Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RONALDO-SK (diskusia | príspevky)
RONALDO-SK (diskusia | príspevky)
Riadok 15:
 
Počas obdobia rozdelenia franskej ríše za neskorých Merovejovcov patrili germánske územia [[Austrázia|Austrázii]]. V roku 718 napadol franský majordomus Austrázie [[Karol Martel]] Sasov ako odplatu za to, že sa spojili s jeho konkurentmi v [[Neustria|Neustrii]]. Karolov syn, [[Karloman]], obnovil v roku 743 vojnu proti Sasom, ktorí poskytli pomoc bavorskému vládcovi a nepriateľovi Frankov, [[Odil]]ovi. V roku 751 [[Pipin III.]], Majordomus merovejských kráľov, prijal kráľovský titul a bol posvätený samotným pápežom. Na oplátku sa franskí králi od tohto okamihu stavali do úlohy záštity pápežov. Pipinov syn, [[Karol Veľký]], absolvoval súbor náročných a dlhotrvajúcich vojnových ťažení proti pohanským nepriateľom Frankov: Sasom a [[Bavor]]om. Oba kmeňové zväzy boli nakoniec porazené a prinútené k prijatiu kresťanstva. Ich krajiny sa stali súčasťou franskej ríše, ktorá tak dosiahla svoj najväčší územný rozmach.
<br>Karol Veľký si okrem toho podrobil [[Longobardi (kmeň)|kráľovstvo Longobardov]] v severnom Taliansku a navyše odmietol [[ríšaAvari (Stredná AvarovÁzia)|ríšu Avarov]] na [[Panónia|Panónii]]. 25. decembra roku 800 bola Karolova autorita na Západe potvrdená jeho cisárskou korunováciou vykonanou pápežom v [[Rím]]e. Karol sa prejavil aj ako reformátor. Na hraniciach ríše nechal na jej obranu zriadiť pohraničné marky. Ekonomickými a kultúrnymi centrami sa stali cisárske falce (Kaiserpfalzen), z ktorých najznámejšie boli [[Aachen]]. Cisár ďalej podporoval rozvoj kultúry a vzdelanosti.
 
==Stredovek (843 – 1517)==