Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
Riadok 60:
:''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]], [[Delenia Poľska]]''
 
Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku 1569. Po jeho smrti nastalo medzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku 1573 sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku, Osmanskej ríši aj OttomanskejKrymskému ríšichanátu. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu oslabili dve nasledovné udalosti z roku [[1648]].
 
V roku [[1648]] nastúpil na trón [[Ján II. Kazimír Vasa]], nevlastný brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
 
Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola invázia [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná transylvánskym vojvodom [[Juraj II. Rákoczy|Jurajom II. Rákoczym]] a brandenburským [[kurfirst]]om [[Friedrich Wilhelm I.|Friedrichom Wilhelmom I.]] Invázia je známa názvom [[Potopa (invázia)|Potopa]]. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.