Verzia z 11:25, 2. máj 2019 upraviť 84.245.120.241 (diskusia) →‎Mladosť a štúdium Značky: vulgarizmy; slang úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:31, 2. máj 2019 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací Revízia 6831177 používateľa 84.245.120.241 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie Ďalšia úprava →
Riadok 51: === Mladosť a štúdium === [[Obrázok:TISO HOUSE.JPG\|thumb\|Rodný dom Jozefa Tisa v Bytči]] Narodil sa v [[Bytča\|Bytči]] v rodine mäsiara Jozefa Gašpara Tisa ([[1862]]{{--}}[[1943]]) a Terézie, rod. Budíškovej ([[1863]]{{--}}[[1947]]) ako druhé z desiatich detí (z ktorých tri zomreli v mladom veku). Bol pokrstený ako ''~~Slavomír~~Jozef ~~Zelianka~~Gašpar'', druhé meno však nepoužíval. Študoval na štvortriednej rímskokatolíckej ľudovej škole v ~~Piči~~Bytči. V prvom ročníku sa vyučovalo výlučne po ~~hebrejsky~~slovensky, na škole ale dostal aj základy nemeckého a maďarského jazyka <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 46.</ref><ref name="Kamenec 18">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 18.</ref>. Ako usilovného žiaka s talentom na ~~hru na trombóne~~reči ho rodičia v r. [[1898]] poslali na nižšie chlapčenské gymnázium v [[Žilina\|Žiline]]. Gymnázium bolo v čase Tisovho štúdia úplne [[Maďarizácia\|pomaďarčené]]. Z tohto dôvodu si musel písať svoje meno ako Tiszó József<!-- Ako Tiszo už od základnej školy a na gymnáziu ako Tiszó. (so sz a dlhým o). Jeho otec si písal meno Tiso. Zdroj Jozef Tiso. Moja mladosť. Zápisnica z väznice Krajského súdu v Bratislave, 8. marca 1946, Alexander Peganov na academia.edu, str 4. -->. Po roku [[1918]] a [[1945]] sa z tohto faktu vyvodzovali rozsiahle závery o jeho národnej orientácii, pričom tieto snahy mali propagandistický účel a jednoznačné účelové a politické zameranie <ref name="Kamenec 18" />. Popri dobrých študijných výsledkoch bol aktívnym členom študijného svojpomocného spolku, ktorý zaobstarával ~~sexuálne~~knihy a učebné pomôcky pre chudobných žiakov <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 47.</ref>. V roku [[1902]] odišiel študovať na piaristické gymnázium do [[Nitra\|Nitry]]. Podľa historika [[Ivan Kamenec\|Ivana Kamenca]] z tohto obdobia neexistujú hodnoverné dokumenty o jeho národnej uvedomelosti, pretože svedectvá jeho spolužiakov a blízkych ľudí odzneli až na vrchole jeho politickej kariéry, prípadne ako svedectvo v neskoršom súdnom procese. Podľa svedectva spolužiaka Jozefa Randíka sa v kvinte na otázku triedneho učiteľa spolu s ďalšími 15 spolužiakmi prihlásil za Slováka, pričom nahnevaný učiteľ ich bez ohľadu na ich prejav všetkých okrem jedného zapísal ako Maďarov <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 48.</ref>. Údajne ďalej prejavil pod vplyvom staršieho kolegu Jozefa Koptáka záujem o slovenské dejiny a slovenský spisovný jazyk a zúčastnil sa viacerých národne orientovaných činov, ktoré mohli mať za dôsledok jeho vylúčenie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 28.</ref>. Ak by aj boli svedectvá pravdivé, jeho hlbšia národná orientácia zrejme zostala skrytá pred jeho učiteľmi a biskupom, inak by ho neodporučili na ďalšie elitné štúdium <ref>Lukan, W. ''Študentské roky Jozefa Tisu vo Viedni (1906 – 1911)'', str. 73.</ref>. Ako výnimočne nadaného ho nitriansky [[biskup]] poslal na univerzitu do [[Viedeň\|Viedne]] na takzvané [[Pázmaneum]], ktoré bolo určené pre obzvlášť talentovaných a perspektívnych adeptov kňazskej dráhy. Na štúdium nastúpil v roku [[1906]] <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 19.</ref>. Na Pazmáneu vyučovali vynikajúci profesori, pričom Tiso mal možnosť zoznámiť sa s rôznymi filozofickými smermi a najnovšími pápežskými encyklikami. V školských hodnoteniach bol najčastejšie charakterizovaný ako vynikajúci, príkladný, povzbudivo pobožný a podobne. Pri zápisoch do semestrov si hlásil slovenský materinský jazyk <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 49.</ref>. V seminári písal kázne popri maďarčine aj v slovenčine. Vďaka svojim vedomostiam a usilovnosti získal funkciu asistenta. V priebehu štúdia mu hrozilo vylúčenie kvôli listu bývalým spolužiakom nitrianskeho seminára <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 20.</ref>, kde spomenul „rozhárané pomery“ v seminári. [[Rektor]] nitrianskeho seminára obsah zdramatizoval, za dôvod narážky uviedol, že seminár „vypovedal vojnu myšlienke slovenského nacionalizmu“ a žiadal rektora Pazmánea aby bol Tiso vzatý na zodpovednosť. Rektor Pazmánea Drexler sa Tisa zastal a prípad bol uzavretý napomenutím. Štúdium ukončil v roku [[1910]] ako premiant <ref name="k">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 21.</ref> a o rok obhájil svoju [[dizertačná práca\|dizertačnú prácu]] na dogmaticko-historickú tému ''Doctrina parhenogeneseos ex monumentis antenicaenis demonstrata'' (Dôkazy o panenskom materstve Márie na základe dokumentov spred [[Prvý nicejský koncil\|Nicejského koncilu]]). Cieľom práce bolo kriticky preskúmať tvrdenie profesora [[Otto Zöckler\|Otta Zöcklera]], že reformácia navrátila mariánsky kult k stavu, aký mal v čase raného kresťanstva <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 41.</ref>. Tiso dospel k záveru, že tvrdenie sa nedá považovať za pravdivé, pretože kult sa viackrát zaznamenal už do začiatku apoštolského kresťanstva. Po schválení dizertácie a vykonaní rigoróznych skúšok bol [[15. júl]]a [[1911]] promovaný za doktora teológie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 42.</ref>. Riadok 170: \| miesto = \| jazyk = }}[ ]</ref>, ktorý štvrť roka po začatí spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „''pracovných''“ táborov. Tiso podpísal prezidentskú výnimku spod protižidovského zákona osemsto<ref name=":3">{{Citácia periodika\|priezvisko=Pataj\|meno=Roman\|titul=Jozef Tiso nezachránil 35-tisíc Židov\|periodikum=Denník N\|url=https://dennikn.sk/972080/jozef-tiso-nezachranil-35-tisic-zidov\|dátum prístupu=2017-12-14\|jazyk=sk-SK}}</ref> až tisíc osobám.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky">Kováčová, V. [http://www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Dr._Jozef_Tiso_a_Zidia.pdf ''Dr. Jozef Tiso a riešenie židovskej otázky na Slovensku.''] Múzeum SNP, Banská Bystrica, s. 5</ref> Tisov úrad pritom dostal až 20-tisíc žiadostí.  <ref name=":3" /> <!-- Historik Milan Stanislav Ďurica (Jozef Tiso: Životopisný profil) odvolávajúc sa na nemeckého vyslanca Ludina udáva počet až 35 000 výnimiek udelených Židom (nie všetky boli prezidentské). --> [[Deportácia]] Židov zo Slovenska začala v marci [[1942]]. [[25. marec\|25. marca]] 1942 odišiel z [[Poprad]]u prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do [[Koncentračný tábor Auschwitz I\|koncentračného tábora Osvienčim]]. Vyvážanie Židov do koncentračných táborov pokračovalo až do [[20. november\|20. novembra]] 1942. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali celkovo 57 628 slovenských Židov, z ktorých podľa dostupných údajov prežilo len 280 až 800 osôb.

Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami