Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d infobox |
d po utoku na WTC in New Yorku som zmenil na "v New Yorku" Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor |
||
Riadok 99:
}}</ref>
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po útoku na WTC
Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým bola prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].
| |||