Moskovský kremeľ: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
gramatika
Riadok 35:
[[Ivan III. (Moskovské kniežatstvo)|Ivan III.]] si v roku [[1475]] po zjednotení Ruska uvedomil, že jeho sídlo, Kremeľ, nie je vhodné pre panovníka jeho rozmerov v takej podobe ako sa nachádzal. V tejto dobe vápencové obvodové múry boli v rozpadávajúcom stave a aj ďalšie budovy bolo treba opraviť. Ruský stavitelia, ktorých cár Ivan pozval, najprv dokázali opraviť múry, ale si nedokázali poradiť s projektom takého rozmeru, akým bola celková prestavba múrov alebo oprava chrámu Nanebovzatia, ich pokusy skončili iba zrútením niektorých chrámových stien. Keď Ivan zistil, že nemá dostatočne kvalifikovaných projektantov v Rusku, poslal pre architektov do [[Taliansko|Talianska]].
[[Súbor:Kremlenagrad.jpg|thumb|left|Plán Kremľu okolo roku 1601]]
V roku [[1475]] prišiel prvý talianskitaliansky architekt [[Aristotele Fioravanti]], ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na prianie Ivana bolo vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo [[Vladimír (Rusko)|Vladimíre]]. Chrám je postavený v rusko-byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupole a štyroch menších umiestnených v rohoch ale Fioravanti zaniesol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Vložil do základov mohutné dubové koly, použil železné klenbové spojovníky a pre stavbu kopule použil tehly namiesto kameňa.
 
Medzi rokmi [[1485]] - [[1516]] prebiehala generálna prestavba pevnostných múrov talianskymi pevnostnými špecialistami, napríklad [[Pietro Antonio Solari]], ktorý sa preslávil rekonštrukciou hlavnej vstupnej [[Spasskaja veža|Spasskej veže]] Frolovskej veže v roku [[1491]], na základoch pôvodne postavenej [[Vasilij Jermolin|Vasilijom Jermolinom]]. Táto prestavba prebiehala v duchu, v Taliansku už zastaraného pevnostného staviteľstva [[Renesancia|quattrocenta]], pri ktorej bol vápenec nahradený pálenými tehlami a múry dostali výrazné cimburie v podobe lastovičích chvostov, ozdobné vežičky boli pridané až v 17. storočí. Tieto nové múry sa viacmenej zachovali dodnes, ich dĺžka je {{m|2235|m}}, výška kolíše medzi 8 až {{m|19|m}} a šírka je v rozmedzí 3 až {{m|6|m}}.