Helsinki: Rozdiel medzi revíziami

'''Helsinki''' (po [[fínčina|fínsky]] ''Helsinki'', po [[švédčina|švédsky]] ''Helsingfors'', ''{{V jazyku|rus|Хе́льсинки}}'', skôrstaršie ''Гельсингфо́рс''/Geľsingfors) sú [[hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Fínsko|Fínska]]. Sú zároveň aj jeho najväčším [[prístav]]om. Boli založené roku [[1550]]. Ich centrum leží na malom [[polostrov]]e na brehu [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], ale patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu {{km2|686}} a majú asi 560 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, [[Espoo]], [[Vantaa]] a [[Kauniainen]], s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1 200 000 obyvateľov.

V [[16. storočie|16. storočí]] patrilo [[Fínsko]] do [[Švédske kráľovstvo|Švédskeho kráľovstva]]. Kráľ [[Gustáv I. Vasa]] ho založil, aby konkurovalo mestu [[Tallinn]], ktoré leží na opačnej strane Fínskeho zálivu. Za dátum ich založenia sa pokladá [[12. jún]] [[1550]], kedykeď kráľ prikázal mešťanom z okolitých miest, aby sa do nového mesta presťahovali. Pôvodne Helsinki ležali o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústí rieky [[Vantaa (rieka)|Vantaa]]. Miesto alevšak nebolo vhodne zvolené, okolie bolo plné barín a nebola ani možnosť vybudovať veľký prístav. Preto bolo roku [[1640]] rozhodnuté, že sa mesto sa presunie na jeho terajšie miesto.

Keď bol roku [[1703]] založený [[Petrohrad]], [[Rusko|ruský]] vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch [[1713]] až [[1721|21]], keď mesto ovládli [[Rusi]]. Mesto síce opustili, ale roku [[1742]] už boli zase naspäť, aj keď tentoraz iba na krátkonakrátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku [[1748]] sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť [[Suomenlinna]] (po [[švédčina|švédsky]] ''Sveaborg''). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubenýmobľúbené miestommiesto pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.

V roku [[1808]] v dôsledku mocenskej politiky [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] a cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku, a takpreto roku 1812 vymenoval Helsinki hlavnýmza mestomhlavné mesto Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa sem z [[Turku]] presunula aj najstaršia fínska [[univerzita]].

Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo [[empír]]ový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tejtých dobyčias je katedrála dokončená v roku [[1852]]. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku [[1862]] boli Helsinki spojené [[železnica|železnicou]] s [[Hämeenlinna|Hämeenlinnou]] a v roku [[1870]] dokonca s [[Petrohrad]]om. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a [[industrializmus|industrializmu]]. Vzniká novorenesančné okolie tried ''Esplanadi'' a ''Mannerheimintie''. Nad prístavom sabol v roku [[1868]] postavilpostavený najväčší [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[chrám]] v západnej Európe – Chrám večného spánkuzosnutia pannypresvätej MárieBohorodičky (po [[ruština|rusky]]: ''Успенский собор'', po [[fínčina|fínsky]]: ''Uspenskin katedraali'').

Rozvoj mesta sa po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] ešte zrýchlil. Helsinki sa dočkali svojej [[Letná olympiáda 1952|Olympiády]] v roku [[1952]]. Kvôli rozsiahlej imigrácii sa postavili nové [[predmestie|predmestia]]. V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] bolo postavené veľké kongresové centrum Finlandia (po fínsky: ''Finlandia-talo''), ktoré navrhol architekt [[Alvar Aalto]] (dokončené v roku [[1971]]), nová budova Opery ([[1993]]), Múzeum moderného umenia ([[1998]]). Za zmienku tiež stojí aj celkom ojedinelý luteránsky [[kostol]] ''Temppeliaukio'' ([[1969]]).

Celková plocha, ktorá patrí mestu Helsinki, je {{km2|686}}, z čoho alevšak {{km2|500}} jetvor vodná plocha, hlavne [[more]]. Dĺžka pobrežia je takmer {{km|100|m}}. K mestu patrí tiežaj 315 ostrovov a ostrovčekov.

Priemerná ročná [[teplota]] v meste je 5,6 [[Stupeň Celzia|°C]], v júli 17 °C a v najchladnejšom mesiaci februári −5 °C. [[jazero|Jazerá]] a [[more]] v okolí Helsínk pravidelne v zime zamŕzajú. Ročne v Helsinkách spadne asi {{mm|660|m}} zrážok, z čoho v [[leto|lete]] (júl – august) {{mm|190|m}} a v [[zima|zime]] (december – február) {{mm|140|m}}. Vietor tu najčastejšie fúka z juhu. V júli tu [[slnko]] v priemere svieti viac ako 270 hodín, ale v decembri iba 27 hodín.

V Helsinkách žije asi 560 000 obyvateľov. Podiel žien je 53,4 % a mužov 46,6 %. Po fínsky hovorí 87,4 %, po švédsky 6,3 % a iným jazykom 6,3 % populácie;. V produktívnom veku je 396 000 obyvateľov (71 %), detí je 88 000 (16 %). Priemerná predpokladaná dĺžka života je 73 rokov pre mužov a 80 rokov pre ženy. V roku [[2002]] sa v Helsinkách narodilo 6 065 detí (v súmestí 15 010), zomrelo 5 176 (8814), prisťahovalo sa 32 064 (35 507) a odsťahovalo 32 940 (31 310) ľudí. V Helsinkách je asi 300 000 domácností. V 78 % domácnostiach žije iba jeden alebo dvaja ľudia. 46 % domácností si byt prenajíma. Na jedného obyvateľa v priemere pripadá {{m2|33}} bytu. Priemerný mesačný nájom dvojizbového bytu jestojí 520 [[Euro|€]]. Pri kúpe staršieho bytu stojí 1 m² 2 260 €.

V Helsinkách je osem univerzít so 63 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita [http://www.helsinki.fi/yliopisto/] a Helsinská technická univerzita [http://www.hut.fi/], ktorá sa alevšak v skutočnosti nachádza v susednom [[Espoo]].

Helsinki majú jednu rozvetvenú linku [[metro|metra]] so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich [[električka|električkových]] spojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú [[autobus]]y (100 spojov) a čiastočne aj [[prievoz]]y. V rámci súmestia jazdia tiežaj rýchle medzimestské [[vlak]]y.

[[Lietadlo|Letecká]] doprava využíva dve [[letisko|letiská]] – [[Medzinárodné letisko Malmi|Malmi]] a moderné [[Medzinárodné letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki-Vantaa]] s dvoma terminálmi –, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako 13 miliónov pasažierov. Priame letecké spoje spájajú Helsinki nielen s celou [[Európa|Európou]], ale aj s [[Spojené štáty|USA]] a východnou [[Ázia|Áziou]].

Niekoľko [[prístav]]ných terminálov zabezpečuje vybavenie cestujúcich do a zo [[Štokholm]]u a [[Tallin|Tallinn]]u. Cesta rýchlym člnom do [[Tallinn]]u trvá asi hodinu a pol, veľkým [[trajekt]]om asi tri hodiny, do [[Štokholm]]u veľké trajekty plávajú asi dvanásť hodín.

Do budúcnosti sa uvažuje o podmorskom [[tunel]]i spájajúcom Helsinki s [[Estónsko]]m. Táto stavba ale bude však veľmi náročná.

V meste je veľa zaujímavých [[kostol]]ov. Najznámejšia je mohutná biela [[Katedrála evanjelickej cirkvi (Helsinki)|Katedrála evanjelickej cirkvi]] na námestí ''Senaatintori''. [[Pravoslávna cirkev]] neďaleko od nej postavila tiež veľký [[Chrám večného spánku Panny Márie (Helsinki)|Chrám večnéhozosnutia spánkupresvätej Panny MárieBohorodičky]]. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bol postavený v skalnom masíve neďaleko Fínskeho parlamentu podivuhodný luteránsky kostol ''Temppeliaukio'' s vynikajúcou akustikou. Veriacim katolíkom slúži [[Katedrála svätého Henryka (Helsinki)|Katedrála svätého Henricha (Helsinki)]].

Na ostrove ''Korkeasaari'' je [[zoo]], ktorá alevšak nemá [[Slonovité|slony]]. Z centra naň vozí turistov malý trajekt. Na druhej strane mesta je ostrov ''Seurasaari'', na ktorom nájdete [[skanzen]]. Najpopulárnejší park je ''Kaivopuisto'' a veľmi obľúbená je v lete aj pláž ''Hietaniemi'' neďaleko od centra.

V Helsinkách je viac ako 80 [[múzeum|múzeí]] a [[galéria|galérií]]. Nájdeme tu NárodníNárodné múzeum aj Národnú galériu. Pre milovníkov divadla, opery a hudby je v Helsinkách Národná opera s novou budovou zo začiatku 90. rokov 20. storočia.