Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 110 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
drobné jazykové úpravy, spresnenia názvov kostolov (podľa tradície pravoslávnej cirkvi a i.)
| website = [http://www.helsinki.fi www.helsinki.fi]
}}
'''Helsinki''' (po [[fínčina|fínsky]] ''Helsinki'', po [[švédčina|švédsky]] ''Helsingfors'', ''{{V jazyku|rus|Хе́льсинки}}'', skôrstaršie ''Гельсингфо́рс''/Geľsingfors) sú [[hlavné mesto|hlavné]] a najväčšie mesto [[Fínsko|Fínska]]. Sú zároveň aj jeho najväčším [[prístav]]om. Boli založené roku [[1550]]. Ich centrum leží na malom [[polostrov]]e na brehu [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]], ale patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu {{km2|686}} a majú asi 560 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, [[Espoo]], [[Vantaa]] a [[Kauniainen]], s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1 200 000 obyvateľov.
 
== Dejiny ==
V [[16. storočie|16. storočí]] patrilo [[Fínsko]] do [[Švédske kráľovstvo|Švédskeho kráľovstva]]. Kráľ [[Gustáv I. Vasa]] ho založil, aby konkurovalo mestu [[Tallinn]], ktoré leží na opačnej strane Fínskeho zálivu. Za dátum ich založenia sa pokladá [[12. jún]] [[1550]], kedykeď kráľ prikázal mešťanom z okolitých miest, aby sa do nového mesta presťahovali. Pôvodne Helsinki ležali o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústí rieky [[Vantaa (rieka)|Vantaa]]. Miesto alevšak nebolo vhodne zvolené, okolie bolo plné barín a nebola ani možnosť vybudovať veľký prístav. Preto bolo roku [[1640]] rozhodnuté, že sa mesto sa presunie na jeho terajšie miesto.
 
Keď bol roku [[1703]] založený [[Petrohrad]], [[Rusko|ruský]] vplyv bol stále citeľnejší. Rusko-švédske súperenie vyvrcholilo v rokoch [[1713]] až [[1721|21]], keď mesto ovládli [[Rusi]]. Mesto síce opustili, ale roku [[1742]] už boli zase naspäť, aj keď tentoraz iba na krátkonakrátko, pretože vojna trvala iba dva roky. V roku [[1748]] sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť [[Suomenlinna]] (po [[švédčina|švédsky]] ''Sveaborg''). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubenýmobľúbené miestommiesto pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk.
 
V roku [[1808]] v dôsledku mocenskej politiky [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]] a cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] Švédsko vypovedalo Rusku vojnu. Helsinki boli okupované od prvých dní vojny a Suomenlinna kapitulovala. Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkovojvodstvo. Ruský cár chcel obmedziť vplyv Švédska vo Fínsku, a takpreto roku 1812 vymenoval Helsinki hlavnýmza mestomhlavné mesto Fínska. Spolu s titulom hlavného mesta sa sem z [[Turku]] presunula aj najstaršia fínska [[univerzita]].
 
Po vojne bolo zničené mesto značne prestavané. Centrum získalo [[empír]]ový štýl. Najmonumentálnejšou stavbou z tejtých dobyčias je katedrála dokončená v roku [[1852]]. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Helsinki rýchlo rozrastali a stali sa administratívnym centrom a najpriemyselnejším mestom v krajine. Počet ich obyvateľov presiahol 100 000. V roku [[1862]] boli Helsinki spojené [[železnica|železnicou]] s [[Hämeenlinna|Hämeenlinnou]] a v roku [[1870]] dokonca s [[Petrohrad]]om. Nové stavby vznikali pod vplyvom európskej kultúry a [[industrializmus|industrializmu]]. Vzniká novorenesančné okolie tried ''Esplanadi'' a ''Mannerheimintie''. Nad prístavom sabol v roku [[1868]] postavilpostavený najväčší [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[chrám]] v západnej Európe – Chrám večného spánkuzosnutia pannypresvätej MárieBohorodičky (po [[ruština|rusky]]: ''Успенский собор'', po [[fínčina|fínsky]]: ''Uspenskin katedraali'').
 
Keď Fínsko získalo v roku [[1918]] samostatnosť, Helsinki zostali hlavným mestom a ďalej sa rozvíjali. Architektúra bola ovplyvnená najmä [[klasicizmus|klasicizmom]] a [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmom]]. V roku [[1938]] bol dokončený [[Olympijské hry (moderné)|Olympijský štadión]], ale hry, ktoré sa mali konať roku [[1940]], boli z dôvodu vojny odložené. Počas [[Zimná vojna|Zimnej]] a [[Pokračovacia vojna|Pokračovacej vojny]] boli Helsinki bombardované, ale prežili bez väčších škôd.
 
[[Súbor:Tower of the Helsinki Olympic Stadium.jpg|right|thumb|Veža olympijského štadióna]]
Rozvoj mesta sa po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] ešte zrýchlil. Helsinki sa dočkali svojej [[Letná olympiáda 1952|Olympiády]] v roku [[1952]]. Kvôli rozsiahlej imigrácii sa postavili nové [[predmestie|predmestia]]. V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] bolo postavené veľké kongresové centrum Finlandia (po fínsky: ''Finlandia-talo''), ktoré navrhol architekt [[Alvar Aalto]] (dokončené v roku [[1971]]), nová budova Opery ([[1993]]), Múzeum moderného umenia ([[1998]]). Za zmienku tiež stojí aj celkom ojedinelý luteránsky [[kostol]] ''Temppeliaukio'' ([[1969]]).
[[Súbor:Katedrála v Helsinkách.jpg|thumb|[[Katedrála evanjelickej cirkvi (Helsinki)|Katedrála evanjelickej cirkvi]]]]
[[Súbor:Mittsommernacht-in-helsinki.jpg|thumb|Biela noc v Helsinkách]]
 
== Geografia a demografia ==
Celková plocha, ktorá patrí mestu Helsinki, je {{km2|686}}, z čoho alevšak {{km2|500}} jetvor vodná plocha, hlavne [[more]]. Dĺžka pobrežia je takmer {{km|100|m}}. K mestu patrí tiežaj 315 ostrovov a ostrovčekov.
 
Priemerná ročná [[teplota]] v meste je 5,6 [[Stupeň Celzia|°C]], v júli 17 °C a v najchladnejšom mesiaci februári −5 °C. [[jazero|Jazerá]] a [[more]] v okolí Helsínk pravidelne v zime zamŕzajú. Ročne v Helsinkách spadne asi {{mm|660|m}} zrážok, z čoho v [[leto|lete]] (júl – august) {{mm|190|m}} a v [[zima|zime]] (december – február) {{mm|140|m}}. Vietor tu najčastejšie fúka z juhu. V júli tu [[slnko]] v priemere svieti viac ako 270 hodín, ale v decembri iba 27 hodín.
 
V Helsinkách žije asi 560 000 obyvateľov. Podiel žien je 53,4 % a mužov 46,6 %. Po fínsky hovorí 87,4 %, po švédsky 6,3 % a iným jazykom 6,3 % populácie;. V produktívnom veku je 396 000 obyvateľov (71 %), detí je 88 000 (16 %). Priemerná predpokladaná dĺžka života je 73 rokov pre mužov a 80 rokov pre ženy. V roku [[2002]] sa v Helsinkách narodilo 6 065 detí (v súmestí 15 010), zomrelo 5 176 (8814), prisťahovalo sa 32 064 (35 507) a odsťahovalo 32 940 (31 310) ľudí. V Helsinkách je asi 300 000 domácností. V 78 % domácnostiach žije iba jeden alebo dvaja ľudia. 46 % domácností si byt prenajíma. Na jedného obyvateľa v priemere pripadá {{m2|33}} bytu. Priemerný mesačný nájom dvojizbového bytu jestojí 520 [[Euro|€]]. Pri kúpe staršieho bytu stojí 1 m<sup>2</sup> 2 260 €.
 
V helsinských [[nemocnica|nemocniciach]] je takmer 2 500 lôžok. Denne príde na pohotovosť asi 300 ľudí, 1 100 ľudí k zubárovi, 41 k [[psychiatria|psychiatrovi]] a ďalších 60 ľudí s psychiatrom konzultuje nejaký problém. V meste žije 1 600 mentálne postihnutých ľudí.
 
== Školstvo ==
V Helsinkách je osem univerzít so 63 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita [http://www.helsinki.fi/yliopisto/] a Helsinská technická univerzita [http://www.hut.fi/], ktorá sa alevšak v skutočnosti nachádza v susednom [[Espoo]].
 
V Helsinkách chodí do školy 66 000 detí.
 
== Doprava ==
Helsinki majú jednu rozvetvenú linku [[metro|metra]] so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich [[električka|električkových]] spojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú [[autobus]]y (100 spojov) a čiastočne aj [[prievoz]]y. V rámci súmestia jazdia tiežaj rýchle medzimestské [[vlak]]y.
 
[[Lietadlo|Letecká]] doprava využíva dve [[letisko|letiská]] – [[Medzinárodné letisko Malmi|Malmi]] a moderné [[Medzinárodné letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki-Vantaa]] s dvoma terminálmi, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako 13 miliónov pasažierov. Priame letecké spoje spájajú Helsinki nielen s celou [[Európa|Európou]], ale aj s [[Spojené štáty|USA]] a východnou [[Ázia|Áziou]].
 
Niekoľko [[prístav]]ných terminálov zabezpečuje vybavenie cestujúcich do a zo [[Štokholm]]u a [[Tallin|Tallinn]]u. Cesta rýchlym člnom do [[Tallinn]]u trvá asi hodinu a pol, veľkým [[trajekt]]om asi tri hodiny, do [[Štokholm]]u veľké trajekty plávajú asi dvanásť hodín.
 
Cestujúci do Tallinnu mohli predtým využiť aj pravidelný vrtuľníkový spoj, po nehode pred niekoľkými rokmi však boli tieto lety zastavené.
Spojenie so zvyškom Fínska je zabezpečené sieťou diaľkových autobusov a rýchlych vlakov. Vlakom [[Pendolino]] trvá cesta do [[Tampere]] asi hodinu a pol, cesta do Turku trvá o dvadsať minút viac. Denne sú z helsinskej železničnej stanice vypravované dva rýchliky do [[Petrohrad]]u. Nočným rýchlikom ''Santa Claus expres'' sa možno dopraviť až do [[Rovaniemi]] na [[polárny kruh|severnom polárnom kruhu]]. Jeden z terminálov letiska vo [[Vantaa]] je vyhradený domácim letom.
 
Do budúcnosti sa uvažuje o podmorskom [[tunel]]i spájajúcom Helsinki s [[Estónsko]]m. Táto stavba ale bude však veľmi náročná.
 
== Kultúra ==
Najznámejšou turistickou atrakciou a obľúbeným miestom na prechádzky je bývalá námorná pevnosť [[Suomenlinna]], ktorá je zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname Svetového dedičstva UNESCO]]. Nie je problém sa dostať z centra na opevnené ostrovy rýchlym trajektom.
 
V meste je veľa zaujímavých [[kostol]]ov. Najznámejšia je mohutná biela [[Katedrála evanjelickej cirkvi (Helsinki)|Katedrála evanjelickej cirkvi]] na námestí ''Senaatintori''. [[Pravoslávna cirkev]] neďaleko od nej postavila tiež veľký [[Chrám večného spánku Panny Márie (Helsinki)|Chrám večnéhozosnutia spánkupresvätej Panny MárieBohorodičky]]. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bol postavený v skalnom masíve neďaleko Fínskeho parlamentu podivuhodný luteránsky kostol ''Temppeliaukio'' s vynikajúcou akustikou. Veriacim katolíkom slúži [[Katedrála svätého Henryka (Helsinki)|Katedrála svätého Henricha (Helsinki)]].
 
Na ostrove ''Korkeasaari'' je [[zoo]], ktorá alevšak nemá [[Slonovité|slony]]. Z centra naň vozí turistov malý trajekt. Na druhej strane mesta je ostrov ''Seurasaari'', na ktorom nájdete [[skanzen]]. Najpopulárnejší park je ''Kaivopuisto'' a veľmi obľúbená je v lete aj pláž ''Hietaniemi'' neďaleko od centra.
 
''Nuuksio'' je najbližší [[národný park]] plný [[jazero|jazier]], [[skala|skál]], močarísk a lesov, do ktorého sa prírodychtivý turista z centra ľahko dostane mestskou hromadnou dopravou.
Pre technicky zameraných návštevníkov je v Helsinkách pripravená ''Heureka'', vedecké zábavné centrum s mnohými výstavami a [[IMAX]] [[kino]]m.
 
V Helsinkách je viac ako 80 [[múzeum|múzeí]] a [[galéria|galérií]]. Nájdeme tu NárodníNárodné múzeum aj Národnú galériu. Pre milovníkov divadla, opery a hudby je v Helsinkách Národná opera s novou budovou zo začiatku 90. rokov 20. storočia.
 
Veľkým zážitkom je aj návšteva tradičného [[trh]]u na námestí ''Kauppatori'' v starom prístave a neďalekou starou tržnicou. Zo starého prístavu plávajú trajekty na ''Korkeasaari'' a [[Suomenlinna|Suomenlinnu]], ako aj ďalšie okružné vyhliadkové lode.
Anonymný používateľ