Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli [[1945]], ušiel a skrýval sa&nbsp;šesť týždňov v kláštore v bavorskom [[Altötting|Altöttingu]], potom bol v [[rakúsko]]m kláštore v [[Kremsmünster]]i. Tu ho zaistila americká vojenská polícia, po predchádzajúcom súhlase<!-- V Altöttingu sa skrýval v Kapuzinerkloster St. Anna 48° 13′ 38″ N, 12° 40′ 27″E. V Altöttingu odhalili Američania Karola Murína (Tisov tajomník). Podľa Murínových pamätí (Spomienky a svedectvo) jeho, jeho brata a Jozefa Tisa previezli do "koncentračnými tábora" v Kremsmünsteri. Američania Tisa zatkli a deportovali so súhlasom a napriek písomnej žiadosti Faulhabera aby s nim zachádzali ako s duchovným a nie politikom: „Da Dr. Jozef Tiso in seinem Land das religiöse Leben trotz mancher Schwierigkeiten lebendig erhielt, bitte ich, ihn nicht anderen politischen Führern der ehemaligen Gegner der alliierten Mächte gleichzustellen.“ Zdroj Jürgen Bevers: Der Mann hinter Adenauer: Hans Globkes Aufstieg vom NS-Juristen zur Grauen Eminenz der Bonner Republik, Ch. Links Verlag, 2009, S. 216 --> mníchovského kardinála Faulhabera. Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu na trest smrti obesením. Tiso dopadol a skončil presne podľa bavorského príslovia: "Kto je prvý v úrade, ten je pred katom prvý na rade." Proces začal [[2. december|2. decembra]] [[1946]] a rozsudok bol vynesený [[15. apríl]]a [[1947]] predsedom súdu JUDr. [[Igor Daxner|Igorom Daxnerom]]. Žalobcami boli JUDr. [[Ľudovít Rigan]], JUDr. [[Juraj Šujan]] a vojenský prokurátor JUDr. [[Anton Rašla]]. Obhajcami boli JUDr. [[Ernest Žabkay]] a JUDr. [[Martin Grečo]]. Na súde premietali film z&nbsp;koncentračných táborov. Podľa žalobcu Rašlu: „… bol ľahostajný, pozeral sa bokom alebo do&nbsp;zeme.“ On aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Pred súdom neprejavil ľútosť. Odmietal urobiť vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref>KAMENEC, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947).'' Premedia, Bratislava, s. 174.</ref> Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj [[Ferdinand Ďurčanský]] (v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia). [[Alexander Mach]] bol odsúdený na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní a Mach prejavil ľútosť). [[Súbor:Jozef Tiso pred Národným súdom- Proces trval od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947..jpg|alt=|náhľad|Jozef Tiso pred Národným súdom: Proces trval od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947.]]