Wikipédia

Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Spider 001757 (diskusia | príspevky)
5 851 editací
dobrý článok ➡ perfektný článok
elementy dráhy, náležitosti citácií, harv. ref ID, ext.o., fixy, wl., kat., typografia
Riadok 1:
{{Perfektný článok}}
{{Infobox umelé kozmické teleso
| nadpis = Hubblov vesmírny ďalekohľad
| obrázok = HST-SM4.jpeg
| titulok = Hubblov vesmírny ďalekohľad z [[raketoplán]]u [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] počas druhej servisnej misie [[STS-82]]
| organizácia = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Európska vesmírna agentúra|ESA]]
| hlavní_dodávatelia = [[Lockheed Corporation]] (teleso), [[Perkin-Elmer]] (zrkadlo)
| iné_názvy =
| cospar = 2009-026A
| katalóg = 20580
| dátum_štartu = [[24. apríl]] [[1990]] 12:33:51 (UTC)
| miesto_štartu = [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]] [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]]
| nosná_raketa = [[Space Shuttle]] [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']] ([[STS-31]])
| dĺžka_misie =
| zánik = odhad 2030 – {{--}}2040<br />(2020 – {{--}}2032 ak by vstúpil do atmosféry)
| hmotnosť = 11 110 [[kilogram|kg]] (pri štarte)<br>12 247 kg po SM4<ref name="About">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = About the Hubble Space Telescope
| url = https://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/story/index.html
| vydavateľ = NASA
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-22
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| orbitálna_hmotnosť =
| štartovacia_hmotnosť =
| rozmery = 13,2 m × 4,2 m<ref name="About"/>
| energia = 2 800 [[Watt (jednotka)|W]]
| stránka = [http://hubble.nasa.gov hubble.nasa.gov]
 
| epocha = 2018-08-27 14:42:52 UTC
| umiestnenie = [[nízka obežná dráha Zeme]]
| typ_dráhy =
| výška = ~{{km|540|m}}
| doba_obehu = 95,4 min
| obežná_rýchlosť = 7,59 km/s
| počet_obehov_za_deň = 15,09
| inklinácia = 28,47°
| veľká_polos = 6 917,1 km
| excentricita = 0,0002612
| periapsis = 537,2 km
| apoapsis = 540,8 km
| dráha_ref = <ref name="celestrak">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = TLE for NORAD Catalog Number 20580
| url = http://celestrak.com/satcat/tle.php?CATNR=20580
| vydavateľ = celestrak.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-28
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref name="sattracker">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Satre
| meno = Jens T.
| titul = Satellite tracker based on two line elements
| url = http://www.satellite-calculations.com/TLETracker/SatTracker.htm
| vydavateľ = satellite-calculations.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-2228
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
 
| orbitálna_hmotnosť =
| typ_ďalekohľadu = [[Ritchey-Chrétien]] reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený
| štartovacia_hmotnosť =
| rozmery vlnová_dĺžka = 13,2 m × 4,2 m<ref name="About"/>
| energiapriemer = {{m|2.4|m|w}}<ref name="spacetelescope">{{Citácia 800elektronického watovdokumentu
| stránka = [http://hubble.nasa.gov hubble.nasa.gov]
| umiestnenie = extrémne riedke horné časti atmosféry
| typ_dráhy = geocentrická dráha
| výška = {{km|560|m}}<ref name="pecha" />
| doba_obehu = 97 min
| obežná_rýchlosť = 27 300 km/h
| typ_ďalekohľadu = [[Ritchey-Chrétien]] reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený
| vlnová_dĺžka =
| priemer = {{m|2.4|m|w}}<ref name="spacetelescope">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Nelson
| meno = Buddy; et al.
Řádek 54 ⟶ 85:
| jazyk =
}}</ref>
| zberná_oblasť = {{m2|4.525|w}}<ref name="spacetelescope"/>
| ohnisková_vzdialenosť = {{m|57.6|m}}<ref name="spacetelescope"/>
| chladiaca_látka =
| prístroj_1_názov = [[NICMOS]]
| prístroj_1_vlastnosti = infračervená kamera/spektrometer
| prístroj_2_názov = [[Advanced Camera for Surveys|ACS]]
| prístroj_2_vlastnosti = prehliadková kamera (čiastočne chybná)
| prístroj_3_názov = [[WFC3]]
| prístroj_3_vlastnosti = širokouhlá kamera
| prístroj_4_názov = [[STIS]]
| prístroj_4_vlastnosti = spektrometer/kamera
| prístroj_5_názov = [[COS]]
| prístroj_5_vlastnosti = ultrafialový spektrograf
| prístroj_6_názov = [[FGS]]
| prístroj_6_vlastnosti = presný navádzací senzor
|}}
[[Súbor:HubbleExploded-slovak.png|thumb|rightnáhľad|Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.]]
 
'''Hubblov vesmírny ďalekohľad''' (skratka HST, z [[angličtina|angl.]] ''Hubble Space Telescope''; niekedy sa používa len skrátený názov ''Hubble'') je [[ďalekohľad]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. Pretože je umiestnený mimo [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený [[Discovery (raketoplán)|raketoplánom Discovery]] pri misii [[STS-31]] v roku [[1990]]. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách [[astronómia|astronómie]]. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol [[astronóm]]om lepšie pochopiť základné problémy [[astrofyzika|astrofyziky]]. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí ({{V jazyku|eng|Hubble deep fields}}), tých najvzdialenejších objektov vo [[vesmír]]e.
'''Hubblov vesmírny ďalekohľad''' (skratka HST, z [[angličtina|angl.]] ''Hubble Space Telescope''; niekedy sa používa len skrátený názov ''Hubble'') je [[ďalekohľad]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. Pretože je umiestnený mimo [[atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]], získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený [[Discovery (raketoplán)|raketoplánom Discovery]] pri misii [[STS-31]] v roku [[1990]]. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách [[astronómia|astronómie]]. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol [[astronóm]]om lepšie pochopiť základné problémy [[astrofyzika|astrofyziky]]. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí ({{V jazyku|eng|Hubble deep fields}}), tých najvzdialenejších objektov vo [[vesmír]]e.
 
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné [[zrkadlo]] má sférickú [[Optická chyba|aberáciu]]. Po servisnej misii [[STS-61]] v roku [[1993]] sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu schopným predpokladanej prevádzky.
 
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série [[Veľké kozmické observatóriá]], ktorú vypracovala [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Ďalšími observatóriami sú [[Compton GRO|Comptonove gama observatórium]] (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium [[Chandra]] (Chandra X-ray Observatory) a [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] (Spitzer Space Telescope).
 
Budúcnosť ďalekohľadu je neistá. [[Gyroskop]]y stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý [[Ďalekohľad|teleskop]] potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že zhorí v [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]]. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] pôvodne chcelo ďalekohľad ponechať už bez opravy svojmu osudu už od roku [[2003]]. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. NASA preto svoje rozhodnutie zvážila. Po obnovení letov raketoplánov, ktoré boli pozastavené po [[Havária raketoplánu Columbia|nehode druhého z nich]], [[31. október|31. októbra]] [[2006]] dal riaditeľ NASA [[Michael Douglas Griffin]] zelenú poslednej servisnej misii raketoplánu k ďalekohľadu – [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] [[STS-125]], ktorá odštartovala [[11. máj]]a [[2009]].
 
Hubblov nasledovník [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] má vzlietnuť na obežnú dráhu v roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Majer
| meno = Dušan
| titul = Termín startu JWST
| url = http://www.kosmonautix.cz/2017/10/termin-startu-jwst/
| dátum vydania = 2017-10-31
| dátum prístupu = 2016-08-14
| vydavateľ = kosmonautix.cz
| jazyk = českycs
}}</ref> Mal by mať oveľa lepšie vlastnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradí, pretože bude pozorovať v [[infračervené žiarenie|infračervenej oblasti spektra]].
 
== Predstava, plány a ciele ==
 
=== Návrhy a predchodcovia ===
[[Súbor:Astronaut Owen Garriott Performs EVA During Skylab 3 - GPN-2002-000065.jpg|thumb|right|Astronaut [[Owen Kay Garriott]] pracuje vedľa [[Skylab]]u, 1973.]]
Řádek 97 ⟶ 130:
| priezvisko = Oberth
| meno = Hermann
| odkaz na autora = Hermann Oberth
| vydavateľ = R. Oldenbourg-Verlay
| strany = 85
Řádek 103 ⟶ 136:
| dátum prístupu = 16.8.2018 }}</ref>
 
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom písal o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra Zeme|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako „seeing“. Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5 – {{--}}1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom {{m|2.5|m}} v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.
 
Spitzer zasvätil veľkú časť svojej kariéry tomu, aby bol vesmírny ďalekohľad vyvinutý. V roku [[1962]] správa americkej [[Národná akadémia vied|Národnej akadémie vied]] odporučila vývoj vesmírneho ďalekohľadu ako časť [[vesmírny program|vesmírneho programu]] a v roku [[1965]], bol Spitzer vymenovaný do čela komisie, ktorá mala za úlohu definovať [[veda|vedecké]] ciele pre veľký vesmírny ďalekohľad.
Řádek 110 ⟶ 143:
| author = Baum, W. A. and Johnson, F. S. and Oberly, J. J. and Rockwood, C. C. and Strain, C. V. and Tousey, R.
| title = Solar Ultraviolet Spectrum to 88 Kilometers
| publisher = American Physical Society -– Phys. Rev (odborný časopis) (volume 70, číslo 9-10)
| pages = 781 – {{--}}782
| language = Anglickyen
}}</ref> [[Slnečné observatórium]] obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku [[1962]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] ako časť vesmírneho programu [[Ariel (družica)|Ariel]] a v roku [[1966]] svet zažil vypustenie prvého [[Obiehajúce astronomické observatórium|Obiehajúceho astronomického observatória]] (OAO) vesmírnou agentúrou [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. BatériaAkumulátor misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 uskutočňovala ultrafialové pozorovania hviezd a [[galaxia|galaxií]] od jej štartu v roku [[1968]] až do roku [[1972]], ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = OAO
| url = https://web.archive.org/web/20080916121848/http://nasascience.nasa.gov/missions/oao
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 23.8.2018
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Misie OAO ukázali, akú dôležitú úlohu v astronómii by mohli zohrávať pozorovania z vesmíru. V roku [[1968]] sa zrodili smelé plány NASA pre vývoj zrkadlového ďalekohľadu, tzv. [[reflektor (astronómia)|reflektora]] s {{m|3|m}} v priemere, známom ako ''Veľký obiehajúci ďalekohľad'' alebo ''Veľký vesmírny ďalekohľad''. Dátum jeho štartu bol navrhnutý na rok [[1979]]. Tieto plány zdôrazňovali potrebu servisných misií s ľudskou posádkou k teleskopu, aby bolo zaručené, že taký na financie náročný projekt, bude mať príslušne dlhú životnosť. Paralelne vyvíjané plány pre znovupoužiteľné [[kozmický raketoplán|kozmické raketoplány]] naznačovali, že technológia, ktorá umožní servisné lety k ďalekohľadu, bude čoskoro dostupná.<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Spitzer
| Meno = Lyman
Řádek 143 ⟶ 176:
 
=== Hľadanie prostriedkov ===
Pokračujúci úspech programu OAO podporil zväčšujúci sa [[konsenzus]] medzi astronomickou komunitou, že Veľký vesmírny ďalekohľad (skratka LST – z anglického originálneho názvu ''Large Space Telescope'') by mal byť hlavným cieľom. V roku [[1970]] NASA vytvorila dve komisie: Jednu pre konštrukčnú časť projektu vesmírneho teleskopu, a druhú pre stanovenie vedeckých cieľov projektu. Po ustanovení komisií, sa NASA stretla s ďalšou prekážkou: Zohnať financie pre ďalekohľad, ktorý mal byť oveľa drahší ako ktorýkoľvek teleskop na zemskom povrchu. [[Kongres]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] sa pýtal na mnohé aspekty navrhovaného rozpočtu pre teleskop a vynútil si škrty v rozpočte pre plánovacie fázy, ktoré sa v tom čase skladali z veľmi detailných štúdií potenciálnych nástrojov a technického vybavenia pre ďalekohľad. V roku [[1974]] škrty vo [[verejné výdavky|verejných výdavkoch]] podnietené prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]] viedli Kongres k zrušeniu celého financovania projektu vesmírneho teleskopu.<ref>{{Harvbz|Spitzer|1979|Pr=|St=33 – {{--}}34}}</ref>
 
Odpoveďou na tento krok bol v [[Spojené štáty|USA]] začiatok celonárodného lobbistického úsilia za ďalekohľad koordinovaného astronómami. Mnohí astronómovia sa stretli s kongresmanmi a [[senátor]]mi osobne a popri tom sa organizovali kampane v písaní listov zodpovedným štátnikom. [[Národná akadémia vied]] vydala správu zdôrazňujúcu potrebu vesmírneho teleskopu, až nakoniec Senát Spojených štátov súhlasil s priznaním polovice čiastky, ktorú pôvodne kongres zamietol.
 
Problémy s financovaním viedli k redukciám v projekte. Pôvodne navrhovaný priemer zrkadla sa znížil z {{m|3|m}} na {{m|2.4|m}}. Táto redukcia sa však neuskutočnila len z dôvodu ušetrenia nákladov, ale aj preto, aby sa umožnila kompaktnejšia a efektívnejšia konfigurácia pre technické vybavenie ďalekohľadu. Navrhnutý {{m|0.5|m}} predchodca teleskopu, ktorý mal slúžiť na otestovanie systémov použitých na hlavnom teleskope, bol zrušený. Rozpočtové záležitosti tiež naznačili nutnosť spolupráce s [[Európska vesmírna agentúra|Európskou vesmírnou agentúrou]]. ESA súhlasila s dodávkou niekoľkých prístrojov pre teleskop, medzi inými aj [[solárny panel|solárnych panelov]]. ESA tiež uhradila približne 15 % nákladov za to, že [[Európa|európskym]] astronómom bude garantovaný aspoň 15 % pozorovací čas na teleskope.<ref>"Memorandum of Understanding Between The European Space Agency and The United States National Aeronautics and Space Administration", dostupné [https://history.nasa.gov/SP-4407/vol5/ExploreUnknown.pdf ''NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown''], Chapter 3, Document III-29, s. 671.</ref> Kongres napokon schválil financovanie 36 000 000 [[Americký dolár|USD]] na rok [[1978]] a konečne sa mohlo vážne začať s návrhom LST, pričom sa počítalo so štartom v roku [[1983]].<ref>{{Harvbz|Spitzer|1979|Pr=|St=34}}</ref> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] bol teleskop pomenovaný po [[Edwin Powell Hubble|Edwinovi Hubblovi]], objaviteľovi [[Rozpínanie vesmíru|rozpínania vesmíru]].<ref>{{cite web |url=http://hubble.nasa.gov/overview/conception-part3.php |title=The path to the Hubble Space Telescope |publisher=NASA}}</ref>
 
=== Konštrukcia ===
[[Súbor:Hubble mirror polishing.jpg|thumb|Leštenie primárneho zrkadla Hubblea začalo vo firme Perkin-Elmer v máji 1979. Na fotografii je inžinier Dr. Martin Yellin počas práce na projekte.]]
Len čo dostal program zelenú, rozdelili sa úlohy a práca na projekte. Zodpovednosť za dizajn, vývoj a výstavbu malo [[The George C. Marshall Space Flight Center]]. [[Goddard Space Flight Center|Goddardovo centrum pre vesmírne lety]] dostalo na starosť celkový dozor nad vedeckými prístrojmi a [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|pozemným riadiacim centrom]], ktoré malo v budúcnosti riadiť misiu. Marshallovo centrum poverilo spoločnosť [[Perkin-Elmer]] výrobou optickej súpravy (''Optical Telescope Assembly'' – OTA) a senzorov pre jemné navádzanie (''Fine guidance sensors''). Korpus ďalekohľadu mala zhotoviť spoločnosť [[Lockheed Corporation]].<ref name=DW>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Dunar
| Meno = Andrew J.
Řádek 167 ⟶ 200:
 
=== Optical Telescope Assembly (OTA) ===
[[Zrkadlo]] a optická sústava teleskopu boli najdôležitejšou súčasťou a dizajnéri ich navrhli tak, aby spĺňali náročné podmienky. Ďalekohľady mávajú obvykle zrkadlá vyleštené s presnosťou na asi desatinu [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžky]] [[viditeľné svetlo|viditeľného svetla]]. Keďže Hubblov ďalekohľad mal slúžiť na pozorovanie v oblasti od ultrafialového žiarenia až do oblasti blízkeho infračervenému, muselo byť jeho zrkadlo vyleštené s desaťkrát väčšou presnosťou než zrkadlá na predchádzajúcich teleskopoch. Presnosť mala dosahovať 1/20 vlnovej dĺžky viditeľného svetla, čo je asi 30 [[Nanometer|nanometrov]].<ref>{{cite web |url=http://www.sciencemag.org/cgi/reprint/249/4970/735.pdf |title=Hubble: The Case of the Single-Point Failure |publisher=Science Magazine}}</ref>
 
Spoločnosť Perkin-Elmer navrhovala dômyselné, [[počítač]]om riadené leštiace stroje, ktoré by vybrúsili zrkadlo do požadovaného tvaru. Ak by nastali komplikácie, poveril tím konštruktérov firmu [[Eastman Kodak|Kodak]], aby zostrojila záložné zrkadlo brúsené tradičnými brúsnymi technikami. Toto zrkadlo bolo vystavené v [[Smithsonovom inštitúte]].<ref>HUBBLE SPACE TELESCOPE STAND-IN GETS STARRING ROLE. [[21. september]], [[2001]]. http://www.gsfc.nasa.gov/news-release/releases/2001/h01-185.htm</ref> Dnes toto zrkadlo používa teleskop s priemerom 2,4 metra v [[Magdalena Ridge Observatory]]. Výroba zrkadla spoločnosťou Perkin-Elmer začala v roku [[1979]]. Použili pri nej nízkorozťažné [[sklo]].
 
Brúsenie zrkadiel začalo v roku [[1979]] a pokračovalo až do mája [[1981]]. Aby bola hmotnosť zrkadla čo najmenšia, pozostávalo z dvoch častí hrubých jeden palec, medzi ktorými sa nachádzala mriežka so štruktúrou [[včelí plást|včelieho plástu]] – voština. NASA v tom čase preverovala manažérsku štruktúru Perkin-Elmer. Brúsenie sa začalo posúvať oproti plánu a presahovať rozpočet. Z dôvodu šetrenia financií NASA zastavila práce na zrkadle a presunula dátum štartu ďalekohľadu na október [[1984]]. Zrkadlo bolo dokončené do konca roku [[1981]]. Na brúsenie sa použilo 9 100 litrov horúcej [[Deionizovaná voda|deionizovanej vody]]. pridaním odrazovej vrstvy [[Hliník|hliníku]] s hrúbkou 65 nm a ochranného náteru z [[fluorid horečnatý|fluoridu horečnatého]] s hrúbkou 25 nm, ktorý zlepšil [[odrazivosť]] zrkadla v ultrafialovom spektre.<ref name="IR">
{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Robberto
| meno = M.
| priezvisko2 = Sivaramakrishnan
| meno2 = A.
| priezvisko3 = Bacinski
| meno3 =J. J.
| priezvisko4 = Calzetti
| meno4 =D.
| priezvisko5 = Krist
| meno5 =J. E.
| priezvisko6 = MacKenty
| meno6 =J. W.
| priezvisko7 = Piquero
| meno7 =J.
| priezvisko8 = Stiavelli
| meno8 =M.
| odkaz na autora =
| editori = James B. Breckinridge, Peter Jakobsen
| titul = The Performance of HST as an Infrared Telescope
| url = http://www.stsci.edu/hst/wfc3/documents/published/spie4013386.pdf
| edícia = UV, Optical, and IR Space Telescopes and Instruments
| dátum vydania = 2000
| vydanie = 4013
| druh nosiča = PDF
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Proc. SPIE
| miesto =
| doi = 10.1117/12.394037
| jazyk =
| strany = 386 – 393
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ghitelman
| meno = David
| odkaz na autora =
| titul = The Space Telescope
| vydanie =
| vydavateľ = Michael Friedman
| miesto = New York
| rok = 1987
| isbn = 0831779713
| kapitola =
| strany = 32
| jazyk =
}}</ref>
 
Řádek 224 ⟶ 257:
[[Súbor:Early stages of Hubble construction.jpg|náhľad|vľavo|Rané etapy stavby Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, 1980.]]
 
Obal, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi, bol pre inžinierov ďalším, značne zložitým problémom. Mal adekvátne odolávať častým zmenám teploty pri prechode z [[tieňzemský Zemetieň|tieňa Zeme]] na priame slnečné svetlo a naopak a zároveň byť dosť stabilný na to, aby umožňoval mimoriadne presné zameranie ďalekohľadu. Viacvrstvový izolačný plášť udržiava stabilnú teplotu vnútri celého telesa a obklopuje ľahkú hliníkovú schránku, v ktorej spočíva ďalekohľad a ostatné prístroje. Vnútri schránky drží kostra, z polyméru vystuženého uhlíkovými vláknami (CRFP), najdôležitejšie časti celého komplexu pevne usadené.<ref>{{cite web |url=http://www.gsfc.nasa.gov/gsfc/service/gallery/fact_sheets/spacesci/hst3-01/hubble_space_telescope_systems.htm |title=Hubble Space Telescope Systems |publisher = Goddard Space Flight Center |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
Kým konštruovanie obalu, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi postupovalo hladšie než stavba OTA, spoločnosť Lockheed mala neustále problémy s rozpočtom a meškaním v časovom pláne. V lete [[1985]] prekročila výstavba ďalekohľadu rozpočet o 30 % a časový plán bol prekročený o tri mesiace. Správa MSFC hovorila, že spoločnosť Lockheed sa skôr spoliehala na príkazy od NASA, než aby prevzala vlastnú iniciatívu pri budovaní ďalekohľadu.<ref>{{Harvbz|Dunar|Waring|1999|Pr=508}}</ref>
 
=== Pôvodné prístroje ===
HST niesol na palube pri štarte päť vedeckých prístrojov: ''Wide Field and Planetary Camera'' (WF/PC), ''Goddard High Resolution Spectrograph'' (GHRS), ''High Speed Photometer'' (HSP), ''Faint Object Camera'' (FOC) a ''Faint Object Spectrograph'' (FOS). WF/PC slúžilo ako zariadenie s vysokým rozlíšením zobrazovania primárne určené pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracovať v dvoch režimoch, pričom v prvom malo jeho zorné pole veľkosť 2,7 x 2,7 oblúkových minút a v druhom 1,2 x 1,2 oblúkových minút. Prvý režim slúžil na sledovanie vzdialenejších objektov, druhý na sledovanie bližších telies (napr. [[planéta|planét]]). Skonštruovalo ho [[Jet Propulsion Laboratory]] pri NASA a zakomponovalo doň sadu 48 optických filtrov izolujúcich [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]] s osobitným astrofyzikálnym významom. Prístroj obsahoval 8 [[Nábojovo viazaná štruktúra|CCD]] [[čip]]ov, pričom každá z oboch kamier využívala presne polovicu čipov. každý CCD čip mal rozlíšenie 0,64 [[obrazový prvok|megapixel]]ov.<ref>
 
HST niesol na palube pri štarte päť vedeckých prístrojov: ''Wide Field and Planetary Camera'' (WF/PC), ''Goddard High Resolution Spectrograph'' (GHRS), ''High Speed Photometer'' (HSP), ''Faint Object Camera'' (FOC) a ''Faint Object Spectrograph'' (FOS). WF/PC slúžilo ako zariadenie s vysokým rozlíšením zobrazovania primárne určené pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracovať v dvoch režimoch, pričom v prvom malo jeho zorné pole veľkosť 2,7 x 2,7 oblúkových minút a v druhom 1,2 x 1,2 oblúkových minút. Prvý režim slúžil na sledovanie vzdialenejších objektov, druhý na sledovanie bližších telies (napr. [[planéta|planét]]). Skonštruovalo ho [[Jet Propulsion Laboratory]] pri NASA a zakomponovalo doň sadu 48 optických filtrov izolujúcich [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]] s osobitným astrofyzikálnym významom. Prístroj obsahoval 8 [[Nábojovo viazaná štruktúra|CCD]] [[čip]]ov, pričom každá z oboch kamier využívala presne polovicu čipov. každý CCD čip mal rozlíšenie 0,64 [[megapixel]]ov.<ref>
{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = WFPC2
| url = http://hubblesite.org/the_telescope/nuts_.and._bolts/instruments/wfpc2/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = STScI
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> ''Wide Field Camera'' (WFC) pokrývala uhlovo väčšie pole na úkor nižšieho rozlíšenia, ''Planetary Camera'' (PC) robila snímky pomocou efektívnejšej a väčšej [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovej vzdialenosti]] <!-- (?) --> než čipy u WFC, čím dosiahla väčšie priblíženie.
 
GHRS bol [[spektrograf]] určený na snímanie objektov v ultrafialovej časti spektra. Vyrobilo ho Goddardovo centrum vesmírnych letov a samotné zariadenie bolo schopné dosiahnuť spektrálne rozlíšenie s hodnotou 90 000.<ref>{{cite journal |author=Brandt J.C. ''et al'' |year=1994 |title=The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results |journal=Publications of the Astronomical Society of the Pacific |volume=106 |pages=890 – {{--}}908 |url=http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1994PASP..106..890B&amp;data_type=PDF_HIGH&amp;whole_paper=YES&amp;type=PRINTER&amp;filetype=.pdf |doi=10.1086/133457 }}</ref> Pre snímkovanie v ultrafialovej oblasti boli optimalizované aj ostatné zariadenia (FOC a FOS), rovnako mali najvyššie priestorové rozlíšenie zo všetkých zariadení na palube ďalekohľadu. FOC bolo vybavené trojstupňovým [[fotonásobič]]om a slúžilo na sledovanie veľmi slabých objektov. FOS bol spektrograf a študoval optické spektrá veľmi vzdialených objektov. Tieto tri prístroje nepoužívali pre detekciu CCD-čipy, ale [[digikon]]y, ktoré počítali [[fotón]]y. FOC skonštruovala Európska vesmírna agentúra a spoločnosť Martin Maretta (dnes pod spoločnosťou [[Lockheed]]) postavila FOS.
 
Posledným prístrojom na palube bol HSP. Navrhnutý a vyrobený bol na Wisconsinsko-Madisonskej univerzite. Mal za úlohu pozorovať [[premenná hviezda|premenné hviezdy]] a ostatné objekty, ktoré menia svoju jasnosť, v ultrafialovom a viditeľnom spektre. Meral rýchle zmeny svetelného toku a [[polarizácia svetla|polarizáciu svetla]]. Dokázal vykonať naraz takmer 100 000 meraní za sekundu s fotometrickou presnosťou približne 2 % alebo aj lepšou.<ref>Bless R.C., Walter L.E., White R.L. (1992), ''High Speed Photometer Instrument Handbook'', v 3.0, STSci</ref>
 
Navádzací systém Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa dá rovnako využiť ako vedecký prístroj. Tri [[senzorsnímač|senzory]]y (''Fine Guidance Sensors'' – FGS) sú primárne určené na udržiavanie presne zameraného teleskopu počas pozorovania, rovnako sa dajú využiť na vykonávanie mimoriadne presnej [[fotometria|fotometrie]]; prístroj dokázal merať s presnosťou na 0,000 3 uhlovej sekundy.<ref>{{cite book
|author=Benedict, G. Fritz; McArthur, Barbara E.
|year=2005
Řádek 256 ⟶ 288:
|editor=D.W. Kurtz (ed.)
|publisher=Cambridge University Press
|pages=strany: 333 – {{--}}346
|url=http://adsabs.harvard.edu/abs/2005tvnv.conf..333B }}</ref>
 
=== Pozemná kontrola ===
[[Vedecký inštitút Vesmírneho ďalekohľadu]] (''Space Telescope Science Institute'' – STScI) je zodpovedný za vedeckú prevádzku ďalekohľadu a doručovanie dátových produktov astronómom. STScI riadi [[Asociácia univerzít pre výskum v astronómii]] (AURA) a samotný inštitút sa nachádza v areáli [[Univerzita Johna Hopkinsa|Univerzity Johna Hopkinsa]] v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], v štáte [[Maryland]], ktorá spolu s ostatnými tridsiatimi dvoma univerzitami a siedmimi medzinárodnými pobočkami tvorí konzorcium AURA. STScI bol založený v roku [[1983]] po boji medzi NASA a vedeckou komunitou. NASA sa snažila udržiavať túto činnosť v rámci svojich štruktúr, ale vedecká obec chcela činnosť vykonávať na akademickej pôde.<ref>{{Harvbz|Dunar|Waring|1999|Pr=486 – {{--}}487}}</ref><ref>Nancy Grace Roman, "Exploring the Universe: Space-Based Astronomy and Astrophysics", in ''NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown'' Chapter 3, p. 536.</ref> [[Space Telescope European Coordinating Facility]] (ST-ECF), založená v [[Garching bei München|Garchingu pri Mníchove]] v roku [[1984]] poskytuje podobnú službu pre európskych astronómov.
 
[[Súbor:Diagram of Hubble's orbit.jpg|thumb|right|Kvôli nízkej obežnej dráhe zakrýva Zem množstvo vesmírnych objektov počas obehu ďalekohľadu.]]
STScI má na starosti plánovanie pozorovaní, čo je jedna z pomerne náročných úloh.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=Chapter 2|St=}}</ref> Hubblov ďalekohľad obieha Zem na nízkej obežnej dráhe, takže je v dosahu raketoplánov, ktorých [[astronaut]]i majú za úlohu opravovanie nefunkčných prístrojov. Znamená to však, že Zem zakrýva množstvo vesmírnych objektov po takmer polovicu obežného času ďalekohľadu. Pozorovania nemôžu prebiehať ani vtedy, keď teleskop prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[radiáciakozmické žiarenie|radiácie]]. Taktiež existujú značne rozsiahle oblasti oblohy (tzv. [[van Allenove radiačné pásy|radiačné pásy]]) v okolí Slnka, [[Mesiac]]a a [[Zem]]e. Rozsah "zakázanej"„zakázanej“ oblasti v okolí Slnka je až 50°, aby sa OTA nedostala do kontaktu s priamym slnečným svetlom. Z tohto dôvodu je napríklad vylúčené pozorovanie [[Merkúr]]u. Kvôli FGS sa ďalekohľad musí vyhýbať aj svetlu odrazenému od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie týchto dvoch objektov je možné len vtedy, keď je FGS vypnuté. V počiatkoch misie ďalekohľadu slúžili pozorovania Zeme na vyrovnávanie jasových gradientov snímok pre WFPC1. V rovine obežnej dráhy ďalekohľadu existujú však aj tzv. oblasti nepretržitého pozorovania (angl. ''continuous viewing zone'', skrátene CVZ), široké zhruba 90°, v ktorých sa dajú vesmírne objekty pozorovať dlhší čas. Kvôli [[precesia (astronómia)|precesii]] dráhy sa poloha CVZ mení s periódou 8 týždňov. Počas pozorovaní v CVZ môže jas Zeme dosahovať dlhšiu dobu značne veľké hodnoty, pretože [[limbus]] planéty býva v určitých oblastiach CVZ široký až okolo 30°.
 
Obežná dráha Hubblovho ďalekohľadu zasahuje až do najvyšších vrstiev atmosféry, pričom dochádza pri obehu ďalekohľadu okolo Zeme k nepredvídateľným zmenám. Hustota týchto vrstiev sa mení v závislosti od mnohých faktorov, preto nie je možné vopred predpovedať presnú dráhu ďalekohľadu. Odchýlka pri predpovedi dráhy na najbližších 6 týždňov môže narásť až na {{km|4000|m}} v horizontálnom smere. Plán pozorovania sa z toho dôvodu vypracúva len niekoľko dní vopred.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 2.2.3|St=11}}</ref>
Řádek 271 ⟶ 303:
 
=== Havária Challengeru, odklad, konečný štart ===
Na začiatku roku [[1986]] vyzeral plánovaný októbrový štart ďalekohľadu už celkom reálny, ale nečakaná [[STS-51-L|havária raketoplánu Challenger]] koncom januára pozastavila americký [[program Space Shuttle|program raketoplánov]]. Flotila zvyšných raketoplánov ostala v hangároch a štart Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bol odsunutý o štyri roky. Teleskop musel byť umiestnený v čistej miestnosti, musel byť v prevádzke a pravidelne bol čistený [[dusík]]om, až kým sa znovu nenaplánoval jeho štart. Táto situácia zvyšovala celkovú cenu projektu, mesačne totiž stálo len udržiavanie ďalekohľadu asi 6 miliónov dolárov. Na druhej strane, inžinieri využívali tento čas na vykonávanie viacerých rozsiahlych testov a rôznych vylepšení.<ref>{{Harvbz|Tatarewicz|1998|Pr=|St=371}}</ref>
 
Na začiatku roku [[1986]] vyzeral plánovaný októbrový štart ďalekohľadu už celkom reálny, ale nečakaná [[havária raketoplánu Challenger]] koncom januára pozastavila americký [[program Space Shuttle|program raketoplánov]]. Flotila zvyšných raketoplánov ostala v hangároch a štart Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bol odsunutý o štyri roky. Teleskop musel byť umiestnený v čistej miestnosti, musel byť v prevádzke a pravidelne bol čistený [[dusík]]om, až kým sa znovu nenaplánoval jeho štart. Táto situácia zvyšovala celkovú cenu projektu, mesačne totiž stálo len udržiavanie ďalekohľadu asi 6 miliónov dolárov. Na druhej strane, inžinieri využívali tento čas na vykonávanie viacerých rozsiahlych testov a rôznych vylepšení.<ref>{{Harvbz|Tatarewicz|1998|Pr=|St=371}}</ref>
 
Nakoniec, po [[STS-26|obnovení prevádzky vesmírneho programu]] v roku [[1988]], sa štart ďalekohľadu naplánoval na rok [[1990]]. [[24. apríl]]a 1990 úspešne vyniesla ďalekohľad na obežnú dráhu misia STS-31 raketoplánom Discovery.<ref>{{cite web |url=http://science.ksc.nasa.gov/shuttle/missions/sts-31/mission-sts-31.html |title=STS-31 |publisher=NASA |accessdate=2008-04-26}}</ref>
Řádek 279 ⟶ 310:
 
== Problémy ďalekohľadu ==
 
=== Vibrácie ===
Už krátko po vypustení sa objavili prvé problémy s ďalekohľadom. Vždy, keď teleskop prechádzal z osvetlenej strany Zeme nad neosvetlenú, sa rozkmital do takej miery, že na 3 až 5 minút neboli možné nijaké vedecké merania. Po týždni NASA zistila, že vibrácie spôsobujú solárne panely observatória, na ktoré vo [[vákuum|vákuu]] výrazne pôsobí [[tlak]] slnečného žiarenia. Po náhlom prechode do zemského tieňa tento tlak ustane a navyše rapídne poklesne teplota kolektorov, čím sa kvôli [[tepelná rozťažnosť|tepelnej rozťažnosti]] začnú prehýbať. Práve deformácia kolektorov je hlavná príčina nežiaducich kmitov.<ref>{{cite journal
Řádek 287 ⟶ 319:
| volume = XXI
| issue = 6
| pages = strany: 159 – {{--}}190
| issn=}}</ref>
 
=== Chyba primárneho zrkadla ===
 
V priebehu niekoľkých prvých týždňov sa zistilo, že ďalekohľad má problémy s optickým systémom. Hoci prvé obrázky vyhotovené ďalekohľadom vyzerali ostrejšie než rovnaké obrázky vyhotovené pozemskými prístrojmi, ďalekohľad zlyhával pri pokuse o konečné zaostrenie snímky. Najkvalitnejšie obrázky aké poskytoval, boli hlboko pod hranicou očakávania. Obrázky bodových zdrojov mali priemer až 1 [[uhlová sekunda|uhlovú sekundu]], namiesto projektovanej desatiny uhlovej sekundy.<ref>{{cite journal |author=Burrows C.J. ''et al'' |year=1991 |title=The imaging performance of the Hubble Space Telescope |journal=Astrophysical Journal |volume=369 (part 2) |pages=L21 |doi= 10.1086/185950 |url=http://ucp.uchicago.edu/cgi-bin/resolve?doi=10.1086/185950 }}</ref> <!--The detailed performance is shown in graphs from STScI illustrating the mis-[[Figuring|figured]] PSFs compared to post-correction and ground based PSFs.<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/itt/review/ihb_cy14/WFPC2/ch5_psf2.html |title=Effects of OTA Spherical Aberration |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref> -->
 
Analýza obrázkov ukázala, že príčinou problému je chybne vybrúsené primárne zrkadlo. Napriek tomu, že išlo pravdepodobne o dovtedy najlepšie vytvarované zrkadlo a jeho odchýlka od ideálneho tvaru nepresahovala predpísanú odchýlku jednej šesťdesiatpätiny [[vlnová dĺžka svetla|vlnovej dĺžky svetla]], bolo na svojich okrajoch príliš ploché a odchyľovalo sa až o 2,3 [[mikrometer|mikrometra]] od požadovaného tvaru. Výsledkom bola vážna [[Optická chyba|sférická aberácia]], chyba, pri ktorej sa svetlo odrazené z okrajov zrkadla sústreďuje v inom bode ako svetlo odrazené od stredu zrkadla.<ref>{{Harvbz|Tatarewicz|1998|Pr=|St=375}}</ref>
 
Závažnosť chyby zrkadla závisela na druhu pozorovaní, ktoré ďalekohľad vykonával. Obrázky jasných objektov a [[spektroskopia|spektroskopické pozorovania]] neboli chybou takmer vôbec ovplyvnené, pretože stredná časť zrkadla bola vybrúsená v požadovanom tvare. Ďalekohľad sa však nedal použiť pri snímaní matnejších a slabších objektov alebo pri snímaní obrázkov s vysokým kontrastom. Znamenalo to, že nebolo možné rozbehnúť takmer žiadny [[kozmológia|kozmologický]] program, pretože práve takýto program si vyžaduje snímkovanie matných objektov. Napriek tomu aj počas prvých troch rokov misie bol Hubblov vesmírny ďalekohľad schopný vykonať množstvo produktívnych pozorovaní. Astronómovia používali na optimalizovanie výsledkov pozorovaní dômyselnú techniku spracovávania obrázkov (napr. [[dekonvolúcia|dekonvolúciu]]), pretože sa pomerne rýchlo podarilo chybu identifikovať a zmenšiť tak jej dopad na kvalitu snímok.<ref>{{Harvbz|Dunar|Waring|1999|Pr=514 – {{--}}515}}</ref>
NASA sa vďaka tejto nepríjemnej chybe, ktorá pomerne drasticky degradovala jej renomé a profesionalitu, stala terčom ostrej kritiky a sarkastických vtipov. Hubblov teleskop bol zobrazený v roku [[1991]] v komédii ''Bláznivá strela 2 1/2: Vôňa strachu'' ako kolosálny neúspech po boku [[Titanic (parník)|Titanicu]], [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburgu]] a Edselu (veľmi neúspešného amerického modelu automobilu od automobilky Ford).
 
Řádek 302 ⟶ 333:
[[Súbor:Hubble PSF with flawed optics.jpg|thumb|right|Obrázok z prístroja WF/PC ukazuje ako sa svetlo hviezdy rozptyľuje po veľkej ploche namiesto toho, aby bolo sústredené v rozsahu niekoľkých pixelov.]]
 
Komisia vedená Lew Allenom, riaditeľom Laboratória[[Jet tryskovéhoPropulsion pohonuLaboratory]], mala za úlohu preskúmať, ako mohla chyba vzniknúť. Zistila, že zariadenie na zmeranie presného tvaru zrkadla <!--nullcorrector/nulový korektor??--> nebolo správne zostrojené – jedna [[šošovka (optika)|šošovka]] bola umiestnená s {{mm|1.3|m}} odchýlkou od jej správneho miesta.<ref>{{Harvbz|Allen|1990|Pr=chapter VII.|St=}}</ref> Primárne a sekundárne zrkadlo ďalekohľadu totiž nikdy neboli testované spoločne, ale každé osobitne. Každé zrkadlo malo preto trošku iné parametre, ktoré im spoločne nedovolili presne zaostriť. USAF síce ponúklo NASA možnosť testovať optiku HST v svojom laboratóriu, ale NASA skúšky napokon nevykonala.<ref>{{Cite book
<ref>{{Harvbz|Allen|1990|Pr=chapter VII.|St=}}</ref> Primárne a sekundárne zrkadlo ďalekohľadu totiž nikdy neboli testované spoločne, ale každé osobitne. Každé zrkadlo malo preto trošku iné parametre, ktoré im spoločne nedovolili presne zaostriť. USAF síce ponúklo NASA možnosť testovať optiku HST v svojom laboratóriu, ale NASA skúšky napokon nevykonala.<ref>{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný, Miroslav Zejda
| year = 2004
| title = Vesmírné objevy -– Invaze robotů do vesmíru
| publisher = Computer Press
| isbn = 80-251-0264-5
| pages = strany: 134 – {{--}}135
}}</ref> Počas leštenia zrkadla analyzovala spoločnosť Perkin-Elmer jeho povrch dvomi ďalšími zariadeniami na zmeranie presného tvaru zrkadla a obe zhodne naznačovali, že zrkadlo má sférickú aberáciu. Spoločnosť však ignorovala výsledky testov, pretože sa domnievala, že prvý test, uskutočnený primárnym prístrojom hlásiacim správny tvar zrkadla, bol presnejší než druhý.<ref>{{Harvbz|Dunar|Waring|1999|Pr=512}}</ref>
 
Komisia obvinila v prvom rade spoločnosť Perkin-Elmer. Vzťahy medzi NASA a Perkin-Elmer boli veľmi napäté už počas konštruovania celého komplexu ďalekohľadu kvôli časovému sklzu v pláne práce a predražovaniu výstavby. NASA zistila, že Perkin-Elmer nepovažuje výrobu zrkadla za svoju kľúčovú úlohu a spoločnosť si navyše bola istá tým, že NASA nezverí túto úlohu inej spoločnosti, keď sa už začalo leštenie zrkadla. Kým komisia ostro kritizovala spoločnosť Perkin-Elmer za takéto prešľapy, NASA si vyslúžila kritiku za to, že sa spoľahla na výsledky testu kontroly kvality len z jedného prístroja.<ref>{{Harvbz|Allen|1990|Pr=|St=9 – {{--}}3}}</ref>
 
==== Návrh riešenia ====
[[Súbor:Hubble backup mirror.jpg|thumb|right|Záložné zrkadlo Hubblovho ďalekohľadu vyrobené firmou [[Eastman Kodak]]. V súčasnosti je umiestnené v [[Národné múzeum pre letectvo a vesmír|Národnom múzeu pre letectvo a vesmír]] vo [[Washington DCD.C.|Washingtone]], DC.<ref>{{cite web|url=http://collections.nasm.si.edu/code/emuseum.asp?profile=objects&newstyle=single&quicksearch=A20010288000
|title= Mirror, Primary Backup, Hubble Space Telescope. |publisher=National Air and Space Museum |accessdate=2008-04-26}}</ref> Hoci bolo vybrúsené správne (bez [[Optická chyba|sférickej aberácie]]), nebolo ničím potiahnuté.]]
 
Řádek 322 ⟶ 352:
Ako prvý krok bolo treba zistiť presnú hodnotu chyby hlavného zrkadla. Analýzou obrázkov bodových zdrojov dospeli astronómovia k záveru, že hodnota [[kónická konštanta|kónickej konštanty]] zrkadla bola −1,01324, namiesto predpokladanej −1,00230.<ref>{{Harvbz|Allen|1990|Pr=appendix E.|St=}}</ref> Rovnaká hodnota vyšla aj z výsledkov analýzy zariadenia na leštenie zrkadla, ktoré používala spoločnosť Perkin-Elmer a taktiež aj z výsledkov analýzy [[interferogram]]ov, ktoré technici získali pri pozemných skúškach.
 
Kvôli dizajnu zariadení umiestnených v tele ďalekohľadu, boli potrebné dva druhy korekcie. ''Wide Field and Planetary Camera 2'' s novými zrkadlami, ktoré upriamovali lúče na 8 navzájom oddelených [[CCDNábojovo čipviazaná štruktúra|CCD]]ov čipov tvoriacich obe kamery, mala nahradiť pôvodnú ''Wide Field Planetary Camera''. Inverzná optická chyba zabudovaná na povrch zrkadiel mala úplne odstrániť aberáciu hlavného zrkadla. Ďalšie prístroje však žiadne podobné vylepšenie nedostali a preto si vyžadovali externé korekčné zariadenie.<ref name=T376>{{Harvbz|Tatarewicz|1998|Pr=|St=376}}</ref>
 
Systém na korekciu aberácie pre FOC, FOS a GHRS sa nazýva Korekčná osová náhrada optiky vesmírneho ďalekohľadu (po anglicky ''Corrective Optics Space Telescope Axial Replacement'', skrátene COSTAR)<!--toto nemusí byť správne, ale z toho ang. názvu mi vychádza zrozumiteľný len takýto preklad--> a pozostáva z dvoch zrkadiel<!--in the light path-->, z ktorých jedno bolo vytvarované tak, aby odstránilo aberáciu.<ref>{{cite journal |author=Jedrzejewski R.I., Hartig G., Jakobsen P., Crocker J.H., Ford H. C. |year=1994 |title=In-orbit performance of the COSTAR-corrected Faint Object Camera |journal=Astrophysical Journal Letters |volume=435 |pages=L7–L10L7{{--}}L10 |url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1994ApJ...435L...7J |doi=10.1086/187581 |format=abstract }}</ref> Na to, aby sa táto korekčná náhrada dokázala vtesnať do útrob ďalekohľadu, museli astronauti pri servisnej misii demontovať jeden z prístrojov, vybraný bol ''High Speed Photometer''.<ref name=T376 />
 
== Servisné misie a nové zariadenia ==
[[Súbor:Upgrading Hubble during SM1.jpg|right|thumb|Astronauti inštalujú korekčnú optiku počas [[STS-61|prvej servisnej misie]]]]
[[Súbor:Improvement in Hubble images after SMM1.jpg|thumb|right|Snímky galaxie [[GalaxiaMessier M100100|M100]] pred a po inštalovaní optického korektora]]
[[Súbor:STS-103 Hubble EVA.jpg|thumb|right|upright|Astronauti vymieňajú gyroskopy v priebehu [[STS-103|tretej servisnej misie]]]]
[[Súbor:Hubble on the payload bay just prior to being released by the STS-109 crew.jpg|thumb|right|Hubble spojený s nákladovým priestorom raketoplánu ([[STS-109|štvrtá servisná misia]])]]
 
=== Servisná misia 1 ===
Ďalekohľad bol od prvopočiatku skonštruovaný tak, aby mohol byť pravidelne udržiavaný. Ale potom, čo sa objavili problémy so zrkadlom, ukázala prvá servisná misia, že astronauti budú nútení vykonať sériu dodatočných úprav a inštaláciu korekčnej optiky. Sedem astronautov vybraných pre prvú servisnú misiu absolvovalo tréning v používaní veľkého množstva špeciálneho náradia potrebného na opravu Hubblovho teleskopu.<ref>{{Harvbz|Tatarewicz|1998|Pr=|St=384 – {{--}}387}}</ref> Misia [[STS-61]] ([[Endeavour (raketoplán)|raketoplánu Endeavour]]) sa uskutočnila v decembri [[1993]] a zahŕňala inštaláciu niekoľkých zariadení a rôzneho vybavenia.
 
Medzi najpodstatnejšie úpravy patria výmena vysokorýchlostného fotometra za "balíček"„balíček“ korekčnej optiky ''COSTAR'' a výmena ''WFPC'' (''Wide Field and Planetary Camera'') za ''WFPC2'' s interným korekčným optickým systémom. Ďalej došlo k výmene riadiacej elektroniky solárnych panelov, štyroch gyroskopov, dvoch elektronických kontrolných jednotiek a dvoch [[magnetometer|magnetometrov]]. Tiež bol vylepšený [[softwaresoftvér]] palubných počítačov a Hubble bol potom presunutý na vyššiu obežnú dráhu, pretože v priebehu 3 rokov sa ďalekohľad priblížil k zemskej atmosfére a hrozilo, že by do nej vnikol a zhorel.<ref>{{Cite web
|url = http://hubble.nasa.gov/missions/sm1.php
|title = Servicing Mission 1
Řádek 346 ⟶ 377:
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = Astrophysical Journal Letters
| language = Anglickyen
}}</ref> Táto servisná misia bola jednou z najkomplexnejších misií, aké boli kedy podniknuté. V priebehu piatich dlhých [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupov do otvoreného vesmíru]] astronauti vykonali množstvo úprav vnútri teleskopu.<ref>{{cite journal |author=Trauger J.T., Ballester G.E., Burrows C.J., Casertano S., Clarke J.T., Crisp D.. ''et al.'' |year=1994 |title=The on-orbit performance of WFPC2 |journal=Astrophysical Journal Letters |volume=435 |pages=L3–L6L3{{--}}L6 |url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1994ApJ...435L...3T |doi=10.1086/187580 |format=abstract }}</ref>
 
=== Servisná misia 2 ===
Řádek 356 ⟶ 387:
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = NASA
| language = Anglickyen
}}</ref> Keďže astronauti našli na ďalekohľade ďalšie poškodenia tepelnej izolácie, na jej opravu sa uskutočnil piaty neplánovaný výstup.
 
Řádek 364 ⟶ 395:
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = STSI
| language = Anglickyen
}}</ref>
 
=== Servisná misia 3A ===
Servisná misia 3A ''Discovery'' ([[STS-103]]) prebehla v decembri [[1999]]. Išlo o odštiepenú misiu od pôvodne plánovanej servisnej misie 3. Vznik varianty 3A bol vynútený nečakaným zlyhaním troch palubných gyroskopov (štvrtý gyroskop zlyhal niekoľko týždňov pred začiatkom misie, čo Hubblovi úplne znemožnilo vykonávať vedecké pozorovania). V priebehu misie 3A astronauti nahradili všetkých šesť gyroskopov, vymenili senzor pre jemnú navigáciu (Fine Guidance Sensor) a palubný počítač, inštalovali ''Voltage/temperature Improvement Kit'' (VIK) − zariadenie pre ochranu batériíakumulátorov pred prebíjaním a opäť vymenili tepelnú izoláciu.<ref>{{Cite web
| title = Servicing Mission 3A Overview
| url = http://sm3a.gsfc.nasa.gov/overview.html
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = NASA
| language = Anglickyen
}}</ref> Aj napriek tomu, že nový počítač (25 [[Megahertz|MHz]] [[Intel 48680486]] s 2MB2 MB [[Pamäť s priamym prístupom|RAM]]) je z dnešného hľadiska takpovediac múzejným exponátom, bol stále 20x rýchlejší než jeho predchodca DF-224. „Nový“ počítač zlepšuje efektivitu tým, že umožňuje vykonávať niektoré výpočtové operácie priamo na palube Hubbla a tiež šetrí náklady, pretože umožňuje použitie nových programovacích jazykov.<ref>{{Cite web
| author = Lockheed Martin Missiles and Space
| title = Hubble Space Telescope Servicing Mission 3A Media Reference Guide
Řádek 380 ⟶ 411:
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = NASA
| language = Anglickyen
| pages = 5 – {{--}}9, sekcia 7.1.1.
}}</ref>
 
=== Servisná misia 3B ===
V priebehu misie 3B ''[[Columbia (raketoplán)|Columbia]]'' ([[STS-109]]) v marci [[2002]] bolo nainštalované nové zariadenie – ''Advanced Camera for Surveys'' (ACS), ktoré nahradilo ''FOC''. Tiež došlo k oprave zariadenia NICMOS, ktoré už v roku [[1999]] vyčerpalo zásobu chladiacej látky. Bol inštalovaný nový chladiaci systém, ktorý teplotu dostatočne znížil a zariadenie bolo teda opäť použiteľné. Hoci chladiaci systém nezabezpečoval takú nízku teplotu, akú si pôvodný dizajn zariadenia vyžadoval, teplota je stabilnejšia. V mnohých ohľadoch splnila táto výmena svoj účel.<ref name="NICMOStemp"/> Obzvlášť nainštalovanie ACS zvýšilo schopnosti ďalekohľadu. Navyše pomocou ACS a s opraveným zariadením NICMOS bol ďalekohľad schopný nasnímať tzv. [[Hubblovo ultrahlboké pole]] (HUDF).
Řádek 392 ⟶ 423:
| accessdate = 2008-7-24
| publisher = NASA
| language = Anglickyen
}}</ref>
 
Řádek 398 ⟶ 429:
[[Súbor:STS-125 patch.svg|left|thumb|120px|Emblém misie STS-125, poslednej servisnej misie k Hubblovmu ďalekohľadu]]
Ďalšia oprava bola naplánovaná na február 2005, ale [[Havária raketoplánu Columbia|havária Columbie]] v roku [[2003]] mala následky aj pre program servisu Hubbla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Servicing Mission 4 Cancelled
| url = https://archive.is/20120530063454/http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html
| dátum vydania = 16. 1. 2004
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = STScI
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Riaditeľ NASA Sean O'Keefe rozhodol, že všetky nasledujúce misie raketoplánov musia byť schopné dosiahnuť bezpečné útočisko na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]], ak by sa počas letu vyskytol nejaký neočakávaný a vážny problém. Lenže obežné dráhy ISS aj teleskopu boli tak rozdielne, že pre raketoplán v problémoch, mieriaci pôvodne k Hubblovi, by bolo nemožné dosiahnuť ISS. Toto rozhodnutie však bolo napadnuté mnohými astronómmiastronómami, ktorí argumentovali, že Hubble je natoľko cenný pre vedu, že si zaslúži trochu rizika. To, že plánovaný nástupca, [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|ďalekohľad Jamesa Webba (JWST)]], nebude podľa vtedajších odhadov k dispozícii skôr než v roku [[2018]] a fakt, že JWST sa nebude nachádzať na nízkej obežnej dráhe (a preto nemôže byť v prípade potreby ľahko opravený), iba zvyšovalo tlak na vykonanie tejto servisnej misie. Zároveň si ale túto servisnú misiu nikto z astronómov neželal, pokiaľ by sa mala čerpať z rozpočtu pre JWST.
 
Tlak na servisnú misiu sa zvyšoval, do boja sa zapojili senátori, tisíce listov školákov zaplavili [[George W. Bush|Bushovu]] administratívu. Z Hubbla sa stal národný symbol, ktorý bolo nutné stoj čo stoj zachrániť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Mikulski
| meno = Barbara
| odkaz na autora = Barbara Mikulski
| titul = Mikulski Vows To Fight For Hubble
| url = https://web.archive.org/web/20080430100658/http://mikulski.senate.gov/record.cfm?id=231696
| dátum vydania = 7. 2. 2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Nový riaditeľ NASA, Michael D. Griffin oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Boyle
| meno = Alan
| odkaz na autora =
| titul = NASA gives green light to Hubble rescue
| url = http://www.msnbc.msn.com/id/15489217/
| dátum vydania = 31. 10. 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = MSNBC
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Po sérii simulácií, plánovania a príprav Griffin nakoniec v októbri 2006 dal definitívne zelenú prípravám na misiu, naplánovanú na október 2008. Porucha na hlavnom dátovom prístroji Hubblovho teleskopu<ref>[http://www.sciencenews.org/view/generic/id/37004/description/Hubble_suddenly_quiet Hubble sa náhle odmlčal]</ref> však ešte pozdržala štart misie.<ref>{{Citácia Muselielektronického sa vykonať prípravy a plán na výmenu aj tohoto zariadenia, inak by celá misia nemala zmysel.dokumentu
| priezvisko = Cowen
| meno = Ron
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble suddenly quiet
| url = https://www.sciencenews.org/article/hubble-suddenly-quiet
| vydavateľ = sciencenews.org
| dátum vydania = 2008-09-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-28
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Museli sa vykonať prípravy a plán na výmenu aj tohoto zariadenia, inak by celá misia nemala zmysel.
 
[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] napokon naposledy k Hubblovi vyštartoval v máji 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = NASA Sets Target Shuttle Launch Date for Hubble Servicing Missio
| url = http://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/dec/HQ_08-320_Hubble_May2009.html
| dátum vydania = 4. 12. 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}]</ref> Počas misie bol vymenený pokazený dátový záznamník (kvôli ktorému sa misia zdržala), opravené systémy AC3 a STIS, nainštalované lepšie niklo-vodíkové batérieakumulátory a vymenený celý rad menších dielov. Taktiež boli nainštalované nové komponenty  –  širokouhlá kamera 3 (WFC3), spektrograf pôvodu vesmíru (''Cosmic Origins Spectrograph '' –  COS)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble Opens New Eyes on the Universe
| url = http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/science/ero_images.html
| dátum vydania = 9. 9. 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a nový systém na priblíženie (''Soft Capture Mechanism '' –  SCM) a zachytenie pre budúcu plánovanú akciu, pri ktorej bude Hubble zachytený a dopravený do atmosféry na riadený zánik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble Space Telescope Servicing Mission 4. The Soft Capture and Rendezvous System.
| url = https://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/servicing/SM4/main/SCRS_FS_HTML.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Práce a opravy na teleskope boli úspešne dokončené a predĺžili jeho životnosť. Odhad z roku [[2014]] hovorí, že k ukončeniu misie by malo dôjsť najneskôr v roku [[2021]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pecha
| meno = Vladimír
| titul = Občasný seriál novinek z bouřlivého života (nejen) kosmických detektorů
| url = http://www.kosmonautix.cz/2014/01/obcasny-serial-novinek-z-bourliveho-zivota-nejen-kosmickych-detektoru/
| dátum vydania = 2014-06-01
| dátum prístupu = 2018-08-14
| vydavateľ = kosmonautix.cz
| jazyk = českycs
}}</ref> odhad z roku [[2015]] znižuje dobu aktívnej misie do roku [[2020]].<ref name="pecha" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pecha
| meno = Vladimír
| titul = Čtvrtstoletí nejslavnějšího kosmického teleskopu
| url = http://www.kosmonautix.cz/2015/04/ctvrtstoleti-nejslavnejsiho-kosmickeho-teleskopu/
| dátum vydania = 2015-04-24
| dátum prístupu = 2018-08-14
| vydavateľ = kosmonautix.cz
| jazyk = českycs
}}</ref>
 
== Vedecké výsledky misie ==
 
=== Dôležité objavy ===
[[Súbor:Eagle nebula pillars.jpg|thumb|right|Jeden z najznámejších obrázkov Hubblovho ďalekohľadu, tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v [[Orlia hmlovina|Orlej hmlovine]], v ktorej sa rodia nové hviezdy]]
[[File:Pillars of creation 2014 HST WFC3-UVIS full-res denoised.jpg|thumb|Nová snímka "stĺpov stvorenia", ktorá vznikla v roku [[2015]], 20 rokov po prvej Hubblovej snímke tohto objektu]]
Hubblov vesmírny ďalekohľad pomohol astronómom rozlúštiť mnohé dlhotrvajúce otázky, rovnako tiež poskytol výsledky vedúce k novým otázkam a [[teória|teóriám]]. Medzi prvoradé ciele misie ďalekohľadu patrilo meranie vzdialeností [[cefeida|cefeíd]], premenných hviezd vykazujúcich veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Meranie bolo oveľa presnejšie než iné merania uskutočnené predtým a tak sa podarilo výraznejšie obmedziť rozsah odhadovaných hodnôt [[Hubblova konštanta|Hubblovej konštanty]], určujúcej rýchlosť rozpínania vesmíru, ktorá súvisí aj s jeho vekom. Pred vypustením ďalekohľadu dosahovala chyba pri odhadovaní hodnoty Hubblovej konštanty v niektorých prípadoch až 50 %. Pozorovania cefeíd v [[KopaPanna galaxií(kopa Pannagalaxií)|kope galaxií v súhvezdí]] [[Panna (súhvezdie)|Panna]] a v iných vzdialených kopách galaxií pomocou Hubblovho ďalekohľadu znížili tento rozdiel na 10 %. Tento výsledok súhlasí aj s inými pozorovaniami, ktoré astronómovia vykonali pomocou odlišných metód až po vypustení ďalekohľadu na obežnú dráhu.<ref>{{cite journal |url=http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?2001ApJ...553...47F |title=Final Results from the Hubble Space Telescope Key Project to Measure the Hubble Constant |author=W. L. Freedman, B. F. Madore, B. K. Gibson, L. Ferrarese, D. D. Kelson, S. Sakai, J. R. Mould, R. C. Kennicutt, Jr., H. C. Ford, J. A. Graham, J. P. Huchra, S. M. G. Hughes, G. D. Illingworth, L. M. Macri, P. B. Stetson |journal=The [[Astrophysical Journal]] |volume=553 |issue=1 |pages=47 – {{--}}72 |doi=10.1086/320638 |year=2001 }}. Preprint [http://arxiv.org/abs/astro-ph/0012376 available here].</ref>
 
Hoci Hubble pomohol zdokonaliť odhad [[vek vesmíru|veku vesmíru]], vznikli pochybnosti o teóriách ohľadom [[vznik vesmíru|vzniku vesmíru]]. Astronómovia z Tímu pre hľadanie supernov s vysokým '''z''' (po anglicky ''High-z Supernova Search Team'') a Projektuprojektu ''Supernova cosmology project''<ref>{{cite web |url=http://supernova.lbl.gov/ |title=Supernova Cosmology Project |publisher=Lawrence Berkeley Laboratory |accessdate=2008-04-26}}</ref> použili ďalekohľad na pozorovanie vzdialených [[supernova|supernov]] a objavili dôkaz, že rozpínanie vesmíru sa pod vplyvom [[gravitácia|gravitácie]] nespomaľuje, práve naopak, jeho rozpínanie sa môže v skutočnosti zrýchľovať. Zrýchľovanie potvrdili aj viaceré pozemské ďalekohľady spolu s ďalekohľadmi na obežnej dráhe a jeho hodnotu zmerali s ešte presnejším výsledkom. Napriek tomu, príčina tohto zrýchľovania nie je v súčasnosti ([[august 2018]]) z veľkej časti známa. Predmetom intenzívneho výskumu je teória, že je to spôsobené tzv. [[skrytátemná hmota|temnou hmotou]].<ref>{{cite journal |journal=Science |volume=300 |pmid=12817137 |issue=5627 |pages= 1896 – {{--}}1897 |doi=10.1126/science.300.5627.1896 |title= Dark Energy Tiptoes Toward the Spotlight |first=Charles |last=Seife}}</ref>
 
Obrázky a spektrá s vysokým rozlíšením, ktoré poskytol Hubblov ďalekohľad, sú obzvlášť vhodné na dokazovanie existencie [[čierna diera|čiernych dier]] v [[Jadro galaxie|centrách blízkych galaxií]]. Hoci sa už začiatkom [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokov 20. storočia]] predpokladalo, že by sa čierne diery mohli vyskytovať v jadrách niektorých galaxií, a počas výskumu v osemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa objavilo niekoľko kandidátov na takéto objekty, až výskum Hubblovým ďalekohľadom ukázal, že výskyt čiernych dier je pravdepodobne pre všetky jadrá galaxií bežný.<ref>{{cite web |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/photo_gallery/caption/hst_blkhole.txt |title=Hubble Confirms Existence of Massive Black Hole at Heart of Active Galaxy |publisher=Goddard Space Flight Center, NASA |date=1994-05-25 |accessdate=2008-04-26}}</ref><ref>{{cite journal |title=A Relationship between Nuclear Black Hole Mass and Galaxy Velocity Dispersion |author=Gebhardt, K. and Bender, R. and Bower, G. and Dressler, A. and Faber, SM and Filippenko, A.V. and Green, R. and Grillmair, C. and Ho, L.C. and Kormendy, J. and others |journal=The Astrophysical Journal |volume=539 |number=1 |pages=L13–L16L13{{--}}L16 |year=2000 |doi=10.1086/312840}} Preprint [http://arxiv.org/abs/astro-ph/0006289 here].</ref> Ďalekohľad ďalej potvrdil, že hmotnosť jadier čiernych dier je úzko spätá s vlastnosťami samotných čiernych dier.
 
Zrážka [[kométa|kométy]] [[Kométa Shoemaker-Levy 9|Shoemaker-Levy 9]] s planétou [[Jupiter]] v roku [[1994]] nastala pre astronómov vo vhodnom čase, niekoľko mesiacov predtým vykonala posádka prvej servisnej misie opravu optiky ďalekohľadu. Obrázky Hubbla boli ostrejšie než akékoľvek iné snímky od roku [[1979]], keď okolo planéty preletela medziplanetárna sonda [[Voyager 2]]. Zároveň hrali dôležitú úlohu pri štúdiu [[Dynamika (fyzika)|dynamiky]] zrážky kométy s Jupiterom, udalosti, ktorá sa stáva len raz za niekoľko storočí.
 
Medzi ďalšie významné objavy ďalekohľadu patria [[protoplanetárny disk|protoplanetárne disky]] v [[hmlovina Orión (hmlovina)|hmlovine M 42]];<ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/1994/24/text/ |title=Hubble Confirms Abundance of Protoplanetary Disks around Newborn Stars |publisher=STScI |date=1994-06-13 |accessdate=2008-04-26}}</ref> dôkazy prítomnosti [[extrasolárna planéta|extrasolárnych planét]] okolo hviezd podobných Slnku;<ref>{{cite web |url=http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/exoplanet_transit.html |title=Hubble Finds Extrasolar Planets Far Across Galaxy |publisher=NASA |date=2006-10-04 |accessdate=2008-04-26}}</ref> a pozorovania optických náprotivkov stále nedostatočne vysvetlených [[Záblesk gama žiarenia|zábleskov žiarenia]].<ref>{{cite web |url=http://science.nasa.gov/newhome/headlines/ast26mar99_1.htm |title=Autopsy of an Explosion |publisher=NASA |date=1999-03-26 |accessdate=2008-04-26}}</ref> Vesmírny ďalekohľad bol použitý aj na študovanie objektov na okraji slnečnej sústavy – [[trpasličia planéta|trpasličej planéty]] [[134340 Pluto|Pluta]]<ref>{{cite web |url=http://apod.nasa.gov/apod/ap960311.html |title=APOD: March 11, 1996 -– Hubble Telescope Maps Pluto |publisher=NASA |accessdate=2008-04-26}}</ref> a [[Eris]].<ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/2007/24/full/ |title=Astronomers Measure Mass of Largest Dwarf Planet |publisher=NASA |date=2007-06-14 |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
Unikátny odkaz, ktorý nám zanechal projekt Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, sú snímky tzv. Hubblových hlbokých a ultra hlbokýchultrahlbokých polí. Pri ich snímaní bola využitá jedinečná citlivosť prístroja na [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžkach]] viditeľného svetla, čím sa vytvorili obrázky malých kúskov oblohy. Na nich je možné vidieť galaxie vzdialené miliardy [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Nikdy predtým sa takto vzdialené objekty nepodarilo astronómom zobraziť vo [[viditeľné svetlo|viditeľnom svetle]]. Hubblov ďalekohľad nám tak poskytol pohľad do raného štádia [[Vývoj vesmíru|vývoja vesmíru]]. Téma hlbokých polí sa zakrátko stala hlavnou náplňou mnohých vedeckých prác.
 
=== Význam ďalekohľadu pre astronómiu ===
[[Súbor:Hubble ultra deep field.jpg|thumb|Vzdialené [[galaxia|galaxie]], ktoré boli nasnímané v projekte [[Hubblovo ultrahlboké pole]] (HUDF)]]
Viacero objektívnych meraní preukázalo pozitívny dopad Hubblovho ďalekohľadu na astronómiu. V odborných [[časopis]]och bolo zverejnených vyše 4000 prác založených na údajoch poskytnutých ďalekohľadom, a ešte viac ich bolo prezentovaných na astronomických [[konferencia|konferenciách]]. V roku [[2015]] dosiahlo množstvo prác publikovaných na základe pozorovaní teleskopu číslo 12 800, čo z neho robí najproduktívnejší vedecký prístroj v histórii vedy.<ref name="pecha" /> Ak sa pozrieme na odborné astronomické práce z obdobia pred vypustením Hubblovho ďalekohľadu, približne jedna tretina z nich neobsahovala žiadne citácie či referencie, zatiaľ čo u prác založených na údajoch z Hubbla sú to iba 2 %. Z približne 200 najviac citovaných prác zverejňovaných každý rok je asi 10 % založených práve na údajoch poskytnutých Hubblovým ďalekohľadom.<ref>''STSCi newsletter'', v. 20, issue 2, Spring 2003</ref>
 
Hoci mal Hubble veľmi pozitívny dopad na astronómiu, je otázne, či to nebolo vyvážené príliš vysokými nákladmi. Vypracovaná štúdia týkajúca sa relatívnych dopadov rôznych ďalekohľadov na astronómiu zistila, že údaje z HVD sú síce napríklad oproti {{m|4|m}} pozemnému ďalekohľadu [[William Herschel Telescope]] 15x častejšie citované, HVD ho ale prekoná aj v nákladoch na prevádzku, ktoré sa odhadujú na 100 násobok nákladov na [[Frederick William Herschel|William Herschel]] Telescope.<ref>{{Cite book
| author = Benn C.R., Sánchez S.F.
| title = Scientific Impact of Large Telescopes (volume 113)
| publisher = Publications of the Astronomical Society of the Pacific
| year = 2001
| pages = strany: 385
| language = Anglickyen
}}</ref>
 
Řádek 527 ⟶ 572:
 
== Prenos a spracovanie údajov ==
 
=== Prenos na Zem ===
Údaje získané ďalekohľadom sú v prvej fáze uložené priamo v teleskope. Keď bol Hubble vypustený, na uskladnenie údajov slúžili magnetofónové[[magnetická páska|magnetické pásky]]. V priebehu servisných misií 2 a 3A nahradil tieto médiá [[pevný disk]]. Z paluby teleskopu sa údaje odosielajú na [[zemský povrch]] cez [[Tracking and Data Relay Satellite System|Sústavu satelitov pre prenášanie údajov]] (''Tracking and Data Relay Satellite System – TDRSS'') – systém satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré môžu komunikovať so Zemou približne 85 % času jedného obehu. Údaje sa z ''TDRSS'' prenášajú na pozemné strediská; najprv do [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovho centra pre vesmírne lety]] a potom finálne do [[Vedecký inštitút vesmírneho ďalekohľadu|Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu]] (''STSclSTScI''), kde sa archivujú.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7|St=}}</ref> Každý týždeň sa z HST prenesie na Zem približne 120140 [[bit|Gb]] (17,5 [[Gigabajt|GB]]) dát.<ref>[{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Hubble Essentials: Quick Facts
| url = http://hubblesite.org/the_telescope/hubble_essentials/quick_facts.php Fakty o Hubblovi]</ref>
| vydavateľ = hubblesite.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-28
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
=== Archivácia ===
Všetky údaje z Hubblea sú dostupné v [[archív]]earchíve ''STScI''.<ref>{{cite web |url=http://archive.stsci.edu/hst |title=The Hubble Telescope |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref>. Údaje podliehajú po svojom vzniku jednoročnej ochrannej lehote, počas ktorej ich poskytujú len oprávneným osobám a astronómom. Oprávnené osoby z STScI môžu podľa okolností túto ročnú dobu skrátiť alebo predĺžiť.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7.2|St=}}</ref>
 
Pozorovania uskutočnené v tzv. ''Director's Discretionary Time'' sú z tejto ochrannej lehoty vyňaté a poskytnuté širokej verejnosti takmer okamžite. Kalibračné údaje sú taktiež prístupné krátko po získaní. Všetky údaje z teleskopu sa archivujú v grafickom formáte [[FITS]]. Ten je vhodný pre astronomické analýzy, nie však pre verejné použitie.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=Chapter 7|St=}}</ref> Vďaka existencii Projektu Hubblovo dedičstvo (''Hubble Heritage Project'') sú vybrané fotografie spracované do formátu [[JPEG]] a [[Tagged Image File Format|TIFF]]. Potom sa prezentujú širokej verejnosti.<ref>{{cite web |url=http://heritage.stsci.edu/ |title=The Hubble Heritage Project |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
=== Spracovanie ===
Řádek 542 ⟶ 597:
 
== Význam pre verejnosť ==
[[Súbor:Horsehead-Hubble.jpg|thumb|right|V roku 2001 nechala NASA na internete hlasovať verejnosť, ktorý obrázok z ďalekohľadu je najkrajší. S drvivou väčšinou zvíťazila [[Konská hlava|Hmlovina Konská hlava]].]]
 
Pre projekt Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bolo vždy dôležité mať na svojej strane priazeň širokej verejnosti, pretože na jeho stavbu a prevádzku boli vynaložené značné príspevky [[daň|daňových poplatníkov]].<ref>{{cite web |url=http://www1.nasa.gov/pdf/1968main_strategi.pdf |title=National Aeronautics and Space Administration 2003 Strategic Plan |publisher=NASA}}</ref> Po ťažkých začiatkoch, pri ktorých chyba hlavného zrkadla znížila hodnotu projektu v očiach verejnosti, prvá servisná misia reputáciu napravila. Po nej začala nová optika ďalekohľadu dodávať na Zem množstvo mimoriadnych fotografií.
 
O informovanosť verejnosti sa stará hneď niekoľko aktivít. [[Projekt Hubblovho dedičstva]] bol založený preto, aby ľuďom sprístupňoval výber kvalitných snímok zaujímavých a zvláštnych vesmírnych objektov. Tím projektu je zložený z [[amatérskyamatérska astronómastronómia|amatérskych]] aj profesionálnych astronómov a tiež ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti [[astronómia|astronómie]]. Snaží sa zdôrazňovať [[estetika|estetickú]] stránku vzniknutých snímok. Projekt má k dispozícii iba malé množstvo pozorovacieho času ďalekohľadu. Využíva ho na vytváranie "vďačných"„vďačných“ snímok pre verejnosť, ktoré ale nie sú kvôli nižšiemu rozlíšeniu príliš prínosné pre skutočnú vedeckú prácu.<ref>{{cite web |url=http://heritage.stsci.edu/commonpages/infoindex/ourproject/moreproject.html |title=The Hubble Heritage Project |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
Ďalšiu aktivitu pre verejnosť vykonáva [[Vedecký inštitút Vesmírneho ďalekohľadu|STScI]], ktorý sa stará o niekoľko obsiahlych webových stránok.<ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/ |title=HubbleSite |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref><ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/newscenter/ |title=NewsCenter |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref><ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/ |title=News Release Archive: Entire Collection |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref><ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/about_us/public-talks.shtml |title=Hubble Public Talks |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref> [[Súbor:Hubble Space Telescope Scale Model.JPG|thumb|left|Replika Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, v [[Marshfield (Missouri)|Marshfielde]] (Missouri) z roku 1999.]]
Tieto činnosti koordinuje Kancelária pre verejný význam (''Office for Public Outreach''), založená v roku [[2000]], aby zaistila daňovým poplatníkom určitú spätnú väzbu za podporu celého programu.
 
Od roku [[1999]] bolo pre osvetovú činnosť Hubblovho programu v [[Európa|Európe]] založené [[Hubblovo centrum Európskej kozmickej agentúry]] (''Hubble European Space Agency Information Centre – HEIC'').<ref>{{cite web |url=http://www.spacetelescope.org/ |title=The European Homepage For The NASA/ESA Hubble Space Telescope |publisher=ESA |accessdate=2008-04-26}}</ref> Kancelária sa nachádza v koordinačnom stredisku vesmírneho ďalekohľadu ([[Space Telescope – European Coordinating Facility]]) (''ST-ECF'') v [[nemecko]]m [[Mníchov]]e. Kancelária plní osvetovú a vzdelávaciu funkciu [[Európska kozmickávesmírna agentúra|Európskej kozmickej agentúry]] k projektu vesmírneho ďalekohľadu. Hlavnou činnosťou je produkcia fotografií a najnovších vedeckých poznatkov.
 
[[Replika]] Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu je vystavená v areáli súdneho dvora v meste [[Marshfield]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]], rodisku Edwina Hubbla, po ktorom bol teleskop pomenovaný.
 
== Budúcnosť ==
 
=== Zlyhávanie vybavenia ===
[[Súbor:Tarantula nebula detail.jpg|thumb|right|Snímka kamery WFPC2 malej časti [[Hmlovina Tarantula (hmlovina)|hmloviny Tarantula]] vo [[Veľký Magellanov mrak|Veľkom Magellanovom oblaku]].]]
Minulé servisné misie nahradili staré prístrojové vybavenie za nové. Konali sa preto, aby sa zabránilo zlyhávaniu prístrojov a vytvoreniu nových možností výskumu. Bez servisných misií by sa všetko zariadenie postupne stalo nepoužiteľným. V auguste [[2004]] zlyhal pohonný systém spektrometra (''Space Telescope Imaging Spectrograph -STIS'' – STIS), a celé zariadenie prestalo pracovať. <!-- [[Elektronika]] bola pôvodne úplne nadbytočná, ale poprvýkrát elektronicky zlyhala v máji [[2001]].<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/instruments/stis/ |title=Space Telescope Imaging Spectrograph |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref> divná veta, ani na cs wiki neprišli na to, čo to má presne znamenať; odporúčam vymazať. --> Aj elektronika hlavnej kamery (''Advanced Camera for Surveys'' – ACS'') zlyhala a to v [[jún 2006|júni 2006]]. Záložná elektronika zlyhala [[27. január]]a [[2007]].<ref>{{cite web | url=http://www.nasa.gov/home/hqnews/2007/jan/HQ_0715_Hubble_ACS.html |title=Engineers Investigate Issue on One of Hubble's Science Instruments |publisher=NASA |accessdate=2008-04-26}}</ref> V súčasnosti pracuje s pôvodným elektronickým vybavením iba (''Solar Blind Channel'' – SBC''). Dva hlavné kanály pracujúce vo viditeľnom a ultrafialovom spektre zostali nepoužiteľné.<ref>{{cite web |url=http://www.stsci.edu/resources/acs.html |title=ACS Status: February 21, 2007 |publisher=Space Telescope Science Institute |accessdate=2008-04-26}}</ref> Zdalo sa nepravdepodobné, že by výskum mohol pokračovať bez ďalšej servisnej misie.
 
Hubble využíva na svoju stabilizáciu v priestore [[gyroskop]]y. Umožňujú mu udržiavať presnú a pevnú polohu, aby mohol zamerať zrkadlo na vybrané astronomické objekty. Na bežnú prevádzku sú potrebné tri gyroskopy. Ďalekohľad je síce možné nasmerovať aj za použitia dvoch, ale v tom prípade je pozorovací priestor obmedzený a observatórium musí byť zamerané veľmi presne, čo je ťažšie. V roku [[2005]] bolo rozhodnuté prepnúť ďalekohľad do módu riadenia iba dvoma gyroskopmi, aby sa predĺžila doba misie. Teleskop bol dvoma gyroskopmi riadený do augusta [[2005]], ďalšie dva gyroskopy boli nevyužité, ale pripravené ako náhrada. Dva ďalšie gyroskopy už boli v tom čase nefunkčné a nepoužiteľné. Po zlyhaní ďalšieho gyroskopu by bol celkovo nepoužiteľný.<ref>Sembach, K. R., et al. 2004, ''HST Two-Gyro Handbook'', Version 1.0, (Baltimore: STScI)</ref>
 
Okrem predpovedí zlyhania kľúčových gyroskopov by Hubble potreboval vymeniť aj [[galvanickýsekundárny elektrochemický článok|batérieakumulátory]]. Robotická servisná misia bola vyhodnotená ako príliš chúlostivá, pretože by mohla nenávratne poškodiť celý teleskop. Napriek tomu ju NASA po poslednej pilotovanej servisnej misii celkom nevylúčila.<ref name="kosmonatix" /> Ďalekohľad bol však navrhnutý tak, aby v priebehu servisných misií mohol získávaťzískavať energiu priamo z raketoplánu, teda z externého zdroja. Tento fakt hovoril v prospech možnosti pripojiť k ďalekohľadu externý zdroj energie namiesto výmeny vnútorných článkov.<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/3652627.stm |date=2004-04-23 |accessdate=2007-01-10 |first=Dr. David |last=Whitehouse |publisher=BBC News |title=NASA optimistic about Hubble fate}}</ref>
 
=== Znižovanie obežnej dráhy ===
Hubble obieha Zem v extrémne riedkych horných vrstvách [[zemská atmosféra Zeme|atmosféry]] a jeho orbita s časom klesá vplyvom brzdenia o atmosféru. Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu jeho obežnej dráhy, ďalekohľad vstúpi do atmosféry niekedy medzi rokmi [[2019 – ]]{{--}}[[2032]]. Presný termín závisí na viacerých faktoroch, napríklad na intenzite slnečnej aktivity,<ref name="kosmonatix">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pecha
| meno = Vladimír
| titul = Happy Birthday HST!
| url = http://www.kosmonautix.cz/2013/04/happy-birthday-hst/
| dátum vydania = 2013-04-26
| dátum prístupu = 2016-08-14
| vydavateľ = kosmonautix.cz
| jazyk = českycs
}}</ref> ktorá ovplyvňuje hustotu horných vrstiev zemskej atmosféry. Vplyv na dátum vstupu teleskopu do hustejších vrstiev atmosféry majú aj Hubblove gyroskopy. Pri vstupe do atmosféry by pravdepodobne neboli poškodené všetky systémy ďalekohľadu. Časti hlavného zrkadla a podporná štruktúra by asi prežili, podľa niektorých odhadov však existuje významné riziko (až 1:700), že v prípade pokusu o nápravu pomocou ľudskej posádky, mohlo by dôjsť ku stratám na životoch.<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/3406079.stm |first=Dr. David |last=Whitehouse |publisher=BBC News |title=Why Hubble is being dropped |date=2004-01-17 |accessdate=2007-01-10}}</ref>
 
Řádek 580 ⟶ 636:
== Hubblove hlboké polia ==
Hubblov ďalekohľad zaznamenal niekoľko snímok, tzv. hlbokých polí<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Súpis termínov z astronómie
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = Kultúra slova
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2016/1/KS1-2016.pdf
| dátum vydania = 2016
| číslo = 1
| ročník=50
| dátum prístupu = 4.7.2017
| vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská
| miesto = Bratislava
| strany = 19
| issn = 0023-5202
}}</ref>:
* [[Hubblovo extrémne hlboké pole]] (XDF), z roku [[2012]]
* [[Hubblovo hlboké pole]] (HDF), z roku [[1995]]
* [[Hubblovo južné hlboké pole]] (HDF-S), z roku [[1998]]
* [[Hubblovo ultrahlboké pole]] (HUDF), z rokurokov [[2003]]/[[2004]]
* program hlbokých polí [[Frontier Fields]] z roku [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pecha
| meno = Vladimír
| titul = Hubbleova nová ultrahluboká pole překonávající všechna přechozí
| url = http://www.kosmonautix.cz/2014/03/hubbleova-nova-ultrahluboka-pole-prekonavajici-vsechna-prechozi/
| dátum vydania = 2014-03-24
| dátum prístupu = 2016-08-14
| vydavateľ = kosmonautix.cz
| jazyk = českycs
}}</ref>
 
Řádek 615 ⟶ 671:
 
=== Bibliografia ===
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Allen
| Meno = Lew
Řádek 625 ⟶ 681:
| Meno4 = George A.
| Priezvisko5 = Shannon
| Meno5 = Robert R.
| Priezvisko6 = Spoelhof
| Meno6 = Charles P.
Řádek 635 ⟶ 691:
| DátumPrístupu =
| Bibcode = 1990STIN...9112437.
| ID = NASA TM-103443
| Ref = CITEREFAllen1990
}}. Definitívna správa o chybe na zrkadle.
* {{ Citácia Harvard
| Priezvisko = Tatarewicz
| Meno = Joseph N.
Řádek 651 ⟶ 708:
| ISBN = 978-0-16-049640-0
| ID = NASA SP-1998-4219
| DátumPrístupu =
| Ref = CITEREFTatarewicz1998
}}. Detaily o prvej servisnej misii.
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko =
| Meno =
| PriezviskoEditora = Rose
| MenoEditora = Susan
Řádek 668 ⟶ 726:
| ID =
| DátumPrístupu = 22.8.2018
| Ref = CITEREFRose2011
}}
 
 
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Hubble Space Telescope}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.nasa.gov/hubble/ Hubblov vesmírny ďalekohľad] na webe NASA
* [http://hubblesite.org/ Hubblesite.org] – stránka Space Telescope Science Institute (STScI)
* [http://www.spacetelescope.org/ Spacetelescope.org] – stránka Európskej vesmírnej agentúry (ESA)
* [http://heritage.stsci.edu/ The Hubble Heritage Project] a [http://archive.stsci.edu/hst/ archívy] (STScI)
* [http://archives.esac.esa.int/ehst/ Hubble Science Archive] (ESA)
* [http://www.satview.org/?sat_id=20580U On-line tracking] pomocou satview.org
 
== Zdroj ==
Řádek 684 ⟶ 749:
[[Kategória:Veľké kozmické observatóriá]]
[[Kategória:Ďalekohľady]]
[[Kategória:Lockheed]]
[[Kategória:Kozmonautika v 1990]]
[[Kategória:NASA]]
[[Kategória:Európska vesmírna agentúra]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Hubblov_vesmírny_ďalekohľad“