Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Šablóna nekončí správne - Externý odkaz bez popisu)
Xrup999 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 109:
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série [[Veľké kozmické observatóriá]], ktorú vypracovala [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Ďalšími observatóriami sú [[Compton GRO|Comptonove gama observatórium]] (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium [[Chandra]] (Chandra X-ray Observatory) a [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] (Spitzer Space Telescope).
 
Budúcnosť ďalekohľadu je neistá. [[Gyroskop]]y stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý [[Ďalekohľad|teleskop]] potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že zhorí v [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]]. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] pôvodne chcelo ďalekohľad ponechať už bez opravy svojmu osudu už od roku [[2003]]. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. [[NASA]] preto svoje rozhodnutie zvážila. Po obnovení letov raketoplánov, ktoré boli pozastavené po [[Havária raketoplánu Columbia|nehode druhého z nich]], [[31. október|31. októbra]] [[2006]] dal riaditeľ NASA [[Michael Douglas Griffin]] zelenú poslednej servisnej misii raketoplánu k ďalekohľadu – [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] [[STS-125]], ktorá odštartovala [[11. máj]]a [[2009]].
 
Hubblov nasledovník [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba]] má vzlietnuť na obežnú dráhu v roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 259:
Obal, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi, bol pre inžinierov ďalším, značne zložitým problémom. Mal adekvátne odolávať častým zmenám teploty pri prechode z [[zemský tieň|tieňa Zeme]] na priame slnečné svetlo a naopak a zároveň byť dosť stabilný na to, aby umožňoval mimoriadne presné zameranie ďalekohľadu. Viacvrstvový izolačný plášť udržiava stabilnú teplotu vnútri celého telesa a obklopuje ľahkú hliníkovú schránku, v ktorej spočíva ďalekohľad a ostatné prístroje. Vnútri schránky drží kostra, z polyméru vystuženého uhlíkovými vláknami (CRFP), najdôležitejšie časti celého komplexu pevne usadené.<ref>{{cite web |url=http://www.gsfc.nasa.gov/gsfc/service/gallery/fact_sheets/spacesci/hst3-01/hubble_space_telescope_systems.htm |title=Hubble Space Telescope Systems |publisher = Goddard Space Flight Center |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
Kým konštruovanie obalu, v ktorom je zamontovaný ďalekohľad spolu s ostatnými nástrojmi postupovalo hladšie než stavba OTA, spoločnosť Lockheed mala neustále problémy s rozpočtom a meškaním v časovom pláne. V lete [[1985]] prekročila výstavba ďalekohľadu rozpočet o 30 % a časový plán bol prekročený o tri mesiace. Správa [[MSFC]] hovorila, že spoločnosť Lockheed sa skôr spoliehala na príkazy od [[Nasa|NASA]], než aby prevzala vlastnú iniciatívu pri budovaní ďalekohľadu.<ref>{{Harvbz|Dunar|Waring|1999|Pr=508}}</ref>
 
=== Pôvodné prístroje ===
Riadok 277:
}}</ref> ''Wide Field Camera'' (WFC) pokrývala uhlovo väčšie pole na úkor nižšieho rozlíšenia, ''Planetary Camera'' (PC) robila snímky pomocou efektívnejšej a väčšej [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovej vzdialenosti]] <!-- (?) --> než čipy u WFC, čím dosiahla väčšie priblíženie.
 
GHRS bol [[spektrograf]] určený na snímanie objektov v ultrafialovej časti spektra. Vyrobilo ho [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovo centrum]] vesmírnych letov a samotné zariadenie bolo schopné dosiahnuť spektrálne rozlíšenie s hodnotou 90 000.<ref>{{cite journal |author=Brandt J.C. ''et al'' |year=1994 |title=The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results |journal=Publications of the Astronomical Society of the Pacific |volume=106 |pages=890{{--}}908 |url=http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1994PASP..106..890B&amp;data_type=PDF_HIGH&amp;whole_paper=YES&amp;type=PRINTER&amp;filetype=.pdf |doi=10.1086/133457 }}</ref> Pre snímkovanie v ultrafialovej oblasti boli optimalizované aj ostatné zariadenia (FOC a FOS), rovnako mali najvyššie priestorové rozlíšenie zo všetkých zariadení na palube ďalekohľadu. FOC bolo vybavené trojstupňovým [[fotonásobič]]om a slúžilo na sledovanie veľmi slabých objektov. FOS bol spektrograf a študoval optické spektrá veľmi vzdialených objektov. Tieto tri prístroje nepoužívali pre detekciu CCD-čipy, ale [[digikon]]y, ktoré počítali [[fotón]]y. FOC skonštruovala Európska vesmírna agentúra a spoločnosť Martin Maretta (dnes pod spoločnosťou [[Lockheed]]) postavila FOS.
 
Posledným prístrojom na palube bol HSP. Navrhnutý a vyrobený bol na Wisconsinsko-Madisonskej univerzite. Mal za úlohu pozorovať [[premenná hviezda|premenné hviezdy]] a ostatné objekty, ktoré menia svoju jasnosť, v ultrafialovom a viditeľnom spektre. Meral rýchle zmeny svetelného toku a [[polarizácia svetla|polarizáciu svetla]]. Dokázal vykonať naraz takmer 100 000 meraní za sekundu s fotometrickou presnosťou približne 2 % alebo aj lepšou.<ref>Bless R.C., Walter L.E., White R.L. (1992), ''High Speed Photometer Instrument Handbook'', v 3.0, STSci</ref>
Riadok 295:
 
[[Súbor:Diagram of Hubble's orbit.jpg|thumb|right|Kvôli nízkej obežnej dráhe zakrýva Zem množstvo vesmírnych objektov počas obehu ďalekohľadu.]]
STScI má na starosti plánovanie pozorovaní, čo je jedna z pomerne náročných úloh.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=Chapter 2|St=}}</ref> Hubblov ďalekohľad obieha Zem na nízkej obežnej dráhe, takže je v dosahu raketoplánov, ktorých [[astronaut]]i majú za úlohu opravovanie nefunkčných prístrojov. Znamená to však, že Zem zakrýva množstvo vesmírnych objektov po takmer polovicu obežného času ďalekohľadu. Pozorovania nemôžu prebiehať ani vtedy, keď teleskop prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[kozmické žiarenie|radiácie]]. Taktiež existujú značne rozsiahle oblasti oblohy (tzv. [[van Allenove radiačné pásy|radiačné pásy]]) v okolí Slnka, [[Mesiac]]a a [[Zem]]e. Rozsah „zakázanej“ oblasti v okolí Slnka je až 50°, aby sa OTA nedostala do kontaktu s priamym slnečným svetlom. Z tohto dôvodu je napríklad vylúčené pozorovanie [[Merkúr]]u. Kvôli FGS sa ďalekohľad musí vyhýbať aj svetlu odrazenému od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie týchto dvoch objektov je možné len vtedy, keď je [[FGS]] vypnuté. V počiatkoch misie ďalekohľadu slúžili pozorovania Zeme na vyrovnávanie jasových gradientov snímok pre WFPC1. V rovine obežnej dráhy ďalekohľadu existujú však aj tzv. oblasti nepretržitého pozorovania (angl. ''continuous viewing zone'', skrátene CVZ), široké zhruba 90°, v ktorých sa dajú vesmírne objekty pozorovať dlhší čas. Kvôli [[precesia (astronómia)|precesii]] dráhy sa poloha CVZ mení s periódou 8 týždňov. Počas pozorovaní v CVZ môže jas Zeme dosahovať dlhšiu dobu značne veľké hodnoty, pretože [[limbus]] planéty býva v určitých oblastiach CVZ široký až okolo 30°.
 
Obežná dráha Hubblovho ďalekohľadu zasahuje až do najvyšších vrstiev atmosféry, pričom dochádza pri obehu ďalekohľadu okolo Zeme k nepredvídateľným zmenám. Hustota týchto vrstiev sa mení v závislosti od mnohých faktorov, preto nie je možné vopred predpovedať presnú dráhu ďalekohľadu. Odchýlka pri predpovedi dráhy na najbližších 6 týždňov môže narásť až na {{km|4000|m}} v horizontálnom smere. Plán pozorovania sa z toho dôvodu vypracúva len niekoľko dní vopred.<ref>{{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 2.2.3|St=11}}</ref>
Riadok 456:
}}</ref>
 
Nový riaditeľ NASA, [[Michael D. Griffin]] oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Boyle
| meno = Alan