Nemecko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2A00:1028:9943:EC66:9C63:B4EC:B35F:A39 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex Značka: rollback |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 29:
| Rozloha vody =
| Percento vody = 2,2
| Odhad počtu obyvateľov =
| Rok odhad počtu obyvateľov =
| Poradie odhad počtu obyvateľov =16
| Sčítanie počtu obyvateľov =
| Rok sčítanie počtu obyvateľov =
| Hustota obyvateľstva = 232
| Poradie hustota = 58
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu = 18
| HDI = 0,936
Riadok 104:
=== Prehistória ===
[[Súbor:Nebra Scheibe.jpg|thumb|right|[[Disk z Nebry]] je okolo 3 600 rokov starý.]]
Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.<ref>{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}</ref> Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen|Schöningene]]
=== Germánske kmene a Franská ríša ===
Riadok 111:
História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a [[Slovania | slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa | strednej]] a [[východná Európa | východnej Európe]].<ref>{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}</ref>Pod vládou cisára [[Augustus | Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia | rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus |Varom]] [[Bitka v Teutoburskom lese | porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko | Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.<ref name="9-13">Fulbrook 1991, pp. 9–13.</ref>
V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[
=== Rímsko-nemecká ríša ===
{{Hlavný článok|Rímsko-nemecká ríša}}
[[Súbor:Holy Roman Empire ca.1600.svg|thumb|left|Mapa ''Rímsko-
25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša| Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva | v roku 843 rozdelená]].<ref name="f11">Fulbrook 1991, p. 11.</ref>Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša | východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more | Stredozemnému moru]] na juhu.<ref name="f11"/>Za vlády [[Liudolfovci |
Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem "Nemci" ("Germáni") má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: {{cite book|author=Wolfram, Herwig|title='The Roman Empire and its Germanic Peoples|publisher=California University Press|year=1997|pages=11–13}}</ref>
[[Súbor:Lucas Cranach (I) workshop - Martin Luther (Uffizi).jpg|thumb|upright|right|[[Martin Luther]], ktorý inicioval [[reformácia | reformáciu]]]]
Riadok 198:
Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na "sociálnej trhovej ekonomike" ('' soziale Marktwirtschaft ''). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa [[Marshallov plán | Marshallovho plánu]], a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.<ref>Crafts, Toniolo, p.464</ref>
Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom ('' Bundeskanzler '') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard |
Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok | východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz | SSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva | Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')<ref name="spiegel_20080311">{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate =30 October 2011}}</ref> a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci | RVHP]].<ref name=loc-cs>"Germany (East)", Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]</ref>
Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "[[Imperializmus | imperialistov]]", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.<ref name="NYT_19890822">{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}</ref>Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín | Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna | studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende |
[[Súbor:Thefalloftheberlinwall1989.JPG|thumb|right|Berlínsky múr obsadený občanmi NDR v roku 1989; v pozadí je vidieť [[Brandenburská brána]]]]
Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj|11. mája]] [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku | Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)| znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR ('' Neue Länder '') do Spolkovej republiky.
Riadok 275:
Spolková republika Nemecko je [[Federácia | federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.
[[Prezident Nemecka |Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu | hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' - inštitúciou, ktorá sa skladá z členov ''
Kancelár, [[Angela Merkelová]] (22. novembra 2005-doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc |
=== Administratívne členenie ===
Riadok 337:
[[Súbor:Goethe (Stieler 1828).jpg|thumb|170px|[[Johann Wolfgang von Goethe]]]]
[[Nemecká literatúra]] siaha späť až hlboko do [[stredovek]]u, napr. [[Walther von der Vogelweide]] je jedným z najvýznamnejších stredovekých básnikov. Medzi najvýznamnejších nemeckých autorov patria básnici a dramatici [[Johann Wolfgang von Goethe]] a [[Friedrich Schiller]]. Literárne významní sú [[bratia Grimmovci]]. Ku klasikom nemeckej literatúry patrí aj [[Heinrich Heine]], [[Gotthold Ephraim Lessing]], [[Heinrich von Kleist]], [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann|Ernst Theodor Wilhelm Hoffmann]], [[Friedrich Hölderlin]], [[Novalis]], [[Theodor Fontane]] či [[Georg Büchner]]. V 20. storočí sa stali nositeľmi [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] postupne [[Theodor Mommsen]] v roku 1902, [[Paul Johann Ludwig Heyse|Paul Heyse]] v roku 1910, [[Gerhart Hauptmann]] v roku 1912, [[Thomas Mann]] roku 1929, [[Hermann Hesse]] v roku 1946, [[Heinrich Böll]] roku 1972 a [[Günter Grass]] v roku 1999. V roku 2009 obdržala [[Herta Müllerová]], nemecko-rumunská spisovateľka žijúca v Berlíne, túto cenu. Laureátmi sú tiež [[Nelly Sachsová]], [[Thomas Mann]] a [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]]. K významným autorom 20. storočia býva radený aj [[Bertolt Brecht]], [[Heinrich Mann]], [[Alfred Döblin]] alebo [[Patrick Süskind]]. V oblasti detskej literatúry vynikol napríklad [[Erich Kästner]] (''Emil a detektívovia'') či [[Michael Ende]] (''Nekonečný príbeh''), v oblasti populárnej literatúry [[Karl May]].
[[Frankfurtský knižný veľtrh]] je jedným z najväčších knižných veľtrhov sveta.
|