Adolf Hitler: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: náhrada odstránenie sekcie vizuálny editor |
d Revízia 6821718 používateľa 195.168.209.1 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 44:
V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov]] a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny.
==
Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života. Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na "výslnie moci a cti".
Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v severovýchodnom [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Čechách]]). Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om. Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine, barbiturates, opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref>.
=== Detstvo ===
[[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]]
Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 7 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti.
=== Štúdium ===
Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding|Leondingu]] pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec roku [[1903]] umrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.
Od roku [[1903]] poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar [[1908]] presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň [[1908]] Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]<nowiki/>u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]].
Vo Viedni sa zoznámil s antisemitskými a rasistickými názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval partitúru tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu vo Wittelsbachu si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel. ''Drama zrozené hudbou : Richard Wagner''. Praha : Paseka, 1995. S. Str. 58. (česky)</ref>.
Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po obsadení Rakúska v roku [[1938]] miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]] a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]] pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom Čechovi, ktorý má právo byť priateľom Vodcu".
=== Prvá svetová vojna ===
[[Súbor:Hitler WWI.jpg|vpravo|náhľad|Hitler (vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas 1. svetovej vojny]]
Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] ([[1914]]) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž|Železný kríž I. triedy]] (roku [[1918]] na návrh židovského plukovného adjutanta - ''regimentsadjutanta'' ''[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]'').
Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] [[1918]], po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk|Pasewalku]] v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu - [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku.
Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali "vnútorných" a "vonkajších nepriateľov Ríše" s "medzinárodným [[Židovstvo|židovstvom]]". 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún|28. júna]] [[1919]] podpísali v [[Paríž|Paríži]] [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $.
=== Vzostup ===
Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a [[1919]] osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919.
[[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]]
Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom ''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri [[1919]] prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei'' – [[DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri [[1919]] Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou.
Až do 31. marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->.
V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei'' – [[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany. <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue}}</ref>
Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod.
Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze. <ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]'' (doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155 000 mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8.10.1890 Beilngries - † 5.9.1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]
</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->.
Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembera [[1924]] bol prepustený za dobré správanie.
Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'', neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]).
Vo februári [[1925]] sa NSDAP ako jedinej z extrémistickych strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000. Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom. <ref name=":1" />
[[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27. marca 1930 sa rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. <!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli [[1932]] sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a [[1933]] menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka.
=== Diktatúra ===
[[Súbor:Reichsparteitagnov1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]]
Po príchode k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť [[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený.
Hitler začal so znovuvyzbrojovaním Nemecka a po smrti prezidenta [[Paul von Hindenburg|Hindenburga]] roku [[1934]] sa vymenoval za „vodcu“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]'') a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc. Potláčal akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] [[1938]] sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910 – 915</ref>.
V marci roku [[1935]] zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]] aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]].
Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku [[1939]] až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter'' v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200 000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku [[1941]] zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny.
=== Predohra k vojne ===
V roku [[1938]] [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] [[1938]] uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = egli
| titul = Mnichovská dohoda
| url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda
| dátum vydania = 04.08.1999
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 14.07.2012
| vydavateľ = fronta.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] [[1938]] prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] [[1939]] v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky – posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused – [[Poľsko]].
Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380 – 381</ref>. [[23. august]]a [[1939]] podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste.
=== Druhá svetová vojna ===
{{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]]
Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci – Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] [[1939]] nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] [[1939]] zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] [[1939]] vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene [[1939]] až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]].
=== Hitler ako veliteľ armády ===
Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie Dánska a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) -->
10 [[máj|mája]] [[1940]] Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobili [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov.
Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]].
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]]
[[22. jún]]a [[1941]] Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri [[1941]]. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref>
[[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami.
Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] - [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />.
==== Zásahy do velenia armády ====
Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny.
[[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]]
Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto porážke pri Stalingrade, nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenstvo)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti.
Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]).
V [[jún]]i a [[júl]]i [[1943]] sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov.
Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete [[1944]] sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla.
=== Atentát [[20. júl]]a [[1944]] ===
[[File:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]]
{{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}}
Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a [[1944]] naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ako aj ďalší, medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu.
Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke.
=== Posledné boje ===
Od konca roku [[1944]] žil Hitler vo svojom Ríšskom kancelárstve<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref>
V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína.
[[19. marec|19. marca]] [[1945]] Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou.
=== Smrť ===
Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Jeho zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i [[1945]], kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla v deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy.
[[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]] aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu.
23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne mal by byť poverený vedením Nemecka on a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie.
28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky Braunovej).
29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V priebehu svadobného dňa sa Hitler dozvedel o potupnej smrti [[Benito Mussolini|Mussoliniho]]. Opustil svadobnú recepciu aby spolu so sekretárkou<!-- T. Jung Na základe jej neskoršej autobiografie Bis zur letzten Stunde (Až do poslednej hodiny) bol natočený úspešný nemecko-taliansky film Der Untergang (Pád Tretej ríše).
http://plus.sme.sk/c/20227971/hitlerova-smrt-ako-naozaj-vyzerali-posledne-dni-vodcu-tretej-rise.html --> pripravil poslednú vôľu a politický testament, v ktorom z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.
[[30. apríl]]a [[1945]], krátko pred dobytím svojho bunkru spáchal Hitler spoločne so svojou manželkou samovraždu, tak že prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú]] kapsulu a zároveň si strelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Účinky kyanidu deň predtým nechal odskúšať na svojom [[Nemecký ovčiak|ovčiakovi]] menom [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom.
Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom<!-- The State Archive of the Russian Federation (GARF) = Государственный архив --> [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Procházková
| meno = Petra
| odkaz na autora =
| titul = Hitlerove kosti strážia Rusi
| url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html
| dátum vydania = 10.12.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 4.1.2010
| vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Charlier|meno=P.|priezvisko2=Weil|meno2=R.|priezvisko3=Rainsard|meno3=P.|titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification|periodikum=European Journal of Internal Medicine|dátum=2018-05|ročník=0|číslo=0|issn=0953-6205|doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014|url=https://www.ejinme.com/article/S0953-6205(18)30191-2/fulltext|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=English}}</ref>
Hitler sa samovraždou vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde.
Pretože Stalin a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]]<!-- https://en.wikipedia.org/wiki/Conspiracy_theories_about_Adolf_Hitler%27s_death -->, z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. 11. 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]
</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar ''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Der Spiegel
| titul = Ladislao Szabo
| url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 1947-05-03
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref name=":0" />'','' ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times
…Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->.
== Referencie a bibliografia ==
<references/>
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}}
| |||