmi odsúdených na smrť ďalšie stovky
Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocností]] rešpektovali [[Jaltská konferencia|jaltské dohody]] a zamestnávala ich [[suezská kríza]] a tak ich reakcia bola deklaratívna<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref>.
== Predohra ==
Riadok 34:
V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do krízy. Nemalý podiel na tom mal i vtedajší prezident a zároveň aj prvý tajomník ÚV KSČ [[Antonín Novotný]], ktorý sa podieľal na nezákonnostiach v 50. rokoch a preto až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu nielen politických procesov a [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácie]] ale aj výmeny politickej garnitúry. V januári 1968 bol Novotný z funkcie generálneho tajomníka odvolaný a na jeho post bol zvolený [[Alexander Dubček]]. 30. marca 1968 bol za prezidenta zvolený [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Predsedom vlády sa stal v apríli [[Oldřich Černík]] a predsedom národného zhromaždenia [[Josef Smrkovský]].
S novými politikmi (tzv. [[progres]]<nowiki/>ívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom ako „[[socializmus s ľudskou tvárou]]“. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. [[Akčný program KSČ]] (schválený až v apríli 1968 a šírený <!-- ČTK - pozri Pražská_jar -->ako „Československá cesta k socializmu“) predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromaždenie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá, boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách.
Řádek 51 ⟶ 53:
'''1. - 5. apríla''' sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu.<ref name=":10" />
'''8. apríla''' - Prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu, na čele ktorej stál [[Oldřich Černík]]. Podpredsedami sa stali: [[František Hamouz]], [[Peter Colotka]], [[Gustáv Husák]]<!-- ceši majú: První_vláda_Oldřicha_Černíka
Husák - iniciátorov federatívneho usporiadaní republiky, potom predseda komisie, potom ústavného zákona -->, [[Lubomír Štrougal]] a [[Ota Šik]].
'''8. apríla''' - Veliteľ sovietskych výsadkárov, generál ''V.F. Margelov'' <!-- Васи́лий Фили́ппович Марге́лов -->dostal nariadenie, podľa ktorého začal plánovať nasadenie výsadkárov na území Československa.<ref>Kolektív autorov. Rusko (ZSSR) vo vojnách v druhej polovici XX storočia . - M. : Triada-Pharm, 2002 - S. 333-494 s. - (Štátny program "vlastenecká výchova občanov Ruskej federácie 2001-2005» Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Ruskej federácie ..). - časť. 3., VHÚ, 1995.. (rusky)</ref> V nariadení sa uvádza: "Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny majú internacionálnu povinnosť priviesť svojich vojakov na pomoc Československej ľudovej armáde pri obrane vlasti od hroziaceho nebezpečenstva." Dokument tiež zdôraznil: "... v prípade, že vojaci Československej ľudovej armády pochopia vstup sovietskych vojsk, v tomto prípade je nutné organizovať interakcie s nimi a spoločne plniť úlohy. Ak budú vojská nepriateľské k výsadkárov a podporu získajú konzervatívne sily, potom je potrebné prijať opatrenia na ich "lokalizáciu" a ak to nebude možné tak na ich odzbrojenie".
Řádek 57 ⟶ 60:
'''12. apríla''' generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref>
'''18. apríla '''– Predsedom
'''24. – 25. apríla''' - Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na našom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október.
Řádek 71 ⟶ 74:
'''20. – 30. júna''' - Na území ČSSR prebehlo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom [[Cvičenie Šumava|Šumava]] s účasťou okolo 27-tisíc vojakov. Pôvodne malo trvať desať dní (do 30. júna), ale aj po tomto termíne boli stále vojská na našom území. O mesiac ('''19. júla''') sa tu ešte stále nachádzalo takmer 12-tisíc sovietskych vojakov, vyše 60 tankov a 20 lietadiel. Denne o tom otvorene písali české i slovenské médiá. <ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Leto '68: Šumava bola generálkou na Dunaj|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-06-18|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/473706-leto-68-sumava-bola-generalkou-na-dunaj/|dátum prístupu=2018-06-18|jazyk=sk-SK}}</ref>
'''25. - 26. júna''' – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná.
'''27 júna''' - Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: "Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“ ... "Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom. <ref name=":11" />
'''14. - 15. júla''' - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu "päťky" (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. "Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>
'''17. - 19. júla''' - Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.
Řádek 105 ⟶ 108:
[[20. august]]a 1968 okolo 23:00 navštívil prezidenta [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] sovietsky veľvyslanec [[Stepan Červonenko|Červonenko]] a oznámil mu, že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/index.html http://www.upn.gov.sk - August 1968] prístup 21.8.2008</ref>. Operácia sa začala [[20. august]]a 1968 o 23:20<ref name="Armáda"/>. Najdôležitejším prvkom operácie bol moment prekvapenia. Okolo 2:00 ráno pristálo na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku]] v Prahe dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou<ref name=":9">[http://www.totalita.cz/1968/19680820.php http://www.totalita.cz - úterý 20. srpna 1968] prístup 21.8.2008</ref>, ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.
Neinformovaní obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk - Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref>. [[Česko-slovenská ľudová armáda]]
[[Obrázok:(Srpen68)Sovetsky vojak s tankovou munici.jpg|thumb|left|Sovietsky vojak s tankovou muníciou]]
Ráno vysielal Československý rozhlas [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu všetkým ľuďom Československej socialistickej republiky (Provolání Všemu lidu ČSSR)], v ktorom ÚV KSČ označil tento akt za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Neskôr rozhlas reportoval o prebiehajúcich bojoch. Okolo deviatej rána bolo vysielanie umlčané zvukmi sovietskej pechoty a od 11 hodín pokračovalo vysielanie ilegálne tak, že sa striedavo hlásalo z tajných štúdií po celej krajine. Najostrejšie prejavy odporu boli preto spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Česko-slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených<ref>Kronika 20. storočia 1960-1969 / 7, Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref>. ▼
=== Šírené informácií rozhlasom ===
▲Ráno vysielal [[Česko-slovenský rozhlas|Československý rozhlas]] [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu všetkým ľuďom Československej socialistickej republiky (Provolání Všemu lidu ČSSR)], v ktorom ÚV KSČ označil tento akt za porušenie medzinárodného práva a informoval, že sa tak deje proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na rozkaz riaditeľa Československého rozhlasu [[Karel Hoffmann|Karla Hoffmanna]] bolo toto vysielanie sabotované. Od 2 hodiny rannej boli niektoré vysielače vypnuté a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celá výzva bola vysielaná až od 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté. Neskôr rozhlas
=== Časový priebeh invázie 21. augusta ===
Řádek 113 ⟶ 118:
* 23:00 20. augusta 1968 - sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodovi]], že vojská Varšavskej zmluvy prekročili česko-slovenské hranice. Vojská obsadzovali južné Slovensko, vstúpili tiež (pár kilometrov) zo Sovietskeho zväzu (Ukrajiny) za hranice Slovenska, z Poľska obsadili hranice na severnom Slovenskom a tiež z Poľska obsadili Sliezsko.
* O polnoci (0:00) 21. augusta 1968 obsadili vojaci celý východoslovenský región a celú Bratislavu a postupovali z juhu aj zo severu Slovenska do stredoslovenského regiónu a odtiaľ na severnú Moravu.
*0:20 - Minister obrany [[Martin Dzúr|Dzúr]] vydal rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. O 1:30 Predsedníctvo ÚV KSČ <!-- (okrem Biľak, Kolder, Rigo a Švestka) pozri /Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 --> odhlasovalo [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 Výzvu občanom] aby zachovali pokoj, pretože armáda nedostala rozkaz na obranu. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou [[Rozhlas po drôte|rozhlasom po drôte]] a potom po 4:30 aj rozhlasom.
* 1:00 - Vojsko obsadilo takmer celé Slovensko, postupuje do východných Čiech a z Nemeckej demokratickej republiky ďalší vojaci smerujú do Prahy cez severné Čechy.
* 2:00 - Vojská ďalej postupujú na Moravu a severné Čechy a to bez toho aby sa stretli s akýmkoľvek odporom.
*2:00 - Na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristálo prvé dopravné lietadlo [[Antonov An-12]] s výsadkovou jednotkou<ref name=":9" />, ktorá zaistila letisko, na ktorom začali pristávať ďalšie lietadlá s vojakmi a technikou.
*
* 4:00 - Obsadená oblasť Karlových Varov a obkľúčenie Prahy.
* 5:00 - Vojaci obkľúčili Prahu a obsadzujú západné Čechy.
* 6:00 - Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu.
* 7:00 - Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu.
* 5:00 - 9:00 - Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] z poverenia revolučného tribunálu, ktorý vraj vedie [[Alois Indra]].<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňuje, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" />
*8:00 - Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave. <ref name=":12" />
*8.30 Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu.
=== Straty ===
| |||