Willy Brandt: Rozdiel medzi revíziami

| |Meno = Willy Brandt

| |Portrét = Bundesarchiv_B_145_Bild-F057884-0009,_Willy_Brandt.jpg

| |Popis portrétu = Willy Brandt v roku [[1980]]

| |Dátum narodenia = [[18. december]] [[1913]]

| |Miesto narodenia = [[Lübeck]], [[Nemecko]]

| |Dátum úmrtia = {{duv|1992|10|8|1913|12|18}}

| |Miesto úmrtia = [[Unkel]], [[Nemecko]]

| |Politická strana = [[SPD]]

| Poradie = 4.

| Úrad = [[Predseda vlády|kancelár]] [[NSR]]

| Koniec obdobia = [[7. máj]] [[1974]]

| Prezident = [[Gustav Heinemann]]

| Predchodca = [[Kurt Georg Kiesinger]]

| Nástupca = [[Helmut Schmidt]]

| Poradie2 = 4.

| Úrad2 = [[minister]] [[Ministerstvo zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky|zahraničných vecí NSR]]

| Koniec obdobia2 = [[20. október]] [[1969]]

| Predchodca2 = [[Gerhard Schröder (CDU)|Gerhard Schröder]]

| Nástupca2 = [[Walter Scheel]]

| Poradie3 = 5.

| Úrad3 = [[starosta]] [[Západný Berlín|Západného Berlína]]

| Koniec obdobia3 = [[1. december]] [[1966]]

| Predchodca3 = [[Franz Amrehn]]

| Nástupca3 = [[Heinrich Albertz]]

| Manželka = 1. [[Carlotta Thorkildsen]]<small><br />(*[[1904]] – †[[1980]])<br /> </small>2. [[Rut Brandt|Rut Bergaust, rod. Hansen]] <small>(*[[1920]] – †[[2006]])</small><br />3. [[Brigitte Seebacher-Brandt|Brigitte Seebacher]] <small>(*[[1946]])</small>

| Deti = '''S 1. manželkou''':<br /> Ninja <small>(*[[1940]])</small><br /> '''S 2. manželkou:'''<br /> [[Peter Brandt|Peter]] <small>(*[[1948]])</small><br /> [[Lars Brandt|Lars]] <small>(*[[1951]])</small> <br /> [[Matthias Brandt|Matthias]] <small>(*[[1961]])</small>

[[Súbor:GerhardBold WillyBrandt.JPG|thumb|230px|Brandt s [[Gerhard BoltBold|Gerhardom BoltomBoldom]] ([[1962]])]]

Willy Brandt sa stal kancelárom. Mnohé z jeho domácich reforiem boli okresané koaličnými partnermi v [[Nemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]] (''Deutscher Bundestag'') alebo narazili na odpor regionálnych zastupiteľstiev (najmä z radov CDU/CSU). Ako kancelár mal viac možností zamerať sa na zahraničnú politiku – najmä na tzv. "východnú politiku" (''Ostpolitik''). Bol veľmi aktívny pri zbližovaní sa s [[NDR|Nemeckou Demokratickou republikou]], [[Poľsko]]m a Sovietskym zväzom. Takisto bol za zbližovanie s ostatnými krajinami východného bloku. Pamätným sa stal aj okamih v decembri [[1970]], keď položil k [[Pamätník hrdinov (Varšavské geto)|Pamätníku hrdinov]] [[Varšavského geta|Varšavské geto|Varšavského geta]] kvety a spontánne pred ním pokľakol. V očiach sa mu vtedy zjavili aj slzy. Bolo to prvé oficiálne ospravedlnenie sa Nemcov za nacistickú politiku. V roku 1970 sa stal osobnosťou roka magazínu [[Time (týždenník)|TIME]] a dostalo sa mu cti získať [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. Brandtova "východná politika" bola však kontroverzná a mnohí členovia jeho koalície boli odvolaní. V máji [[1972]] sa zdalo, že opozičná [[CDU]] má väčšinu v [[Nemecký spolkový snem|Nemeckom spolkovom sneme]] a požiadala o vyslovenie nedôvery kancelárovi a voľbu nového kancelára. Na prekvapenie všetkých sa voľba skončila veľmi vyrovnaným výsledkom. Oveľa neskôr sa zistilo, že dvaja členovia CDU boli podplatení ministrom národnej bezpečnosti ''([[Ministerium für Staatssicherheit]])'' z NDR, aby hlasovali za Willyho Brandta. Veľa Nemcov považovalo Willyho Brandtovu "východnú politiku" za nebezpečnú a zradcovskú. Jeho politika s komunistickými krajinami však pomohla prelomiť určitú uzavretosť východného bloku a uvedomenie si reálneho stavu socializmu. Takisto spolu s inými skutočnosťami pomohla k jeho pádu.

Na čele strany [[SPD]] zotrval Willy Brandt až do roku [[1987]] a udržiaval si tak miesto v [[BundestagNemecký spolkový snem|Bundestagu]]u. Bol na čele [[Socialistická Internacionálainternacionála|Socialistickej Internacionályinternacionály]] od roku [[1976]] po [[1992]]. V [[1976]] bol vymenovaný za predsedu Nezávislej komisie pre medzinárodné otázky rozvoja, ktorá vydala v roku [[1980]] správu o nebezpečenstve vývoja vo svete. Táto správa vošla do histórie pod názvom „Brandtova správa“. V roku [[1983]] nastalo všeobecné znepokojenie, že Portugalsko by sa mohlo stať komunistickou krajinou. Brandt podporoval socialistov, vedených [[Mário Soares|Soaresom]] a aj týmto sa tam podarilo udržať demokraciu. Podporil takisto socialistov v Španielsku na čele s [[Felipe González|Gonzálezom]] po [[Francisco Franco|Francovej]]vej smrti. Koncom roku [[1989]] bol jedným z prvých ľavičiarov v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], ktorý presadzoval zjednotenie formou určitej federácie dvoch štátov. Pamätné sú jeho slová: ''„Spájame spolu to, čo patrí spolu!“''. Brandt bol aj členom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] od roku [[1979]] do [[1983]] a čestným predsedom SPD od [[1987]] do smrti v roku [[1992]]. Keď SPD sťahovala svoje ústredie z [[Bonn]]u do [[Berlín]]a v polovici 90. rokov, nová centrála strany dostala meno „Dom Willyho Brandta“ (''Willy Brandt Haus'').