Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

'''Apollo''' je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci [[program Apollo|programu Apollo]], ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident [[John Fitzgerald Kennedy]], bolo pristátie ľudí na [[Mesiac]]i pred rokom [[1970]] a ich bezpečný návrat na [[Zem]]. V kompletnej zostave táto loď odštartovala po prvýkrát 3. marca 1969 pri misii [[Apollo 9]].<ref name="MEK" />

Loď štartovala s raketami [[Little Joe II]], [[Saturn I]], [[Saturn IB]] a [[Saturn V]], pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do [[vesmír]]u. Počas štartu sa vesmírna loď s celkovou dĺžkou 26 metrov nachádza na vrchole stupňa [[nosná raketa|štartovacej rakety]], a na vrchole veliteľského modulu je ešte umiestnená záchranná veža LES ('''L'''aunch '''E'''scape '''S'''ystem). Celková hmotnosť troch základných častí bola 44 ton, pri misiách [[Apollo 15]], [[Apollo 16|16]] a [[Apollo 17|17]] dokonca 47 ton. Veliteľský a servisný modul boli po skončení mesačných misií použité aj na let na zemskú orbitu v rámci projektu [[Sojuz-Apollo]].

Prevádzkový [[atmosférický tlak]] v kabíne bol 0,35 [[atmosféra (jednotka)|atmosfér]]. Aby sa [[astronaut]]i pri takom nízkom tlaku nezadusili, atmosféra sa skladala z čistého 100 % [[kyslík]]a.

Veliteľský modul kozmickej lode Apollo býva označovaný tiež skratkou CM z anglického '''C'''ommand '''M'''odule. Má tvar [[kužeľ]]a s výškou 3,4 metra, najväčším priemerom 3,9 metra a hmotnosťou 5,5 tony. Vlastná vnútorná tlaková kabína je vyrobená z [[hliník]]ovej zliatiny s hrúbkou 6,4 až {{mm|38|m}}. Na nej je z vonkajšej aj vnútornej strany prilepený hliníkový plech s hrúbkou 0,25 až {{mm|2.3|m}}. Na vrchole kabíny je priechod s priemerom {{mm|736|m}}, posádka do lode nastupuje ďalším prielezom, v ktorom je tiež okno. Na stenách kabíny sa nachádzajú ďalšie štyri okná. Vonkajšiu stenu kabíny tvorí [[tepelný štít]], pričom pri návrate do zemskej atmosféry dosiahne [[teplota]] na jeho povrchu až 2 700 °C. Priestor medzi tepelným štítom a kabínou je vyplnený dvoma vrstvami izolácie z kremenných vlákien. Veliteľský modul je jediná časť lode, ktorá je vybavená tepelným štítom, pretože ako jediná sa vracia do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]] a pristáva v [[more|mori]]. V kabíne sa nachádzajú tri kreslá pre posádku.

Servisný modul SM (Service Module) má tvar [[valec (geometria)|valca]] dlhého približne {{m|6.71|m}} s priemerom {{m|3.61|m}}. Šiestimi hliníkovými priečkami je rozdelený na 6 sekcií, z ktorých 2 obsahujú nádrže na okysličovadlo a 2 palivo pre motor servisného modulu. V ostatných častiach sa nachádzajú palivové články a nádrže na kyslík, [[vodík]] a [[dusík]]. Motor servisného modulu označovaný ako SPS dokázal vyvinúť ťah 91,2 kN a zaisťoval všetky kritické manévre: navedenie na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Mesiaca, opustenie obežnej dráhy Mesiaca a väčšie korekcie dráhy. Servisný modul niesol tiež väčšinu trysiek systému RCS ('''R'''eactive '''C'''ontrol '''S'''ystem), ktoré zaručovali stabilizáciu a orientáciu lode. Veliteľský modul bol nerozlučne spojený so servisným počas celej misie až do doby pred pristátím na Zemi. Pri prvých dvoch pilotovaných misách programu sa komplex skladal len z veliteľskej a servisnej lode, keďže lunárny modul zatiaľ nebol dokončený.

Lunárny modul je jediná časť vesmírnej lode Apollo, ktorá sa dostala až na povrch Mesiaca. Má výšku {{m|7.6|m}}, maximálny priemer 3,73 metra a štartovaciu hmotnosť približne {{kg|14500}}. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína s miestom pre dvoch astronautov a prístrojový úsek. Vo vlastnej pilotnej kabíne sa nachádzajú palubné prístroje, [[počítač]]e, [[klimatizačné zariadenie]], systém zásobovania [[elektrická energia|elektrickou energiou]], kryt štartovacieho motoru a po stranách nádrže pohonných hmôt. V prístrojovom úseku sú nádrže s [[hélium|héliom]] pre tlakovanie pohonného systému a nádrže s kyslíkom a [[voda|vodou]]. Voda slúži na pitie, ale aj na chladenie a v prípade núdze aj na hasenie požiaru. V pristávacom module sa nenachádzali žiadne kreslá pre posádku, astronauti pri všetkých manévroch stáli. Na prestup posádky medzi veliteľským a lunárnym modulom počas letu slúži prielez v strope tlakovej kabíny. Druhý, štvorcový prielez slúžiaci na výstup na mesačný povrch, je na dne pretlakovej kabíny. Pretlaková kabína má 3 okná, dve po stranách hlavnej palubnej dosky, tretie, stretávacie, nad hlavou veliteľa. Komunikačný systém tvoria dva vysielače a dva prijímače pracujúce v pásme S.