Adolf Hitler: Rozdiel medzi revíziami

=== zdocholSmrť ===

Posledné týždne svojho nudného života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Jeho zdravotný stav sa ku koncu vojny zlepšovalzhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i [[1945]], kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla v deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy.

[[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]] aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu ale pred ňou zjedol pomaranš.