Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
este dva zdroje |
doplnenie toho podstatneho - 20 augusta - na cz maju samostatny clanok - pridal som do komentara |
||
Riadok 44:
=== Časový priebeh udalostí pred inváziou ===
'''22. - 24. februára''' - Na oslavy [[Februárový prevrat|Februárových udalostí]] Priletel do Prahy [[Leonid Iľjič Brežnev]]. Ani ten však nezabránil tomu aby bol '''22. marca''' [[Antonín Novotný]] donútený abdikovať z funkcie prezidenta. (Jedným z dôvodov bol aj útek za hranice generála [[Jan Šejna|Jana Šejnu]], vedúceho straníckej organizácie na ministerstve obrany a blízkeho priateľa prezidentovho syna. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Godál|meno=Ondrej|titul=Generál Jan Šejna a jeho aféra|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/general-jan-sejna-a-jeho-afera|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk}}</ref>)
'''23. - 24. marca''' - V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasil Biľak. Kritika pomerov v ČSSR tu bola označená aj termínom "plazivá kontrarevolúcia".<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Chronológia: Udalosti v bývalej ČSSR súvisiace s okupáciou v roku 1968|periodikum=skolskyservis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/august-1968-chronologia/4641-clanok.html|dátum prístupu=2018-08-21}}</ref>
Už '''koncom marca''' Ústredný výbor [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] rozoslal straníckym aktívom tajnú informáciu o situácii v Československu. V dokumente sa uvádza: "... udalosti sa uberajú nesprávnym smerom. V Československu šíria vystúpenia nezodpovedných elementov, ktorí chcú vytvoriť "oficiálnu opozíciu" a "tolerovať" rôzne anti-socialistické názory a teórie. Nepravdivo očierňujú minulé skúsenosti socialistickej výstavby, predkladajú návrhy na špecifickú československú cestu k socializmu, ktorá je rozdielna od skúseností iných krajinách. Pokúšajú sa vrhnúť tieň na zahraničnú politiku Československa a zdôrazňuje potrebu "nezávislej" zahraničnej politiky. Vyzývajú na zriadenie súkromných podnikov, upustenie od plánovaného systému, rozšírenie vzťahov so Západom". Vojská boli informované, že sovietska strana nevylučuje možnosť vstupu vojsk NATO na československé územie (domnelé manévre NATO pri hraniciach s krycím názvom "Black Lion").<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=«Мы готовились ударить во фланг войскам НАТО»|url=http://www.vremya.ru/2008/143/5/210079.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-28|vydavateľ=Время новостей: N°143, 08 августа 2008 www.vremya.ru}}</ref>
'''30. marca''' – [[Národné zhromaždenie]] ČSSR na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.<ref name=":14" />
'''1. - 5. apríla''' sa konalo plenárne zasadanie ÚV KSČ, na ktorom už konzervatívny smer nemal takmer žiadnych zástupcov a preto bol prijatý [[Akčný program KSČ]], ktorý bol vlastne projektom reformy socializmu.<ref name=":10" />
Řádek 58 ⟶ 60:
'''12. apríla''' - generál [[Alexander Majorov]], v tom čase veliteľ 38. sovietskej armády, dostal zapečatenú obálku s rozkazom ministra obrany [[Andrej Antonovič Grečko|Grečka]] pripraviť svoju armádu na vpád do Československa. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Zastavte kontrarevolúciu, kým je čas! (zo zverejnených memoárov A.Majorova)|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-04-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/465335-zastavte-kontrarevoluciu-kym-je-cas/|dátum prístupu=2018-04-10|jazyk=sk-SK}}</ref>
'''18. apríla '''– <!-- Z funkcie predsedu NZ ČSSR odstúpil Bohuslav Laštovička. Novým -->Predsedom parlamentu ([[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia ČSSR]]) sa stal [[Josef Smrkovský]].
'''24. – 25. apríla''' - Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy [[Ivan Ignatievič Jakubovskij|Ivan I. Jakubovskij]], ktorý rokoval o vojenskom [[Cvičenie Šumava|cvičení ''Šumava'']] na našom území. Ruská strana trvala na tom, aby sa cvičenie uskutočnilo už v máji, hoci pôvodný plánovaný termín bol október.
Řádek 80 ⟶ 82:
'''17. - 19. júla''' - Vedenie KSČ odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" brániť socializmus v inej krajine, čo viedlo k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.
'''29. júla''' '''- 1. augusta''' - Prebehli ďalšie rokovania v železničnom vagóne v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Na stretnutí Dubček naďalej obhajoval program reforiem. Brežnev však dosiahol kompromis, keď členovia KSČ potvrdili svoju lojalitu k Varšavskému paktu a dištancovali sa od akýchkoľvek antisocialistických tendencií, že nedovolia znovuvytvorenie Česko-slovenskej sociálno-demokratickej strany a budú prísnejšie kontrolovať tlač. Sovieti sa zaviazali, že z Česko-Slovenska stiahnu svoje vojenské jednotky, ktoré boli v krajine od [[cvičenie Šumava|manévrov Šumava]] (20.–30. júna 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šach|meno=Jan|titul=Vojenské cvičení ŠUMAVA, předzvěst konce Pražského jara ´68|url=http://www.vhu.cz/vojenske-cviceni-sumava-predzvest-konce-prazskeho-jara-68/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-08-21|vydavateľ=www.vhu.cz}}</ref>) a umožnia uskutočnenie zjazdu strany [[9. september|9. septembra]] 1968.
'''3. augusta''' - V Bratislave sa stretli predstavitelia ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR<ref name="Vtedy" /> a podpísali [[Bratislavská deklarácia|Bratislavskú deklaráciu]]<ref name="CSFT32/68" />, v ktorej vyhlásili svoju "neotrasiteľnú jednotu v [[Marxizmus-leninizmus|marxizme-leninizme]], [[Proletariát (sociológia)|proletárskom]] internacionalizme, neobmedzenom boji proti [[buržoázia|buržoáznym]] tendenciám a protisocialistickým silám". Sovietsky zväz otvorene vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu „buržoázneho“ pluralitného systému (neskôr označované ako [[Brežnevova doktrína]]). Po skončení Bratislavskej konferencie sovietske vojská opustili Česko-Slovensko<ref name=":11" />, zostali však zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny<!-- "Cvičiace sovietske jednotky tu počas viac ako dvoch mesiacov robili rekognoskáciu, spoznali každý vojenský útvar, zanechali tu rozvinuté spojovacie siete, aby sa zanedlho vrátili v podstate na tie isté miesta,“ upozorňuje slovenský historik Michal Štefanský -->. Počas konferencie bol tajne odovzdaný tzv. [[Pozývací list]] určený Brežnevovi.[[Súbor:Novohradský hlas - 27.8.1968.JPG|náhľad|Leták kritizujúci vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska zhodený z lietadla v auguste 1968 v Lučenci.]]
Řádek 88 ⟶ 90:
'''16. augusta''' - v Moskve na zasadaní [[Politbyro|politbyra]] [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] prebehla rozprava o situácii v Československu a bol schválený návrh na vyslanie vojakov. Potom bol schválený list politbyra prvému tajomníkovi ÚV KSČ (Dubčekovi). Podľa spomienok ruského diplomata<ref>Z rozhovoru s diplomatom [[Фалин, Валентин Михайлович|Valentinom Falinom]] v časopisu "Itogi", ktorý v 1966-1968 stál na čele 2. európskeho odbor ministerstva zahraničných vecí ZSSR. [http://www.itogi.ru/obsh-spetzproekt/2013/43/195229.html Online], (rusky)</ref> v tento deň telefonoval Brežnev Dubčekovi a žiadal ho, aby on sám pozval vojská.<!-- что 16 августа, то есть за четверо суток до нашего вторжения в ЧССР, Брежневу звонил Дубчек и просил ввести советские войска. -->.
'''17. augusta''' sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina "zdravých síl" KSČ aby pripravila texty prejavov k "česko-slovenskému ľudu" s plánom vytvoriť tzv. "revolučnú robotnícko-roľnícku vládu".
V rovnaký deň [[János Kádár]] inicioval stretnutie s Alexandrom Dubčekom v Komárne. Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozornil na možnú vojenskú intervenciu.<ref name=":14" />
'''18. augusta''' sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia "zdravých síl" KSČ so "žiadosťou o vojenskú pomoc" bol schválený plán invázie<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 - 27</ref>. V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a '''''väčšiny''''' členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR". Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii".
'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ, ktorý sa už neuskutočnil. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" /> "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení Komunistickej strany Československa. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej revolučnej vlády. Zároveň mala vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Alois Indra]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a schválené komuniké [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 (Provolání Všemu lidu ČSSR)] odsúdilo inváziu.<!-- Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté.
Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali.
DOPLNIT ESTE ZASADIM UV KSS
-->
== Vojská pripravené na inváziu ==
Řádek 125 ⟶ 136:
* 6:00 - Vojská mieria na zvyšok západných a južných Čiech a tiež pomaly postupujú cez Prahu.
* 7:00 - Vojsko obsadilo takmer celé Československo, zostáva obsadiť Prahu.
* 5:00 - 9:00 - Sovietski vojaci zaisťovali čelných predstaviteľov KSČ. Dubček (spoločne s [[František Kriegel|Krieglom]], [[Josef Smrkovský|Smrkovským]] a [[Josef Špaček|Špačkom]]) bol zaistený vo svojej kancelárii prvého tajomníka ÚV KSČ skupinou sovietskych dôstojníkov v sprievode príslušníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. <ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20894371/online-okupacia-august-1968-minuta-po-minute.html|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk}}</ref> Jeden z eštebákov mu oznámil po česky, že ho zatýkajú v mene "robotnícko-roľníckej vlády“, ktorá ho postaví pred "revolučný tribunál“.<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Krutá noc, čierny deň - 21. august 1968|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-08-21|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/480982-kruta-noc-cierny-den-21-august-1968/|dátum prístupu=2018-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref> O 6:00 Československý rozhlas odvysielal Dubčekovu výzvu aby ľudia nastúpili do práce ako počas bežných dní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Postup okupácie (video)|url=https://video.azet.sk/embed/3000946/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-16|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Rozhlas tiež upozorňuje, že okolo 5:00 začala vysielať stanica Vltava, čo je nelegálny vysielač a nemá s ním nič spoločné.<ref name=":12" />
*8:00 - Vojaci majú pod kontrolu všetky pražské ulice. Jednotky obsadili aj Československú televíziu v Prahe a prerušili vysielanie. Obsadili aj štúdio rozhlasu na Vinohradskej triede v Prahe a budovu Československého rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave. <ref name=":12" />
*8.30 Československý rozhlas vysiela príhovor prezidenta Svobodu. Ľudí v ňom vyzýva, aby zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom,<ref name=":12" /> čo de facto znamená kapituláciu.
|