Česko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus odstránenie infoboxu vizuálny editor |
d Verzia používateľa 95.170.234.3 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 37.151.14.74 Značka: rollback |
||
Riadok 1:
{{Infobox štát
| Celý názov = Česká republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí<br>('''''Slovenčina:Pravda víťazí''''')
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center|]]
| Dlhý miestny názov = Česká republika
| Krátky miestny názov = Česko
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Portál veřejné správy České republiky
| url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 3.4.2010
| vydavateľ = portal.gov.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small>
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Miloš Zeman]]<br />[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78 866
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 578 820
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 436 560
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 237 997 mil.
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,888
| Rok HDI = 2017
| Poradie (HDI) = 27
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména = .cz
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky =
}}
'''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[stredná Európa|stredoeurópsky]] [[štát]]. Na západe susedí s [[Nemecko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na juhovýchode so [[Slovensko]]m a na juhu s [[Rakúsko]]m. Česko tvoria [[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]] a [[České Sliezsko]].
Podnebie má mierne a prechodné. Povrch tvoria pahorkatiny a niekoľko pohorí. Pohoria sú [[Krkonoše]] a [[Biele Karpaty]]. Najvyššia hora je [[Sněžka]]. [[Hlavné mesto]] je [[Praha]], iné väčšie mestá sú [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]] a [[Liberec]]. Česko je [[priemysel]]ný štát, zo všetkých štátov Európskej únie tu priemysel tvorí najviac percent [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Od roku [[1999]] je Česko členom [[NATO]]<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> a od [[1. máj]]a [[2004]] je členom [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>http://europa.eu/abc/governments/index_en.htm</ref>
== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny Česka}}
=== Pravek a starovek ===
Prvé doklady o tomto osídlení v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 5. storočia pred Kr. obývali Česko [[Kelti]], neskôr [[Germáni]].
=== Stredovek a novovek ===
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|thumb|left|upright|[[Svätý Václav]], hlavný patrón českej krajiny]]
V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí založil franský kupec Samo prvú slovanskú ríšu, ktorá bola odpoveďou na útok Avarov. Samo pochádzal zo sevonského kraja a po tom, ako sa osvedčil v boji, Slovania si ho zvolili na čelo svojho nového spolku. Kmeňový zväz Slovanov zaujímal územie dnešného Česka, časti východného Nemecka, južného Poľska, severného Rakúska a západného Slovenska. Roku [[631]] bitkou proti franskému kráľovi Dagobertovi pri [[Bitka pri Wogastisburgu|Wogastisburgu]] potvrdil svoje vodcovské schopnosti. Správy o týchto udalostiach sa zachovali vo [[Fredegarova kronika|Fradogarovej kronike]], ktorá popisuje príchod Sama k Slovanom i jeho víťazstvo nad Frankami. V 9. storočí sa Čechy osamostatnili a v [[10. storočie|10. storočí]] pod vedením dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] zjednotili. Územný rozsah, približne zodpovedajúci dnešnému, bol dosiahnutý v 11. storočí po pripojení dnešnej Moravy.
Celé dnešné územie štátu patrilo k [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríši]] počas celej jej existencie (10. stor.{{--}}1806). Okrem toho Česko – podobne ako Uhorsko – v rokoch 1526–1918 patrilo k [[habsburská monarchia|habsburskej monarchii, teda rakúskej monarchii]], a tým pádom bolo v rokoch [[1804]]–[[1867]] zároveň súčasťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]–[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].
Od 13. storočia do konca druhej svetovej vojny bolo pohraničie Čiech, Moravy aj Sliezska (neskôr označované ako tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]) obývané Nemcami (vysídlení boli po druhej svetovej vojne). Azda najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] v 14. storočí; založil [[Karolova univerzita|Karolovu univerzitu]], nechal vybudovať [[Karolov most]], [[Karlštejn]] a pod. Za Karola IV. Česko dosiahlo svoj najväčší územný rozmach (dočasne k nemu patrilo až [[Brandenbursko]] s [[Berlín]]om),{{Bez citácie}} územia na severe v dnešnom Nemecku a Poľsku však Česko postupne stratilo v 17. a 18. storočí.
Česko bolo spustošené Husitským povstaním (1415–1436) a tridsaťročnou vojnou (1618–1648). Počnúc tridsaťročnou vojnou nastal asi na 150 rokov hlboký hospodársky, politický a kultúrny úpadok a silná germanizácia Česka. Koncom 18. storočia nastúpilo [[české národné obrodenie]].
=== 20. a 21. storočie ===
[[Súbor:75 Štefánik vo skupine našich politických spolupravoníkov vo Washingtone 1917.jpg|náhľad|left|[[Milan Rastislav Štefánik|Gen. M. R. Štefánik]] (uprostred), [[Washington D.C.|Washington]], 1917]]
Po prehre [[Prvá svetová vojna|Centrálnych mocností]] v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a následného pádu [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] vstúpili spoločne so [[Slováci|Slovákmi]] a Rusínmi do novej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]]. Významnú úlohu na vzniku republiky mal český prof. [[Tomáš Garrigue Masaryk]] ([[1850]]–[[1937]]), [[Edvard Beneš]] ([[1884]]–[[1948]]), ale aj [[Slovensko|slovenský]] rodák [[Milan Rastislav Štefánik|Dr. Gen. Milan Rastislav Štefánik]] ([[1880]]–[[1919]]).
V roku [[1938]] anektoval nemecký diktátor [[Adolf Hitler]] so súhlasom Británie, Francúzska a Talianska prevažne [[nemčina|nemecky]] hovoriace [[Sudety (región)|Sudety]] a v roku [[1939]] prepadol zvyšok krajiny, od ktorej sa predtým oddelilo [[Slovensko]]. Vyhlásený bol [[Protektorát Čechy a Morava]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] došlo na území protektorátu k niekoľkým ľudovým povstaniam a vzburám (napr. [[Atentát na Heydricha|atentát na R.Heydricha]], [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] v roku [[1945]]).
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k obnoveniu [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Po víťazstve [[KSČ|Komunistickej strany]] v českej časti štátu, došlo k februárovému prevratu roku [[1948]]. Nastolená bola [[komunizmus|komunistická diktatúra]]. Totalitný režim odstránila až [[nežná revolúcia]] v roku 1989. Následne sa v roku 1993 Česko-Slovensko pokojnou cestou rozdelilo na Česko a [[Slovensko]]. Samostatné Česko [[12. marec|12. marca]] [[1999]] vstúpilo do severoatlantického vojenského paktu [[NATO]] a [[1. máj]]a [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]].
== Prírodné pomery ==
=== Geografia ===
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.
Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').
Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], {{mnm|1602}} Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}
Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť tvorí [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Na východe územia zasahujú výbežky [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] ([[Beskydy]]).
Z celkovej plochy Česka 78 866<ref>[http://data.un.org/CountryProfile.aspx?crName=Czech%20Republic Česko]</ref> leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}.
=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}
[[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]
Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].
Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]<ref>Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“''] SURAO, Praha, 54 s.</ref>. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]].
V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavnými tokmi sú tu [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}).
=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny.
== Politický systém ==
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika|parlamentná]] republika. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.
Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.
=== Zahraničné vzťahy ===
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia | Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia| NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]].
== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Ku kľúčovým [[nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]] alebo stavebné hmoty a [[Urán (prvok)|urán]]. V malom rozsahu sa ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny.
Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Pestuje sa hlavne obilie ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svoj význam má aj pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov).
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo. Česko má hustú dopravnú sieť.
Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Ťahačom vývozu je automobilový priemysel.
[[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27).
== Obyvateľstvo ==
Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[Vietnam|vietnamská]] – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.
Podľa vierovyznania tvoria: ateisti – 59 %, [[latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 26,8 %, evanjelici – 1,2 %, cirkev československá husitská – 1 %, nezistená – 8,8 %.
=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
|-
! style="text-align:center;" colspan="11"|
|-
!rowspan=23 width:150|<br />
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br />
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br />
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br />
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref>
! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150|
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br />
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br />
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br />
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||99 489||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref>
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]</ref>
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|
|}{{clear}}
== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
<div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div>
Řádek 31 ⟶ 242:
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.
Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a "dívčí válce". Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela , či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
| |||