Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
Revízia 6784115 používateľa 95.105.154.19 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Bez shrnutí editace
Značky: odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 95:
}}</ref> ({{vjz|eng|''North Atlantic Treaty Organization''}}; skratka: '''NATO'''; {{vjz|fra|''Organisation du traité de l'Atlantique nord''}}; skratka: '''OTAN'''; najmä v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] názov prekladaný ako '''Severoatlantická aliancia''' a do roku [[1989]] ako '''Severoatlantický pakt''') je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená [[4. apríl]]a [[1949]] podpisom tzv. [[Severoatlantická zmluva|Washingtonskej zmluvy]] ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v [[Európa|Európe]] a eskaláciu napätia zo strany [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete.
 
Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany na svete. NATO je názoru, že najväčšia hrozba preň samotné je [[Rusko]].
 
<ref>{{Citácia periodika | titul = Studená vojna pokračuje: Najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko | periodikum = sme.sk | rok = 2015 | url = http://svet.sme.sk/c/8098341/studena-vojna-pokracuje-najvacsou-hrozbou-pre-nato-je-rusko.html | dátum prístupu = 2016-01-02
}}</ref>
 
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po útoku na WTC in New Yorku.