Wikipédia

Neil Armstrong: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 524 editací
Bez shrnutí editace
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 524 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 13:
|Zamestnanie =
|Súčasné_zamestnanie =
|Predch_zamestnanie = [[pilot]] [[NámorníctvoUnited SpojenýchStates štátovNavy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]]
|Kozmonaut od = 25. júna 1958 (krátko, [[United States Air Force|USAF]]),<br />apríla 1960 (USAF Dyna-Soar),<br />17. septembra 1962 ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])
|Kozmonaut do = 1. augusta 1970
Riadok 25:
'''Neil Alden Armstrong''' (* [[5. august]] [[1930]], [[Wapakoneta]]<ref name="Encyklopedie"/> – † [[25. august]] [[2012]], [[Cincinnati]]<ref name="cnn"/>) bol [[Spojené štáty|americký]] [[astronaut]] a prvý človek, ktorý vstúpil na povrch [[Mesiac]]a.
 
Predtým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v [[NámorníctvoUnited SpojenýchStates štátovNavy|Námorníctveamerickom Spojených štátovnámorníctve]], pričom bojoval vo [[kórejská vojna|kórejskej vojne]]. Po odchode z námorníctva vyštudoval letecké inžinierstvo na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]] a stal sa skúšobným pilotom [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národného poradného výboru pre letectvo]] (NACA) v dnešnom [[Armstrongovo letecké výskumné stredisko|Armstrongovom leteckom výskumnom stredisku]], kde sa pri viac než 900 letoch zúčastnil testov mnohých typov lietadiel. Od roku [[1958]] sa postupne zapojil do programu [[VzdušnéUnited silyStates SpojenýchAir štátovForce|Vzdušných sílamerického Spojenýchvojenského štátovletectva]], ''[[Man In Space Soonest]]'' (''Človek vo vesmíre čo najskôr''), testovania raketového lietadla [[North American X-15]] a vývoja raketoplánu [[Boeing X-20 Dyna-Soar]].
 
V roku [[1962]] prešiel do oddielu astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Jeho prvým kozmickým letom bola misia [[Gemini 8]] v [[marec|marci]] [[1966]]. Počas nej sa loď Gemini 8 stretla a spojila s bezpilotným raketovým stupňom [[Agena|Agena TV-8]]. Astronauti Armstrong a [[David Randolph Scott|David Scott]] tak uskutočnili prvé spojenie dvoch telies na obežnej dráhe. Druhým a posledným letom Armstronga bola misia [[Apollo 11]]. Zatiaľ čo [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] krúžil vo veliteľskom module okolo Mesiaca, Neil Armstrong a [[Buzz Aldrin]] [[20. júl]]a [[1969]] ako prví ľudia pristáli na Mesiaci. Armstrong [[21. júl]]a vystúpil ako prvý človek na jeho povrch, čím sa stal svetovo známou osobnosťou.
Riadok 36:
V siedmich rokoch si zarobil prvé peniaze – za sekanie trávy na cintoríne, neskôr si privyrábal pochôdzkami pre miestnu drogériu.<ref name="hansen 37">Hansen, s. 37.</ref> Staval modely lietadiel, roku 1944 dochádzal do leteckého kurzu a v pätnástich rokoch získal pilotný preukaz, skôr než [[vodičský preukaz]].<ref>Hansen, s. 49–50.</ref> Bol aktívnym [[skauting|skautom]].{{#tag:ref|Ako slávny astronaut získal skautské vyznamenanie ''Distinguished Eagle Scout Award''.<ref name="scouting"/>|group=pozn.}} Neskôr pri lete k Mesiacu poslal pozdrav práve prebiehajúcemu národnému [[Jamboree|stretnutiu skautov]];<ref name="woods"/> skautský emblém bol aj medzi osobnými vecami, ktoré si vzal do lode.<ref name="world scouting"/>
 
V roku [[1947]] začal študovať na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]], odbor letecké inžinierstvo. Stal sa len druhým členom rodiny, ktorý študoval na vysokej škole. Prijali ho tiež na [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT), ale jeden jeho známy – absolvent univerzity – ho presvedčil, že pre kvalitné vzdelanie nemusí odchádzať do [[Massachusetts]].<ref>Hansen, s. 55–56.</ref> Na Purdueovej univerzite lietal v tamojšom leteckom klube<ref name="purdue remembers"/> a v druhom ročníku hral v univerzitnom koncertnom súbore na [[barytónový roh]]; k súboru sa hlásil aj po odchode z NASA a poskytol mu nemalý finančný dar.<ref name="purdue band"/> Armstrongovo vzdelanie financovalo [[NámorníctvoUnited SpojenýchStates štátovNavy|americké námorníctvo]] v rámci tzv. Hollowayovho plánu. Podľa plánu mal za úhradu nákladov štúdia študent medzi druhým a tretím ročníkom školy odslúžiť tri roky v námorníctve.
 
[[Súbor:F9F-2 Panthers VF-51 over Korea 1951.jpg|thumb|left|Lietadlá F9F-2 Panther nad Kóreou. Neil Armstrong pilotuje stroj vľavo]]
 
Námorníctvo ho povolalo do služby v [[január]]i [[1949]]. Na základni [[NámornáNaval leteckáAir základňaStation Pensacola|Pensacola]] absolvoval 18-mesačný letecký výcvik počas ktorého získal kvalifikáciu námorného letca schopného slúžiť na lietadlových lodiach. Dňa 16. augusta 1950, dva týždne po jeho dvadsiatych narodeninách, námorníctvo Armstronga informovalo, že je plne kvalifikovaný námorný letec.<ref>Hansen, s. 68–78.</ref> Pridelený bol na základňu v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]], o dva mesiace neskôr prešiel k 51. stíhacej peruti (VF-51) vyzbrojenej [[prúdový motor|prúdovými]] [[stíhacie lietadlo|stíhačkami]] [[Grumman F9F Panther|F9F Panther]]. S týmto lietadlom po prvýkrát vzlietol 5. januára 1951. V júni 1951 po prvýkrát pristál na lietadlovej lodi [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']]. Koncom júna eskadra na palube lietadlovej lode ''Essex'' vyrazila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]].<ref>Hansen, s. 79–85.</ref>
 
[[Súbor:Neil Armstrong 23 May 1952 (cropped).jpg|thumb|right|170px|Podporučík Neil Armstrong v roku 1952]]
Riadok 53:
[[Súbor:Neil A. Armstrong.jpg|thumb|left|170px|Neil Armstrong vo veku 26 rokov v čase, keď pracoval ako [[skúšobný pilot]] [[National Advisory Committee for Aeronautics|NACA]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]]
 
Po dokončení univerzity sa rozhodol stať civilným [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]] [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národného poradného výboru pre letectvo]] (NACA; predchodca [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]): zažiadal si o zamestnanie v ''High-Speed Flight Station'' (dnes [[Armstrongovo letecké výskumné stredisko]]) na [[EdwardsovaEdwards základňaAir vzdušnýchForce sílBase|Edwardsovej leteckej základni vzdušných síl]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Nebolo tu voľné miesto, preto prijal miesto v inom stredisku NACA, [[Glennovo výskumné stredisko|Lewisovom laboratóriu leteckého pohonu]] v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], kde pracoval od [[marec|marca]] [[1955]].<ref>Hansen, s. 119–120.</ref> V júli 1955 prešiel na Edwardsovu základňu.<ref>Hansen, s. 122.</ref>
 
Na Edwardsovej základni spočiatku pilotoval sprievodné lietadla, ktoré sledovali experimentálne lietadlá. Lietal aj na upravených bombardéroch, pri jednom z týchto letov sa stala jeho prvá letecká nehoda. Dňa 22. marca 1956 mala posádka [[Boeing B-29 Superfortress|Boeingu B-29 Superfortress]], s Armstrongom ako druhým pilotom, vypustiť podvesené experimentálne prúdové lietadlo [[Douglas D-558-2 Skyrocket]].<ref>Hansen, s. 134.</ref><ref name="creech"/> Potom, čo vystúpili do výšky 9,1 km, motor č. 4 Boeingu zlyhal. Pristáť s podveseným Skyrocketom nemohli a nemali dostatočnú rýchlosť (338 km/h) na jeho vypustenie. Kapitán Boeingu, Stan Butchart, preto stočil lietadlo do klesania. Keď získali rýchlosť, vypustili Skyrocket. V tej chvíli sa vrtuľa štvrtého motora rozpadla a jej úlomky poškodili motor č. 3 a trochu aj č. 2. Butchart a Armstrong museli vypnúť poškodený motor č. 3 a aj kvôli vyrovnaniu momentu motora č. 1. Iba s jedným motorom v chode potom pomaly krúživým letom znížili výšku a bezpečne pristáli.<ref>Hansen, s. 134–136.</ref>
Riadok 69:
Veľa skúšobných pilotov na Edwardsovej základni chválilo Armstrongove inžinierske zručnosti. Milt Thompson povedal, že bol „technicky najschopnejší z prvých pilotov X-15“. William Harvey Dana o Armstrongovi vyhlásil, že „jeho myseľ vstrebávala informácie ako huba“. Vojenskí piloti mali tendenciu mať iný názor, najmä ak, ako Yeager a William John Knight, nemali inžinierske diplomy. Knight sa nechal počuť, že piloti-inžinieri sa častejšie dostávali do problémov, pretože pri svojom mechanickom prístupe nemali prirodzený cit pre lietanie.<ref>Hansen, s. 138–139.</ref>
 
Dňa 21. mája 1962 sa Armstrong stal účastníkom nehody, ktorá vošla do folklóru Edwardsovej základne ako „Nelliská aféra“.<ref name="Hansen, p. 189-192"/> Mal v [[Lockheed F-104 Starfighter|Lockheede F-104 Starfighter]] obhliadnuť ďalšiu plochu pre núdzové pristátie, ''Delamar Dry Lake'' v južnej Nevade. Armstrong pri pristávaní podcenil svoju výšku a neuvedomil si, že nemá úplne vysunutý podvozok. Pri dosadnutí sa podvozok začal zaťahovať späť. Podarilo sa mu prerušiť pristátie a vzlietnuť, ale s poškodeným podvozkom a nefunkčnou vysielačkou. Pristál na blízkej [[NellisovaNellis základňaAir vzdušnýchForce sílBase|Nellisovej leteckej základni vzdušných síl]], pričom sa ešte poškodil o dráhu.<ref name="Hansen, p. 189-192">Hansen, s. 189–192.</ref> Domov ho mal dopraviť Milt Thompson v dvojmiestnom F-104B, ktoré pilotoval prvýkrát v živote (iné viacmiestne lietadlo práve nebolo k dispozícii). Thompson sa s veľkými ťažkosťami dostal nad Nellisovu základňu, ale kvôli silnému bočnému vetru pristál príliš tvrdo, praskla mu ľavá pneumatika, a dráha sa musela znova upratovať. Pre oboch pilotov priletel kolega Bill Dana v T-33 Shooting Star, keď nelliský riadiaci letov videl jeho (príliš dlhé) pristátie, radšej zaistil skúšobným pilotom z Edwards odvoz po ceste.<ref name="Hansen, p. 189-192"/>
 
Ako skúšobný pilot sa Armstrong zúčastnil testov lietadiel [[North American F-100 Super Sabre|F-100A Super Sabre]] a [[North American F-100 Super Sabre|F-100C Super Sabre]], [[McDonnell F-101 Voodoo|F-101 Voodoo]] a [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104A Starfighter]]. Lietal aj na [[Republic F-105 Thunderchief|F-105 Thunderchief]], [[Convair F-106 Delta Dart|F-106 Delta Dart]], [[Boeing B-47 Stratojet|B-47 Stratojet]], [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135 Stratotanker]], experimentálnych [[Bell X-1|X-1B]] a [[Bell X-5|X-5]].<ref name="curry"/> Keď v roku 1962 z ''High-Speed Flight Station'' odišiel, mal nalietaných vyše 2 450 hodín.<ref name="curry"/> Počas svojej kariéry lietal na viac ako dvoch stovkách typov lietadiel, vrtuľníkov, kozmických lodí a iných lietajúcich aparátov.<ref name="nasa bio armstrong"/>
Riadok 81:
[[Súbor:X-20 Dyna Soar prototype.jpg|thumb|Prototyp raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar]]
 
V [[jún]]i [[1958]] bol vybraný medzi desať budúcich astronautov programu [[VzdušnéUnited silyStates SpojenýchAir štátovForce|Vzdušnýchamerického sílvojenského Spojených štátovletectva]], ''[[Man In Space Soonest]]'' (''Človek vo vesmíre čo najskôr''), ktorého cieľom bol skorý – v roku 1960 – pilotovaný [[kozmický let]] v malej jednomiestnej [[kozmická loď|kozmickej lodi]]. V júli 1958 ale bol [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národný poradný výbor pre letectvo]] (NACA) reorganizovaný v [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA), ktorému prezident uložil zodpovednosť za prvé pilotované kozmické lety. Vojenské letectvo preto v auguste 1958 svoj program ''Man In Space Soonest'' zrušilo.<ref name="ivanov miss"/>
 
Od [[apríl]]a [[1960]] patril Armstrong do skupiny siedmich astronautov zaradených do programu vojenského letectva, ktorého cieľom bolo vyvinutie raketoplánu [[Boeing X-20 Dyna-Soar]]. Armstrong sa pri letoch s upravenými stíhačkami [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A Delta Dagger]] a [[Douglas F5D Skylancer|F5D Skylancer]] podieľal na určovaní spôsobu pristátia raketoplánu.<ref name="ivanov"/>
Riadok 181:
[[Purdue University|Purdueova univerzita]] sa v roku 2004 rozhodla pomenovať po ňom novo stavanú budovu, ''Neil Armstrong Hall of Engineering'', slávnostne otvorenú v roku 2007 za účasti pätnástich ďalších astronautov – absolventov univerzity.<ref name="venere"/> V jeho rodnom meste [[Wapakoneta]] bolo v roku 1972 otvorené [[Armstrong Air and Space Museum|Múzeum letectva a vesmíru Neila Armstronga]] (''Armstrong Air and Space Museum'') dokumentujúce ohijský a najmä Armstrongov príspevok k letectvu a kozmonautike.<ref name="museum"/> Tiež letisko v [[New Knoxville (Ohio)|New Knoxville]], kde sa naučil lietať, nesie jeho meno.<ref name="knight"/>
 
V septembri 2012 [[NámorníctvoUnited SpojenýchStates štátovNavy|americké námorníctvo]] oznámilo, že prvá loď novej triedy výskumných lodí ponesie meno ''RV Neil Armstrong (AGOR-27)''.<ref name="navy"/> Výrobca ju odovzdal námorníctvu v auguste 2015.<ref name="naval-technology.com"/> Je určená na komplexný vedecký výskum morí vrátane mapovania najhlbších častí oceánskeho dna.<ref name="navy"/>
 
== Zaujímavosti ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Neil_Armstrong“