Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6800119 používateľa 195.146.137.158 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Jozef_Tiso_pred_Národným_súdom-_Proces_trval_od_2._decembra_1946_do_15._apríla_1947..jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal.
Riadok 184:
{{Hlavný článok|Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským}}
[[Súbor:Príchod zatknutého Jozefa Tisu a iných do Bratislavy 29. októbra 1945. .jpg|náhľad|Príchod zatknutého Tisu a ďalších obvinených z vojnových zločinov do Bratislavy 29. októbra 1945.]]
Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli [[1945]], ušiel a skrýval sa&nbsp;šesť týždňov v kláštore v bavorskom [[Altötting|Altöttingu]], potom bol v [[rakúsko]]m kláštore v [[Kremsmünster]]i. Tu ho zaistila americká vojenská polícia, po predchádzajúcom súhlase<!-- V Altöttingu sa skrýval v Kapuzinerkloster St. Anna 48° 13′ 38″ N, 12° 40′ 27″E. V Altöttingu odhalili Američania Karola Murína (Tisov tajomník). Podľa Murínových pamätí (Spomienky a svedectvo) jeho, jeho brata a Jozefa Tisa previezli do "koncentračnými tábora" v Kremsmünsteri. Američania Tisa zatkli a deportovali so súhlasom a napriek písomnej žiadosti Faulhabera aby s nim zachádzali ako s duchovným a nie politikom: „Da Dr. Jozef Tiso in seinem Land das religiöse Leben trotz mancher Schwierigkeiten lebendig erhielt, bitte ich, ihn nicht anderen politischen Führern der ehemaligen Gegner der alliierten Mächte gleichzustellen.“ Zdroj Jürgen Bevers: Der Mann hinter Adenauer: Hans Globkes Aufstieg vom NS-Juristen zur Grauen Eminenz der Bonner Republik, Ch. Links Verlag, 2009, S. 216 --> mníchovského kardinála Faulhabera. Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu na trest smrti obesením. Tiso dopadol a skončil presne podľa bavorského príslovia: "Kto je prvý v úrade, ten je pred katom prvý na rade." Proces začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]] predsedom súdu JUDr. [[Igor Daxner|Igorom Daxnerom]]. Žalobcami boli JUDr. [[Ľudovít Rigan]], JUDr. [[Juraj Šujan]] a vojenský prokurátor JUDr. [[Anton Rašla]]. Obhajcami boli JUDr. [[Ernest Žabkay]] a JUDr. [[Martin Grečo]]. Na súde premietali film z&nbsp;koncentračných táborov. Podľa žalobcu Rašlu: „… bol ľahostajný, pozeral sa bokom alebo do&nbsp;zeme.“ On aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Pred súdom neprejavil ľútosť. Odmietal urobiť vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref>KAMENEC, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947).'' Premedia, Bratislava, s. 174.</ref> Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj [[Ferdinand Ďurčanský]] (v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia). [[Alexander Mach]] bol odsúdený na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní a Mach prejavil ľútosť). [[Súbor:Jozef Tiso pred Národným súdom- Proces trval od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947..jpg|alt=|náhľad|Jozef Tiso pred Národným súdom: Proces trval od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947.]]
[[Súbor:Jozef Tiso 15.03.2017.jpg|náhľad|Pôvodný Tisov hrob na Martinskom cintoríne. |alt=, v sektore XIX.]]
Žiadosť o milosť pre Tisa predložil 15. apríla 1947 slovenský povereník spravodlivosti [[Ivan Štefánik]] na Predsedníctvo SNR a to ju prekvapivo bez hlasovania posunulo vláde [[ČSR]]. Vláda [[Klement Gottwald|K. Gottwalda]] odporučila prezidentovi [[Edvard Beneš|Benešovi]] zamietnuť túto žiadosť v pomere hlasov 17:6. Na mimoriadnom 78. tajnom zasadnutí 16. apríla za prijatie žiadosti hlasovali niektorí poslanci [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany (DS)]] a Čs. strany ľudovej (ČSĽ). Proti boli [[Komunistická strana|komunisti]] a niektorí členovia Československej strany národne socialistickej a Československej sociálnej demokracie. [[Jan Masaryk|J. Masaryk]] sa ako nestranícky minister zdržal hlasovania<ref name=":0">Viliam Bernáth: Retribučný proces na Slovensku, 20. júla 2007, Britské listy, [http://blisty.cz/art/35388.html Online]</ref>. Prezident Beneš následne súhlasil so zamietnutím žiadosti. Tiso bol popravený (obesený) v skorých ranných hodinách [[18. apríl]]a [[1947]] na dvore [[Justičný palác (Bratislava)|Justičného paláca]] v Bratislave. Podľa dobovej tlače Tisa&nbsp;sedem minút od začatia popravy lekár&nbsp;vyhlásil za mŕtveho.&nbsp;Neskôr bol v tajnosti pochovaný na [[Martinský cintorín (Bratislava)|Martinskom cintoríne]] v Bratislave. Pochovával ho salezián [[Jozef Stašo]], ktorý v rokoch 1940 - 1945 pôsobil ako tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kňaz, ktorý pochovával Jozefa Tisa | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2016