Apollo (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor 5927_NASA.jpg bol nahradený odkazom Apollo_11_Lunar_Lander_-_5927_NASA.jpg.
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
doplnenie
Značka: Ukliknutie
Riadok 1:
[[Súbor:Apollo Spacecraft diagram.jpg|thumb|Kozmická loď Apollo v štartovnom usporiadaní: Lunárny modul, servisný modul a veliteľský modul.]]
'''Apollo''' je názov kozmickej lode, vyvinutej v rámci [[program Apollo|programu Apollo]], ktorého cieľom, ktorý deklaroval prezident [[John Fitzgerald Kennedy]], bolo pristátie ľudí na [[Mesiac]]i pred rokom [[1970]] a ich bezpečný návrat na [[Zem]]. V kompletnej zostave táto loď odštartovala po prvýkrát 3. marca 1969 pri misii [[Apollo 9]].<ref name="MEK" />
 
Loď sa skladá troch hlavných častí: veliteľského modulu, servisného modulu a lunárneho modulu.
Loď štartovala s raketami [[Little Joe II]], [[Saturn I]], [[Saturn IB]] a [[Saturn V]], pričom iba s raketami Saturn IB a Saturn V štartovala s ľudskou posádkou do [[vesmír]]u. Počas štartu sa vesmírna loď s celkovou dĺžkou 26 metrov nachádza na vrchole stupňa [[nosná raketa|štartovacej rakety]], a na vrchole veliteľského modulu je ešte umiestnená záchranná veža LES ('''L'''aunch '''E'''scape '''S'''ystem). Celková hmotnosť troch základných častí bola 44 ton, pri misiách [[Apollo 15]], [[Apollo 16|16]] a [[Apollo 17|17]] dokonca 47 ton. Veliteľský a servisný modul boli po skončení mesačných misií použité aj na let na zemskú orbitu v rámci projektu [[Sojuz-Apollo]].
 
Prevádzkový [[atmosférický tlak]] v kabíne bol 0,35 [[atmosféra (jednotka)|atmosfér]]. Aby sa [[astronaut]]i pri takom nízkom tlaku nezadusili, atmosféra sa skladala z čistého 100 % [[kyslík]]a.
 
== Vlastná loď ==
=== Veliteľský modul ===
[[Súbor:Apollo CSM lunar orbit.jpg|left|thumb|Servisný a veliteľský modul na obežnej dráhe Mesiaca]]
Veliteľský modul kozmickej lode Apollo býva označovaný tiež skratkou CM z anglického '''C'''ommand '''M'''odule. Má tvar [[kužeľ]]a s výškou 3,4 metra, najväčším priemerom 3,9 metra a hmotnosťou 5,5 tony. Vlastná vnútorná tlaková kabína je vyrobená z [[hliník]]ovej zliatiny s hrúbkou 6,4 až {{mm|38|m}}. Na nej je z vonkajšej aj vnútornej strany prilepený hliníkový plech s hrúbkou 0,25 až {{mm|2.3|m}}. Na vrchole kabíny je priechod s priemerom {{mm|736|m}}, posádka do lode nastupuje ďalším prielezom, v ktorom je tiež okno. Na stenách kabíny sa nachádzajú ďalšie štyri okná. Vonkajšiu stenu kabíny tvorí [[tepelný štít]], pričom pri návrate do zemskej atmosféry dosiahne [[teplota]] na jeho povrchu až 2 700 °C. Priestor medzi tepelným štítom a kabínou je vyplnený dvoma vrstvami izolácie z kremenných vlákien. Veliteľský modul je jediná časť lode, ktorá je vybavená tepelným štítom, pretože ako jediná sa vracia do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]] a pristáva v [[more|mori]]. V kabíne sa nachádzajú tri kreslá pre posádku.
 
=== Servisný modul ===
Servisný modul SM (Service Module) má tvar [[valec (geometria)|valca]] dlhého približne {{m|6.71|m}} s priemerom {{m|3.61|m}}. Šiestimi hliníkovými priečkami je rozdelený na 6 sekcií, z ktorých 2 obsahujú nádrže na okysličovadlo a 2 palivo pre motor servisného modulu. V ostatných častiach sa nachádzajú palivové články a nádrže na kyslík, [[vodík]] a [[dusík]]. Motor servisného modulu označovaný ako SPS dokázal vyvinúť ťah 91,2 kN a zaisťoval všetky kritické manévre: navedenie na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] okolo Mesiaca, opustenie obežnej dráhy Mesiaca a väčšie korekcie dráhy. Servisný modul niesol tiež väčšinu trysiek systému RCS ('''R'''eactive '''C'''ontrol '''S'''ystem), ktoré zaručovali stabilizáciu a orientáciu lode. Veliteľský modul bol nerozlučne spojený so servisným počas celej misie až do doby pred pristátím na Zemi. Pri prvých dvoch pilotovaných misách programu sa komplex skladal len z veliteľskej a servisnej lode, keďže lunárny modul zatiaľ nebol dokončený.
[[Súbor:Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg|thumb|Lunárny modul]]
=== Lunárny modul ===
Lunárny modul je jediná časť vesmírnej lode Apollo, ktorá sa dostala až na povrch Mesiaca. Má výšku {{m|7.6|m}}, maximálny priemer 3,73 metra a štartovaciu hmotnosť približne {{kg|14500}}. Skladá sa z dvoch častí, z pristávacieho a štartovacieho stupňa. Pri štarte z povrchu mesiaca sa vesmírna loď rozdelí a pristávací stupeň zostane na povrchu. Pristávacia časť má 4 "nohy". Štartovací stupeň tvorí pretlaková kabína s miestom pre dvoch astronautov a prístrojový úsek. Vo vlastnej pilotnej kabíne sa nachádzajú palubné prístroje, [[počítač]]e, [[klimatizačné zariadenie]], systém zásobovania [[elektrická energia|elektrickou energiou]], kryt štartovacieho motoru a po stranách nádrže pohonných hmôt. V prístrojovom úseku sú nádrže s [[hélium|héliom]] pre tlakovanie pohonného systému a nádrže s kyslíkom a [[voda|vodou]]. Voda slúži na pitie, ale aj na chladenie a v prípade núdze aj na hasenie požiaru. V pristávacom module sa nenachádzali žiadne kreslá pre posádku, astronauti pri všetkých manévroch stáli. Na prestup posádky medzi veliteľským a lunárnym modulom počas letu slúži prielez v strope tlakovej kabíny. Druhý, štvorcový prielez slúžiaci na výstup na mesačný povrch, je na dne pretlakovej kabíny. Pretlaková kabína má 3 okná, dve po stranách hlavnej palubnej dosky, tretie, stretávacie, nad hlavou veliteľa. Komunikačný systém tvoria dva vysielače a dva prijímače pracujúce v pásme S.
 
V strede pristávacieho stupňa je pristávací motor DPS ('''D'''escent '''P'''ropulsion '''S'''ystem). Je poháňaný palivom skladajúcim sa z 50 % asymetrického [[dimethylhydrazín]]u a 50 % [[hydrazín]]u. Maximálny ťah motora je 4 380 kp. Štartovací motor APS ('''A'''scent '''P'''ropulsion '''S'''ystem) dokáže vo [[vákuum|vákuu]] vyvinúť maximálny ťah 1 590 kp. Ťah obidvoch motorov bolo možné regulovať. Na stabilizáciu lode slúžili dva nezávislé stabilizačné systémy, každý o ôsmimi motormi. Za normálnych podmienok pracujú oba systémy paralelne, v prípade núdze je však možné loď stabilizovať iba jedným z nich.
 
Elektrickú energiu lunárnemu modulu na rozdiel od veliteľského a servisného dodávajú [[zinok]]-[[striebro|strieborné]] palivové články, pretože sú ľahšie a spoľahlivejšie ako vodíkovo-kyslíkové. Štyri články sú v pristávacom, dva v štartovacom stupni.
 
[[Súbor:Apollo Pad Abort Test -2.jpg|right|thumb|220px|Zapálené motory záchrannej veže nesú oddelenú kabínu – veliteľský modul pri jednom z testov]]
Od misie [[Apollo 15]] niesol lunárny modul na povrch aj elektrické vozidlo ''Lunar Rover'', ktoré umožnilo astronautom prejsť väčšie vzdialenosti po povrchu Mesiaca. Malo hmotnosť 217 kg<ref name="MEK" >{{Cite book
| author = Petr Láta, Antonín Vítek
| title = Malá encyklopedie kosmonautiky
| publisher = Mladá fronta, Praha
| year = 1982
}}</ref> a k lunárnemu modulu sa pripíjalo zboku.
 
=== Nezrealizované doplnky ===
[[File:ApolloLunarEscapeSystemExample.jpg|left|thumb|Koncept záchranného raketového kresla]]
Ak by nastala porucha vážna lunárneho modulu počas pobytu na Mesiaci, astronauti by boli odsúdení na istú smrť. Preto sa uvažovalo o doplnení lunárneho modulu malými záchrannými modulmi, tzv. ''Lunar Escape Systems (LESS)''. Bola to nehermetizovaná raketová sedačka bez palubného počítača a ďalšieho vybavenia, aby sa znížila jej mhotnosť. Ako palivo jej malo poslúžiť palivo návratového stupňa nefunkčného lunárneho modulu. Za pomoci sedačky sa mali vzniesť s povrchu a priblížiť k záchrane v podobe veliteľského modulu. Tieto lety by však boli nesmierne nebezpečné a aj preto k realizácii LESS nikdy nedošlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chobola
| meno = Tomáš
| titul = Útěk z Měsíce
| url = http://www.kosmonautix.cz/2012/11/utek-z-mesice/
| dátum vydania = 2012-11-01
| dátum prístupu = 2018-11-19
| jazyk = česky
}}</ref>
 
== Usporiadanie zostavy počas letu ==
[[Súbor:Apollo Pad Abort Test -2.jpg|right|thumb|220px|Zapálené motory záchrannej veže nesú oddelenú kabínu    veliteľský modul pri jednom z testov]]
V štartovacej konfigurácii pri lete k Mesiacu je najvyššou časťou lode [[Únikový systém|záchranná veža LES (Launch Escape System)]]. Skladá sa z troch motorov vo valcovitom puzdre, ktoré má dĺžku 4,7 metra. K veliteľskému modulu je pripojený pomocou štvorhrannej, 3 metre dlhej vežovitej konštrukcie z [[titán]]ových rúrok. Motor je zakončený 4 tryskami, ktoré sú sklonené o 35° k osi motora. Motor je schopný vyvinúť ťah 70 Mp po dobu 8 sekúnd. Záchranná veža slúži na to, aby sa v prípade havárie nosnej rakety mohol veliteľský modul s posádkou dostatočne vzdialiť od rakety a bezpečne pristáť. Pri pilotovaných letoch nebolo toto zariadenie nikdy použité.
 
Řádek 33 ⟶ 52:
 
Niekoľko hodín po urýchlení lode na dráhu k Mesiacu posádka musela uskutočniť tzv. prestavbu lode: Veliteľský a servisný modul (CSM) oddelený od tretieho stupňa, otočený o 180 stupňov a pripojený k Lunárnemu modulu, ktorý bol počas štartu uložený pod ním. CSM a LM sa potom oddelili od tretieho stupňa. Tretí stupeň so zvyškom paliva zmenil trajektóriu a jeho osud bol rôzny – väčšinou skončil na obežnej dráhe okolo [[Slnko|Slnka]].
 
== Referencie ==
<references />
 
{{Program Apollo}}