Holokaust: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d rv., ref bola správne uvedená za bodkou za vetou
Značka: vrátenie
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 9:
Pôvodné grécke i latinské slovo, z ktorého je odvodené moderné slovo holocaust, doslova znamenalo úplné spálenie – [[celopal]] (t.j. celá zápalná obeta). Takto je uvádzané i v gréckom alebo latinskom texte Biblie. Nie je to však význam moderného termínu holocaust / holokaust.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.abcHistory.cz|meno=Zdeněk Bauer,|titul=Jaký je význam slova holocaust / holokaust|url=http://www.abchistory.cz/cl1801739066-jaky-je-vyznam-slova-holocaust---holokaust.htm|dátum prístupu=2017-06-19|vydavateľ=www.abchistory.cz|jazyk=cs}}</ref>
 
Autorom termínu holocaust je nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny mieru]] [[Elie Wiesel]] ([[1928|1928-2016]]), ktorý ho použil vo svojom románe ''Noc'' (''La Nuit'', [[1958]]). Slovo ''šoa'', uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov [[Claude Lanzmann|Claudom Lanzmannom]] v dokumente ''Shoah'' ([[1985]]) znamenajúce ''KatastrófaKatastrofa'' nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.
 
== Ideové východiská ==
Ideovým východiskom boli rôzne antisemitské teórie vrátane predstáv o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti Židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania s cieľom zmocniť sa vlády nad Nemeckom a nad svetom.<ref name=":1" />
 
Ranné [[Antisemitizmus|antisemické]] názory, vznikajúce paralelne s postupnou právnou rovnosťou židov, vniesli do nemeckej do verejnej diskusie slovné spojenia ako "vyhubiť" (Ausmerzen), „vyradiť“ (Ausschalten), "odpratať" (Beseitigen), "odstrániť" (Entfernen), "zneškodniť" (Unschädlichmachen), "vyhubiť" (Vertilgen) alebo dokonca "vykynožiť" (Ausrotten) Židov. Pomocou týchto biologických metafor boli Židia dehumanizovaní a stavaní na úroveň [[Patogén|patogénov]], hmyzu alebo [[Parazitizmus|parazitomparazitov]]. V dôsledku toho boli proti nim navrhované rôzne profesionálne zákazy, nútená sterilizácia, zbavenie občianskych práv, obmedzenie voľného pohybu a hospodárske represie.<ref>Rainer Erb, Werner Bergmann: ''Die Nachtseite der Judenemanzipation. Der Widerstand gegen die Integration der Juden in Deutschland 1780–1860.'' Metropol Verlag, Berlin 1989, ISBN 3-926893-77-X (nemecky)</ref>
 
Ako jeden z prvých v roku 1881 [[Karl Eugen Dühring|Eugen Dühring]] vo svojej populárnej, často publikovanej eseji ''Židovská otázka ako otázka rasy, morálky a kultúry''<!-- Die Judenfrage als Rassen-, Sitten- und Kulturfrage --> požadoval "konečné riešenie židovskej otázky" (endgültige Lösung der Judenfrage“).
Riadok 68:
| jazyk =
}}</ref> Súčasťou likvidácie Židov bola konfiškácia ich majetku, tzv. [[arizácia]]. V priebehu roka boli všetci Židia sústredení v getách a zberných táboroch, ktoré boli vybudované napr. vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe, Zohore a inde. Vo februári 1942 sa [[Vojtech Tuka]] a nemecký veľvyslanec [[Hanns Ludin]] dohodli na konečných krokoch smerujúcich k prvým deportáciám Židov zo slovenského územia. Deportácie sa začali už 25. marca 1942<!-- 26.3 vyhlásil deportácie ministerMach. Vo chvíli, keď na pôde Štátnej rady odzneli jeho slová, v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Osvienčim sa už príslušníci SS zaoberali prvým transportom Židov zo Slovenska. Vypravili ho 25. marca z Popradu
Zdroj: http://www.sme.sk/c/8039198/najvacsie-vojnove-zlociny-poslali-ich-na-pracu-umierali-po-tisicoch.html --> transportamitransportmi práceschopných mužov a žien do táborov [[Koncentračný tábor Auschwitz|Osvienčim]] a [[koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Vojnový štát navyše platil za každého vysťahovaného [[Tretia ríša|Nemecku]] 500 mariek<ref name="Rothkirchen"/>. Až neskôr 23. mája odobril slovenský snem deportácie Židov z územia Slovenska zákonom č. 68/1942. Asi 20 000 Židov pred deportáciami ochránili výnimky, ktoré im udeľovala prezidentská kancelária ako výnimky pre hospodársky dôležité osoby. Po októbri 1942 neboli deportácie Židov zo Slovenského štátu obnovené. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944) prebrali vykonávanie deportácií nemecké okupačné vojská, bez výnimiek.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Holokaust - edukačný leták ÚPN|url=http://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-HOLOKAUST-SK-web.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=19.06.2017|vydavateľ=}}</ref>
 
Deportácie Židov z časti krajiny okupovanej počas vojny [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] sa začali v máji 1944 po tom čo krajinu obsadili nemecké vojská.
Riadok 86:
Holokaust je často terčom spochybňovania, predovšetkým z radov kritikov štátu [[Izrael]] a [[neonacizmus|neonacisticky]] a [[antisemitizmus|antisemitsky]] zmýšľajúcich ľudí. V mnohých štátoch sveta je toto hlásanie teórie tzv. ''[[Osvienčimská lož|Osvienčimskej lži]]'' hodnotené ako [[trestný čin]]. [[Historický revizionizmus]] sa snaží spochybňovať holokaust [[vedecká metóda|vedeckými metódami]].
 
Konštruktér [[Fred A. Leuchter]] vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty popravených pomocou [[Zyklon B|Zyklonu B]] sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné. Okrem toho tvrdí, že v táboroch nebolo k dispozícii médium na spaľovanie, ako napríklad plyn. Táto správa bola už niekoľkokrát vedecky vyvrátená. Kritici jej taktiež vyčítajú, že bola vypracovaná na objednávku iného revizionistu – [[Ernst Zündel|Ernsta Zündela]] (zaplatil za ňu 35&nbsp;000 USD). [[Germar Rudolf]] (toho času väznený v USA, zatykač je na neho vydaný aj v Spojenom kráľovstve a Nemecku) na to predkladá výsledky svojich analýz, podľa ktorých vzorky odobraté z údajných popravných priestorov neobsahujú [[kyanid]] a odvodzuje z toho, že vyhladzovanie Židov CyklonomZyklonom B nikdy neprebehlo. Jeho práca bola odmietnutá.
 
[[20. február]]a [[2006]] bol vo [[Viedeň|Viedni]] odsúdený [[Spojené kráľovstvo|britský]] kontroverzný historik [[David Irving]] za popieranie holokaustu na tri roky väzenia.
 
Trestnoprávna zodpovednosť za vyslovenie svojho názoru, je podľa niektorých názorov aj napriek veľkej závažnosti holokaustu diskutabilnou témou.
 
 
<!-- Výbor OSN pre ľudské práva, vytvorený v r. 1977, sa niekoľkokrát touto otázkou zaoberal. Na 102. zasadaní prijal záväzné nariadenie, vzťahujúce sa na všetky štáty, ktoré Konvenciu OSN pre ľudské práva prijali:
 
„Zákony, ktoré prenasledujú vyjadrovanie názorov vo vzťahu k historickým faktom, sú nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré ukladá Konvencia zemiam, ktoré ju podpísalypodpísali, ohľadne slobody slova a slobody prejavu. Konvencia nedovoľuje žiadny obecný zákaz vyjadrovania mylných názorov alebo nesprávne interpretácie minulých udalostí…“ (odst. 49, CCPR/C/GC/34).
 
Výbor tiež prijal rozhodnutie, že „Chránené sú názory na akékoľvek otázky, vrátane politických, vedeckých, historických, morálnych alebo náboženských otázok. Kriminalizácia toho, že má človek vlastný názor, je nezlučiteľná s bodom 1. Prenasledovanie, zastrašovania alebo stigmatizácia človeka, vrátane jeho uväznenia, držania vo väzbe, súdneho prejednávania alebo pripravenia o slobodu za názory, ktoré môže zastávať, je porušením bodu 1 paragrafu 19.“
Řádek 111 ⟶ 112:
| jazyk =
}}</ref>
-->
 
Rozhodnutie Výboru znamená, ako minimum, že už existujúce zákony sú ilegálne a že boli protizákonné už v dobe svojho prijatia, takže všetky doteraz vykonané odsúdenia musia byť zrušené a odsúdení musia obdržať kompenzácie. -->
 
== Referencie ==