Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Meno ''Hellas'' označuje krajinu, ktorú obývajú Heléni, teda Gréci. Toto meno vzniklo počas antického gréckeho obdobia, kedykeď sa vytvorilo helénske národné povedomie gréckohovoriacich národov. Nie je však presne jasné, čo sa za Grécko má považovať, teda či doňhodoň môžeme rátať aj ostatné, Grékmi obývané oblasti, ako [[Iónia]], južná [[Apeninský polostrov|Itália]] a [[grécke ostrovy]], alebo len územie dnešného pevninského Grécka. Počas rímskej doby bolo pevninské Grécko súčasťou provincii [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]] a [[Achája (historické územie)|Achája]], celkovo sa však medzi Rimanmi používalo meno ''Graecia''. V Byzantskejbyzantskom dobeobdobí vznikla na území dnešného južného Grécka územnosprávna jednotka, [[théma]], [[Hellas (théma)|Hellas]]. Toto starogrécke toponymum pretrvalo v byzantskej administratíve až do 13. stor., kedykeď Byzantskú ríšu dobyli [[Križiak|križiaci]], ale už od ranobyzantskej doby sa grécke obyvateľstvo vo všetkých oblastiach neoznačuje ako ''Heléni'', pretože toto pomenovanie označovalaoznačovalo pohana, ale ako [[Romaioi|Romaiovia]], teda obyvatelia Rímskej ríše, prípadne ''Greki'', meno odvodené od latinského ''Graeci''. Tak sa počas osmanskej nadvlády nad Gréckom, používa u Grékov meno ako ''Ρωμανία (Romania)'', teda "krajina„krajina Rimanov-[[Romaioi|Romaiov]]"“, prípadne ''Ρούμελη (Rumeli)'', názov odvodený od tureckého ''Rum (Grék)''. Zriedkavo sa však vyskytuje aj ''Ellada'', čo je novogrécka verzia starogréckeho ''Hellas''. Až v 19. stor. po vzniku samostatného Grécka sa oficiálne prijal názov ''Ellada'' alebo ''Ellas'', názov štátu bol ''Elliniki Vassilia'', teda [[Grécke kráľovstvo]], pričom vymizlo aj etnické označenie Grékov ako ''Greki'' a ''Romaioi'' a prijalo sa jedine ''Ellinas'', teda ''Helén'', označenie zriedkavo sa vyskytujúce medzi Grékmi od neskorobyzantského obdobia. Po oslobodení Grécka však boli isté snahy niektorých Grékov, nazvať nový štát ''Romania'', teda išlo o snahu pokračovať v byzantskej tradícii, ale tento návrh neprešiel a rovnaký názov si následne adoptovalo [[Rumunsko]], ktoré dobolo tej doby bolodovtedy známe ako Valašsko, s cieľom odkázať svoj národ na starorímsku minulosť.

Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré sa začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedykeď tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojci]] ([[Kréta]] a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene- – [[Achájci]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénskumykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Ióni]], [[Aiolovia]], [[Epiróti]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ. V klasickom období vytvorili Gréci veľkú kultúru, nasledovala [[Staroveký Rím|rímska vláda]], [[Byzantská ríša|byzantské obdobie]], [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]], [[Grécka vojna za nezávislosť|obdobie bojov za nezávislosť]] a vznik moderného Grécka.

Grécka kultúra položila základy modernej [[Európa|európskej]] kultúry. Mnohé poznatky boli známe už starým Grékom, ktorí založili napr. [[Filozofia|filozofiu]], [[divadlo (umenie)|divadlo]], [[Astronómia|astronómiu]], [[Rétorika (rečnícke umenie)|rétoriku]], [[Medicína|modernú medicínu]] či [[Demokracia|demokraciu]]. Veľký je aj vplyv [[Starogréčtina|gréckeho jazyka]] v európskych jazykoch. Slová ako ekonomika, politika, matematika, televízia, stratégia či aristokracia sú gréckeho pôvodu.

Grécka kultúra prežila svoj ďalší veľký rozmach počas [[Byzantská ríša|byzantskej doby]], hlavne v 12.- – 15. storočí, potom ďalšiemu veľkému rozvoju bránila [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]]. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj [[Kréta]], kde vládli [[Benátky|Benátčania]]. Vyspelá kultúra pretrvala aj na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]], kde [[Osmanská ríša|Turci]] nikdy nevládli, ale aj v [[Anatólia|Anatólií]], ktorá síce patrila Turkom, no vďaka vyspelým veľkomestám si [[Maloázijskímaloázijskí Gréci]] dokázali udržať modernú kultúru. Obrodenie nastáva koncom 19. storočia, po oslobodení Grécka.

Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z [[Byzantská kultúra|byzantských]] a zo [[starovek]]ých tradícií. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxnápravoslávna byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva väčšina Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západomZápadom a orientomOrientom. Orientálne prvky môžeme v gréckej kultúre badať už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]].

Gréci sú národ, ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne.

Hudba je pre Grékov jedna z najdôležitejších častí ich života. V Grécku je najpopulárnejším žánrom ľudová hudba a hudba vychádzajúca z ľudovej hudby. V žiadnej inej krajine v [[Európa|Európe]] nie jesú ľudová hudba a tradičné tance taktaké populárne a udržiavané ako v Grécku, kde dokonca i dnes vznikajú nové ľudové piesne. Grécka hudba má korene v [[Grécka hudba obdobia antiky|starogréckej hudbe]] a už od [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]] patrí pod orientálne štýly hudby.

Tradičná ľudová hudba je odlišná v rôznych tradičných krajoch Grécka. Rozdeľuje sa ľudová hudba pevninského Grécka, ľudová hudba z [[Kréta|Kréty]], [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]], [[Grécke ostrovy|Egejských ostrovov]] a z krajov, ktoré boli obývané Grékmi do Gréckogrécko-tureckej výmeny obyvateľov v r. 1923, teda ľudová hudba [[Pontskí Gréci|Pontskýchpontských]], [[Maloázijskí Gréci|Maloázijskýchmaloázijských]] a [[Kapadócki Gréci|Kapadóckychkapadóckych Grékov]].

Pevninská hudba z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]] a [[Západná Trácia|Trákie]] sa podobá ostatnej balkánskej hudbe, hudba z [[Epirus (historické územie)|Epiru]], [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], [[Sterea Ellada (región)|Rumélie]] a [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]]u (''dimotiki musiki'') je však špecifická a zároveň najpopulárnejšia celogrécka ľudová hudba. Tradičné nástroje sú hlavne dychové- – [[klarinet]], [[zurna]] a [[flojera]] –, v pozadí znie brnkacie [[ud]]i či [[lauto]]. Najznámejšie piesne z tejto oblasti pochádzajú od novogréckych kmeňov, [[Sarakacani|Sarakacanov]] a [[Karagunidi|Karagunidov]] a tiež z peloponézskeho kraja [[Arkádia (historické územie)|Arkádia]]. V mnohých piesňach sa oslavuje aj hrdinský boj [[Gréci|Grékov]] proti [[Turci|Turkom]]. Tradičným mužským krojom je obľúbená suknica [[fustanella]].

Podobnú hudbu majú aj [[Maloázijskímaloázijskí Gréci]] (''mikrasiatika''). V ich tradičnej hudbe prevládajú prevažne brnkacie nástroje ([[Kanun|kanonaki]], [[ud]]i) a husle.

Na ostrovoch sa tancujú tance ''susta'' či ''pidichtos'', na Kréte je najznámejší divoký tanec [[pendozalis]] či siganos. Krétske tance sú často doprevádzanésprevádzané výstrelmi. TypyckéTypické [[Anatólia|maloázijské tance]] sú ''zeimbekiko'', 'karsilamas a ženský tanec ''tsifteteli'', čo je brušný tanec. Pontské tance sú tiež veľmi divoké, známe sú ''Tik'', ''Dipat'' či ''Trigona''. [[Kapadócki Gréci]] tancujú tance ''seitata'', ''El Vassilis'' či ''leilalum''.

Po výmene obyvateľov medzi Gréckom a [[Turecko]]m v roku 1923 priniesli [[Maloázijskímaloázijskí Gréci]] do Grécka svoju tradičnú hudbu, spočiatku spievali ironicky, o problémoch, drogách, tento štýl je známy ako [[Rembetikorembetiko]]. Hralo sa v tradičných anatólskych tónoch, prevažovali tu brnkacie nástroje. Po [[Druhá svetová vojna|Druhejdruhej svetovej vojne]] sa tento štýl spopularizoval, teda aj nástroje, ako [[buzuki]], ktoré sa stalo najpopulárnejším nástrojom [[Gréci|Grékov]]. Veľký zlatý vek gréckej hudby nastal v 50.- – 70. rokoch, kedykeď vznikol štýl ''laika'', hraný na buzuki. Sú to tzv. piesne [[Syrtakisyrtaki]], ktoré skladali známi skladatelia ako [[Mikis Theodorakis]] (zložil aj pieseň ''Zorbas''), [[Vassilis Tsitsanis]], [[Manos Chatzidakis]], [[Stavros Xarchakos]], [[Nikos Gatsos]] či [[Manos Loizos]]. Najznámejší speváci boli [[Jorgos Dalaras]], [[Grigoris Bithikotsis]] či [[Stelios Kazantzidis]].

[[Gréci]] sú veľmi konzervatívni ľudia, ktorí si ctia svoje starobylé tradície, vychádzajúce ešte z pohanských čias. Grécke ľudové zvyky sú prežitkom starého Grécka, ktoré kresťanstvo nevytlačilo. Najväčšími gréckymi slávnosťami sú tradičné dedinské veselice ''panijiria'', ktoré sa organizujú na počesť rôznych svätých (v staroveku na počesť bohov), či na počesť dobrej úrody (sviatok chleba, sviatok hrozna, sviatok melónov). Pri týchto zábavách sa tancuje na hlavnom námestí, kde sa hoduje niekoľko dní. Tradičné oslavy kresťanských sviatkov ako [[Veľká noc]], či [[Vianoce]] si uchovali množstvo zvykov z predkresťanskejpredkresťanských dobyčias. Ľudová mytológia vychádza zo [[Grécka mytológia|starogréckej mytológie]], je plná pohanských bohov a povier. Známy je príbeh o drevorubačovi, kde vystupuje riečny boh, ktorý trestá ľudskú chamtivosť. Príbeh o Jannisovi a MandritseMandritsi, o nerozlučnej láske, obsahuje prvky z gréckych mýtov o Filemónovi a BaukcisBaukide či o kráľovi [[Midas]]ovi. Veľkým sviatkom je aj svadba (''gamos''), kde sa oslavuje niekoľko dní a na vidieku nie je výnimočné vidieť na svadbe až 1000 hostí. Na prvom mieste je u Grékov rodina, ktorá drží spolu a je nerozlučiteľná, preto deti žijú so svojimi rodičmi aj v dospelosti a často aj so svojou rodinou. Pre Grékov je tradičná aj ich pohostinnosť (''filoxenia'').