Žofia Bavorská (1805 – 1872): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox |
|||
Riadok 33:
Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] sa po smrti svojej prvej manželky [[Wilhelmina Augusta Hessensko-Darmstadtská|Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej]] v roku 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra [[Karolína Augusta Bavorská]], budúca štvrtá manželka cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]]) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a [[Mária Anna Bavorská (1805 – 1877)|Mária Anna]]. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludovika Wilhelmina]] (matka neskoršej rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety]]).
Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v
== Vydaj za následníka trónu ==
Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda [[František Karol Habsburský|František Karol]]. Bol síce až
Svadba sa konala 4. novembra 1824 v augustiniánskom kostole vo Viedni. Pre Žofiu sa začala ťažká osobná životná etapa, žiť s nepríťažlivým,
Na viedenskom dvore žil i cisárov vnuk [[Napoleon II.]], ktorý sa do svojej o šesť rokov staršej tety zamiloval. V roku 1826 prišiel k dvoru Žofiin druhý veľký ctiteľ, princ Gustáv Vasa so svojimi sestrami. Žofia si padla do oka i s kancelárom [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichom]], s ktorým sa zhodovala v mnohých politických otázkach.
Po niekoľkých mesiacoch od svadby sa aktuálnou javila otázka jej tehotenstva. Prvé tehotenstvo na prelome rokov 1825 – 1826 sa skončilo potratom. Než skutočne priviedla na svet potomka potratila ešte štyrikrát. Koncom
Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil so savojskou princeznou [[Mária Anna Savojská|Máriou Annou]]. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.
== Žofiin vplyv na chod dvora ==
Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného života zasiahol rok [[1848]]. [[2. december|2. decembra]] sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále
Tak ako zasahovala do riadenia štátnych záležitostí, jej vplyvu neunikol ani osobný život jej syna. Úzkostlivo si dala záležať na výbere svojej budúcej nevesty. Prvou potenciálnou kandidátkou bola o pol roka mladšia Františkova sesternica z druhého kolena Alžbeta Františka, dcéra uhorského palatína [[Štefan František Habsbursko-Lotrinský|Štefana Františka]]. No sama ako neústupná protivníčka Maďarov zasiahla. Zamerala sa na Nemecko, kde pruský kráľ [[Fridrich Viliam IV.]] mal neter Annu v rovnakom veku ako jej syn
Žofia i po svadbe naďalej zasahovala do rodinných záležitostí jej syna
Do jej života
Na sklonku života zažila Žofia ešte vznik [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorského]] dualistického štátu (r. 1867), prehlásenie pruského kráľa [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]] nemeckým cisárom (18.1.1871), vyhlásenie [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] a stále razantnejšie prejavy liberálov.Po svojej smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni.
== Rodokmeň Žofie Bavorskej ==
|