Wikipédia

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 536 editací
doplnenie so zdrojom
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 536 editací
malé doplnenia podla noveho zdroja UPN (nic noveho)
Riadok 79:
V stredu [[21. august]]a [[1968]] obsadili cudzie vojská väčšinu strategických miest po celej krajine (na územie ČSSR vstúpili už v utorok [[20. august]]a pred polnocou a [[21. august]]a o 2:00 ráno na [[Letisko Václava Havla Praha|Ruzyňskom letisku v Prahe]] pristala prvá výsadková jednotka). Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 6 000 [[Tank (vozidlo)|tankov]]. Operácii velil sovietsky armádny generál [[Ivan Georgievič Pavlovskij|I. G. Pavlovskij]].
 
Vedúci česko-slovenskí predstavitelia [[Alexander Dubček|Dubček]], [[Josef Smrkovský|Smrkovský]], [[Oldřich Černík|Černík]] a ďalší boli zatknutí a internovaní. Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto konaniu tzv. ''spriatelených'' krajín. Uskutočnili sa protesty, ktoré viedli na viacerých miestach k pouličným bojom avšak čs. armáda na rozkaz ministra [[Martin Dzúr|Dzúra]] a potom aj prezidenta republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodu]] do bojov nezasiahla. Podpísanie [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26 augusta legalizovalo pobyt vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o [[socializmus s ľudskou tvárou]], ''obrodného'' procesu známeho ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]].

Išlo o [[vojenská okupácia|vojenskú okupáciu]] v tej dobe suverénnej krajiny jej spojencami, napriek nesúhlasu jej zákonne zvolených predstaviteľov a žiadostiam o pomoc iných krajín aj na pôde [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]].
 
Vedúci predstavitelia sa však pod nátlakom rýchlo vzdali a podpísaním [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] 26 augusta legalizovali pobyt cudzích vojsk, čo následne znamenalo potlačenie česko-slovenského pokusu o [[socializmus s ľudskou tvárou]], ''[[Obrodný|obrodného]]'' procesu známeho ako [[Pražská jar]]. Invázne jednotky [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] zostali v krajine až do roku [[1991]].
 
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne bolo mimoriadnymi súdmi odsúdených na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených.
Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocností]] rešpektovali [[Jaltská konferencia|jaltské dohody]] a zamestnávalazamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) a tak ich reakcia bolazostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Predohra ==
Řádek 93 ⟶ 97:
ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]].
 
Podľa odtajnených správ [[CIA]] bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z 12. júla 1968 napovedajá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
=== Časový priebeh udalostí pred inváziou ===
Řádek 128 ⟶ 132:
'''25. - 26. júna''' – Bol schválený zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení a novela tlačového zákona, podľa ktorého bola [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] neprípustná.
 
'''27. júna''' - Vo viacerých novinách vyšla výzva s názvom [[Dvetisíc slov]], ktorá aktivizovala verejnosť proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia a konzervatívneho krídla zastaviť reformy. [[Ludvík Vaculík]] okrem iného v ňom napísal: "Veľké znepokojenie v poslednom čase vychádza z možnosti, žeby do nášho vývoja zasiahli zahraničné sily,“ ... "Svojej vláde môžeme dať najavo, že za ňou budeme stáť trebárs aj so zbraňou, kým bude robiť to, na čo jej dáme mandát.“ Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolučné akcie. Brežnev telefonoval Dubčekovi a žiadal podniknúť kroky proti iniciátorom a signatárom. <ref name=":11" />
 
'''14. - 15. júla''' - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili otvorený list adresovaný KSČ. Obsahom tohto ''[[Varšavský list|varšavského listu "päťky" (bratských) strán]]'' bolo veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby zasahovania do vnútorných záležitostí. "Nedopustia aby nepriateľské sily zviedli ČSSR zo socialistickej cesty a vytvárali tak hrozbu odtrhnutia republiky od socialistického spoločenstva".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klaus|meno=Václav|priezvisko2=Hájek|meno2=Jiří|priezvisko3=Císař|meno3=Čestmír|titul=Srpen 1968: čtyřicet let poté|vydavateľ=Institut Václava Klause|rok=2015-09-04|isbn=9788087806630|url=https://books.google.sk/books?id=Z4x_CgAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: Z4x_CgAAQBAJ|jazyk=cs}}</ref> Dubček sa pokúsil vzdorovať Brežnevovi. Do Varšavy ísť odmietol, vybojoval si najprv bilaterálne stretnutie v [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]]. Brežnev však naliehal, že musí dôjsť aj k stretnutiu s „bratskými“ štátmi. Dubčekovi sa podarilo aspoň docieliť, že sa tak stane na domácej pôde v Bratislave. Dúfal, že tlak tu bude slabší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikeš|meno=Zolo|titul=Kalendárium: Naši vlastizradcovia odovzdali pozývací list Rusom v Bratislave|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601268/kalendarium-nasi-vlastizradcovia-odovzdali-pozyvaci-list-rusom-v-bratislave/|dátum prístupu=2018-08-15|jazyk=sk}}</ref>
Řádek 144 ⟶ 148:
'''17. augusta''' sa sovietsky veľvyslanec v Prahe stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina "zdravých síl" KSČ aby pripravila texty prejavov k "česko-slovenskému ľudu" s plánom vytvoriť tzv. "revolučnú robotnícko-roľnícku vládu". 
 
V rovnaký deň sa stretol [[János Kádár]] inicioval stretnutie s Alexandrom Dubčekom v Komárne. Kádár tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozornil na možnú vojenskú intervenciu<!-- "žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety", hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis asi nie je na 100% -->..<ref name=":14" />
 
'''18. augusta''' sa v Moskve uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov ZSSR, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska. Aj na základe tamojšieho vystúpenia "zdravých síl" KSČ so "žiadosťou o vojenskú pomoc" bol schválený plán invázie.<ref name="Armáda">Armáda č. 8, ročník X, August 2002, s. 26 - 27</ref> V liste prezidentovi Československa Svobodovi menom účastníkov stretnutia sa ako jeden z hlavných dôvodov invázie uvádza prijatie "žiadosti o pomoc zo strany ozbrojených síl československého ľudu a '''''väčšiny''''' členov predsedníctva ÚV KSČ a viacerých členov vlády ČSSR". Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou [[Pozývací list|pozývacieho listu]], ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla KSČ, v ktorom žiadali o pomoc v boji proti "kontrarevolúcii".
 
'''19. augusta''' Napriek Kádarovmu varovaniu si Dubček intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. Navyše 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" /> Československé vedenie (strany aj štátu) nespochybňovalo kľúčové tézy [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]] ([[Komunizmus|komunizmu]]) ani spojenectvo so ZSSR<!-- Nikto nenavrhoval zrušenie vedúcej ulohy KSC. -->.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Rok 1968 v Československu|periodikum=Leták ÚPN k výstave "August 1968: Nádeje a vytriezvenia" v roku 2018|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.21august1968.sk/|dátum prístupu=}}</ref>
'''17 a 19. augusta''' - 17. augusta [[János Kádár]] inicioval stretnutie s Alexandrom Dubčekom v Komárne. Kádár mu tlmočil nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a naznačoval možné hrozby<!-- "žiadal aby vyšiel Brežnevovi v ústrety", hovorí Laluha v Pravde. Podľa iných zdrojov intervenciu Kádar oznamoval skorej Biľakovi.. povodne tvrdenie zo zdroja skolsky servis asi nie je na 100% -->.<ref name=":14" /> Dubček si intervenciu nevedel predstaviť ani si ju nepripúšťal, čoho dôkazom sú jeho verejné prejavy. 19. augusta po 22.00 hodine dostal list od sovietskeho veľvyslanca Červoněnka, ktorý podľa Dubčeka nijako nesignalizoval možnosť vojenskej intervencie. <ref name=":16" />
 
'''20. augusta''' - V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania mala byť príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ, (ktorý sa potom už neuskutočnil). Počas zasadania prišla okolo 23.30 h správa od ministra Dzúra o obsadzovaní republiky cudzími vojskami.<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Průběh zasedání předsednictva ÚV KSČ 20. a 21. srpna 1968 — Dnes před 50 lety — Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/porady/12171864678-dnes-pred-50-lety/0/59143-prubeh-zasedani-predsednictva-uv-ksc-20-a-21-srpna-1968/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-21|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> Podľa súčasných historikov<ref name=":15" />: "Intervencia vojsk bola koordinovaná s postupom takzvaného zdravého jadra vo vedení KSČ. Plán spočíval v tom, že skupina "zdravých síl" vyvolá na zasadnutí rozkol v predsedníctve, vysloví Dubčekovi a jeho prívržencom reforiem nedôveru a fakticky prevezme moc v krajine ustanovením takzvanej [[Robotnícko-roľnícka vláda|Robotnícko-roľnícka '''('''revolučnej) vlády]]. Zároveň mala skupina vydať vyhlásenie, v ktorom by privítala vojenskú intervenciu piatich spriatelených štátov ako bratskú pomoc v záujme záchrany socializmu v Československu.“ vysvetľuje slovenský historik [[Michal Štefanský]]. Dubček však odkladal záverečné hlasovanie a jeho odporcovia (predstavitelia "zdravého jadra") [[Vasil Biľak|Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]], [[Alois Indra]], [[Oldřich Švestka]] a [[Emil Rigo]]<ref name=":15" /> boli prehlasovaní v pomere 7 : 4 a bolo schválené komuniké [https://cs.wikisource.org/wiki/Provol%C3%A1n%C3%AD_%C3%9AV_KS%C4%8C_z_21._srpna_1968 (Provolání&nbsp;Všemu lidu ČSSR)], ktoré odsúdilo inváziu.<!-- Z českej wiki Prevolanie ÚV KSČ z 21. augusta 1968 odsúdilo invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vyhlásenie bolo prvýkrát zverejnené pred 2. hodinou ráno 21. augusta 1968 v rozhlasu po drôte, odhlasovalo ho krátko predtým predsedníctvo ÚV KSČ. Pre hlasovali František Barbírek, Oldřich Černík, Alexander Dubček, František Kriegel, Jan Piller, Josef Smrkovský a Josef Špaček, proti Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Emil Rigo a Oldřich Švestka. Text bol do rozhlasu oznámený z budovy ÚV KSČ telefonicky. Ostatné rozhlasové vysielače boli na pokyn riaditeľa Československého rozhlasu Karla Hoffmanna (jedného z československých organizátorov invázie) vypnuté vo 2.00 a z vyhlásenia tak zaznela len časť prvej vety. Celé bolo vysielané až vo 4.30, keď boli vysielača opäť zapnuté.
 
Podľa pamätí Vasila Biľaka Barbírek a Piller najprv sľúbili podporu protireformnímu krídlu v KSČ a na poslednú chvíľu zmenili stanovisko a hlasovali spoločne s Dubčekom. Ostatní členovia predsedníctva ako Miloš Jakeš alebo Alois Indra hlasovacie právo nemali.
Řádek 199 ⟶ 203:
[[Obrázok:(Srpen68)Obyvatel Prahy se pokousi diskutovat.jpg|náhľad|vpravo|Obyvateľ Prahy pokúšajúci sa vysvetliť skutočnú politickú situáciu v krajine sovietskemu vojakovi]]
 
Okrem toho zahynulo 86 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách.<ref name="Krivoseev"/> Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu prena zachovanie pokoja.
 
Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení správaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Do 20. septembra 1968 päť sovietskych vojakov spáchalo na česko-slovenskom území samovraždu.<ref name="Krivoseev" /> Sovietske velenie väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.
Řádek 206 ⟶ 210:
 
==Politická dohra - normalizácia ==
[[Súbor:Štokholm 21.8.1974 - protest proti sovietskej okupácii Československa.jpg|thumb|Fotografia bola odfotená z okna budovy bývalej česko-slovenskej ambasády v Štokholme 21. augusta 1974, protest proti sovietskej okupácii Česko-Slovenska]]{{Hlavný článok|Moskovský protokol}}
 
Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] 22. augusta 1968 v budove Pražskej [[ČKD]]. Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasiľ Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. [[31. august]]a 1968 Ústredný výbor KSČ v bezvýchodiskovej situácii schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> "Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. "zdravé jadro strany" - 165 tisíc členov "previerkových komisií". Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" />▼
 
=== Normalizácia ===
V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> "Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. "zdravé jadro strany" - 165 tisíc členov "previerkových komisií". Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" />
 
▲Napriek vojenskému úspechu vpádu a faktu, že Dubček, Černík a Smrkovský boli zatknutí okupačnými vojskami a odvezení do Moskvy, nepodarilo sa okupantom zabrániť uskutočneniu mimoriadneho [[XIV. zjazd KSČ|XIV. zjazdu KSČ]] 22. augusta 1968 v budove Pražskej [[ČKD]]. Zjazd odmietol okupáciu a žiadal prepustenie zatknutých politikov a odmietal prerušiť reformný proces. [[23. august]]a odletel [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]], [[Martin Dzúr|Martinom Dzúrom]] a [[Bohuslav Kučera|Bohuslavom Kučerom]] do Moskvy. Okrem nich sa na rokovania do Moskvy dostavil aj [[Vasiľ Biľak]], [[Alois Indra]] a [[Jan Piller]]. Rokovania najprv prebiehali niekoľko dní s každým politikom osobitne. Sovietske vedenie pripravilo tzv. [[moskovský protokol]], ktorý mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu a zabezpečiť splnenie sovietskych požiadaviek z Čiernej nad Tisou. [[31. august]]a 1968 Ústredný výbor KSČ v bezvýchodiskovej situácii schválil [[moskovský protokol]], čím zároveň zlegalizoval pobyt vojsk a umožnil začať tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizáciu]]. V apríli 1969 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ [[Gustáv Husák]]. Dubček teda viedol komunistickú stranu ešte sedem a pol mesiaca po invázii. Ako píše vo svojich pamätiach ''Nádej zomiera posledná'':<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Gális|meno=Tomáš|titul=Dubček nebol hrdina. Prišiel o vplyv, funkcie a aj o kredit|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/967390/dubcek-nebol-hrdina-prisiel-o-vplyv-funkcie-a-aj-o-kredit/|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> "Až do apríla 1969, keď bol Husák uvedený do funkcie nového prvého tajomníka strany, nebolo čistiek, zatknutí a ani perzekúcií.“ Potom boli predstavitelia reforiem postupne odstránení z funkcií. Dubček do októbra [[1969]] ešte pôsobil ako predseda [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálneho zhromaždenia]], potom krátko ako veľvyslanec v [[Turecko|Turecku]]. Čistky (previerky) organizovalo tzv. "zdravé jadro strany" - 165 tisíc členov "previerkových komisií". Pred tieto komisie museli predstúpiť všetci komunisti v rámci výmeny straníckych legitimácií. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli však aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým aj s normalizačnou politikou KSČ. Skúmané boli štyri základné stanoviská:<ref name=":8" />
* inváziu a okupáciu ne/považoval za legitímnu;
* odmietal/prijal, že v Československu prebiehala „kontrarevolúcia“;
Řádek 309 ⟶ 317:
* [[Normalizácia (ČSSR)|Normalizácia]]
*[[Jan Palach]]
*[[Dvetisíc slov|2000 slov]]
 
== Poznámky ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Vpád_vojsk_Varšavskej_zmluvy_do_Česko-Slovenska“