Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 60:
:''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]], [[Delenia Poľska]]''
Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku 1569. Po jeho smrti nastalo medzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku 1573 sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku, Osmanskej ríši aj
V roku [[1648]] nastúpil na trón [[Ján II. Kazimír Vasa]], nevlastný brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola invázia [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná transylvánskym vojvodom [[Juraj II. Rákoczy|Jurajom II. Rákoczym]] a brandenburským [[kurfirst]]om [[Friedrich Wilhelm I.|Friedrichom Wilhelmom I.]] Invázia je známa názvom [[Potopa (invázia)|Potopa]]. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.
|