Žofia Bavorská (1805 – 1872): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox
Silvinkaa (diskusia | príspevky)
Riadok 33:
Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] sa po smrti svojej prvej manželky [[Wilhelmina Augusta Hessensko-Darmstadtská|Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej]] v roku 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra [[Karolína Augusta Bavorská]], budúca štvrtá manželka cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]]) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a [[Mária Anna Bavorská (1805 – 1877)|Mária Anna]]. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludovika Wilhelmina]] (matka neskoršej rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety]]).
 
Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v chytrostibystrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.
 
== Vydaj za následníka trónu ==
Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda [[František Karol Habsburský|František Karol]]. Bol síce až druhýmdruhý v poradí na následníctvo (po svojom staršom bratovi [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinandovi]]), no bratov zlý zdravotný stav ho nenechával v otázke nástupníctva bez šancí. Neoplýval fyzickou krásou ani nevynikal inteligenciou. Žofia bola naopak, príťažlivoupríťažlivá a okúzľujúcouočarujúca mladoumladá ženoužena. No jej ambície, stať sa prípadnou cisárovnou zvíťazili u nej nad možnosťou vydať sa za pohľadnéhopríťažlivého a inteligentného muža.
 
Svadba sa konala 4. novembra 1824 v augustiniánskom kostole vo Viedni. Pre Žofiu sa začala ťažká osobná životná etapa, žiť s nepríťažlivým, hoci na druhej strane sale dobrým mužom. Františka Karola nikdy nemilovala, ale snažila sa zväzku obetovať a nútila sa byť šťastná.
 
Na viedenskom dvore žil i cisárov vnuk [[Napoleon II.]], ktorý sa do svojej o šesť rokov staršej tety zamiloval. V roku 1826 prišiel k dvoru Žofiin druhý veľký ctiteľ, princ Gustáv Vasa so svojimi sestrami. Žofia si padla do oka i s kancelárom [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternichom]], s ktorým sa zhodovala v mnohých politických otázkach.
 
Po niekoľkých mesiacoch od svadby sa aktuálnou javila otázka jej tehotenstva. Prvé tehotenstvo na prelome rokov 1825 – 1826 sa skončilo potratom. Než skutočne priviedla na svet potomka potratila ešte štyrikrát. Koncom rokuroka 1829 si bola však bola istá, že je tehotná šiesty raz. Tentoraz však svojmu stavu venovala mimoriadnu pozornosť, až napokon 18. augusta nasledujúceho roku1830 priviedla na svet svoje prvé dieťa, syna [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].
 
Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil so savojskou princeznou [[Mária Anna Savojská|Máriou Annou]]. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.
 
== Žofiin vplyv na chod dvora ==
Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného života zasiahol rok [[1848]]. [[2. december|2. decembra]] sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále síliacimväčším tlakom abdikoval a svojho manžela dokázala Žofia prehovoriť k vzdaniu sa trónu v synov prospech. Samej sa tak definitívne rozplynul sen stať sa cisárovnou, no vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by mala na manžela.
Samej sa tak definitívne rozplynul sen byť cisárovnou. No vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by bola mávala na manžela.
 
Tak ako zasahovala do riadenia štátnych záležitostí, jej vplyvu neunikol ani osobný život jej syna. Úzkostlivo si dala záležať na výbere svojej budúcej nevesty. Prvou potenciálnou kandidátkou bola o pol roka mladšia Františkova sesternica z druhého kolena Alžbeta Františka, dcéra uhorského palatína [[Štefan František Habsbursko-Lotrinský|Štefana Františka]]. No sama ako neústupná protivníčka Maďarov zasiahla. Zamerala sa na Nemecko, kde pruský kráľ [[Fridrich Viliam IV.]] mal neter Annu v rovnakom veku ako jej syn., Nono tá už bola zasnúbená a [[Hohenzollernovci]] nemali záujem o dynastické spojenie s [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Po tomto neúspechu sa obrátila k svojmu rodu, k bavorským Wittelsbachovcom. Spoliehala sa na svoju sestru [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludoviku]], ktorá mala na vydaj dcéry [[Helena Bavorská|Helenu]] a [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetu]]. I keďhoci prvou favoritkou na vydaj bola staršia Helena, za manželku si František Jozef vybral mladšiu Alžbetu.
 
Žofia i po svadbe naďalej zasahovala do rodinných záležitostí jej syna a bola to najmä ona, ktorej pričinením spočiatku veľmi šťastné manželstvo stroskotalo. Zasahovala do súkromného života mladomanželov a vynútila si možnosť podieľať sa na výchove vnúčat, čo najmä Alžbetu veľmi zraňovalo.
 
Do jej života citelneciteľne zasahovali rodinné tragédie, najmä tá, keď jej mladšieho syna [[Ferdinand Maximilián Habsburský|Maximiliána]] ako mexického cisára 19.6.1867 v Queretare popravili. Od toho času sa stiahla do ústrania.
 
Na sklonku života zažila Žofia ešte vznik [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorského]] dualistického štátu (r. 1867), prehlásenie pruského kráľa [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]] nemeckým cisárom (18.1.1871), vyhlásenie [[Parížska komúna (1871)|Parížskej komúny]] a stále razantnejšie prejavy liberálov.Po svojej smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni.
Po svojej smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni.
 
== Rodokmeň Žofie Bavorskej ==