Starý most (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.143.97.148 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 62.197.235.129
Značka: rollback
update
Riadok 34:
 
'''Starý most''' (pôvodne: ''Most Františka Jozefa'') je most cez [[Dunaj]] v Bratislave. Postupne niesol ďalšie mená: ''Franz-Josef-Brücke'', ''Ferencz József-híd'', po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ''Štefánikov most'', po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] ''Most Červenej armády''. V čase jeho uzatvorenia bol najstarší pevný most cez Dunaj na území Bratislavy. V januári 2016 prebehla kolaudácia nového mosta.
 
Pozostáva zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Je dlhý {{m|460|m}}. Je na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračuje na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách [[31. december|31. decembra]] [[2008]] uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] a od [[14. máj]]a [[2010]] aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra 2013 prebiehala jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu bol od 2. decembra 2013 uzavretý pre všetku dopravu.
 
Po jeho demontáži bol na jeho mieste vybudovaný nový most, ktorý využíva niektoré z pilierov Starého mosta, ktoré sú však nadstavené. Nový most slúži električkovej, cyklistickej a pešej doprave.
 
== 1889 – 1945: Most Františka Jozefa, Štefánikov most ==
Řádek 47 ⟶ 43:
 
== 1945 – 2013: Most Červenej armády, Starý most ==
Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami, postavila [[Červená armáda]] a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol daný do prevádzky začiatkom roku [[1946]] a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do [[2. decembra]] [[2013]]. Na cestnej časti mostu boli počas výstavby uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom pri [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]] a budovy Divadla Aréna. Po tejto obnovenej trati začala premávať električka až od roku [[1951]] a plánovalo sa trať predĺžiť až do centra vtedajšej [[Stará Petržalka|Starej Petržalky]], z plánov sa nakoniec zišlo a električka premávala po Sad Janka Kráľa až do zastavenia premávky v roku [[1961]], z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mostu, uplynutia jeho 15 ročnej lehoty, obmedzeniu premávky vozidiel s hmotnosťou nad 12 ton a postupného zahusťovania dopravy na dovtedy jedinom dunajskom moste na území vtedajšieho ČeskoslovenskaČesko-Slovenska. Zrušenie električky malo byť len dočasné, avšak doprava sa nakoniec neobnovila. Električkové koľaje boli odstránené z vozovky až na jar [[1968]], keď sa začala prvá výrazná oprava mostu. Električkovú trať na petržalskej strane iba zaliali vrstvou cestného asfaltu. Status jediného dunajského mostu platil až do roku 1972, keď bol daný do prevádzky [[Most SNP]].
[[Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg|náhľad|Demontáž mosta]]
Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku [[1983]], keď boli vlaky presmerované na Prístavný most. Pri rekonštrukcii mostu v roku [[1984]] bola postupne odstránená železničná trať najprv na petržalskej strane, avšak na moste bola zachovaná kvôli pôvodne plánovanej rýchlodráhe, ktorá mala pokračovať po pôvodnej železničnej trati po vtedy zrušenú vlakovú stanicu [[Železničná stanica Bratislava-Nivy|Bratislava - Nivy]]. Pri rekonštrukcií mostu sa na cestnej časti vymenila pôvodná mostovka za betónovú a vymenili sa pôvodné mostné polia na staromestskej a petržalskej strane z roku 1890 za nové. Plánovaná výstavba petržalskej rýchlodráhy bola v roku [[1985]] zastavená a postupne odstránili na staromestskej strane zvyšnú časť trate od mostu až po miesto bývalej stanice Bratislava - Nivy. Po politickom prevrate v novembri [[1989]] bol most v roku [[1990]] premenovaný na súčasný názov - Starý most.
 
V priebehu nasledujúcich rokov bol most priebežne udržiavaný vo využívateľnom stave, ale výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za novú betónovú sa stala pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal výrazne klesať. Od [[31. decembra]] [[2008]] bol uzavretý pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od [[15. mája]] [[2010]] sa pre kritický stav uzavrel aj pre MHD a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých bola vykonaná sanácia mostných pilierov a odstránila betónová mostovka vážiaca 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na odľahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia čast mostu pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, kvôli čomu bol most [[2. decembra]] [[2013]] uzatvorený pre všetku dopravu.
 
PozostávaPred prestavbou v roku 2016 pozostával zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. JeBol dlhý {{m|460|m}}. JeBol na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračujenepokračovala na žiadnom konci mosta). Do roku [[2010]] tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách [[31. december|31. decembra]] [[2008]] uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD]] a od [[14. máj]]a [[2010]] aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra 2013 prebiehala jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu bol od [[2. decembra]] [[2013]] uzavretý pre všetku dopravu.
 
Po jeho demontáži bol na jeho mieste vybudovaný nový most, ktorý využíva niektoré z pilierov Starého mosta, ktoré sú však nadstavené. Nový most slúži električkovej, cyklistickej a pešej doprave.
 
== Prestavba ==
Riadok 58:
S vysúvaním novej konštrukcie mostu sa začalo v marci 2015 z petržalskej strany a súbežne dostáva aj šedo-zelený náter. Predbežný plán dokončenia mostu je plánovaný na október 2015. Nový most bude slúžiť električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež budú môcť využiť záchranné zložky. Električková trať bude na súčasnú sieť napojená na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]] (zároveň bude zdvojkoľajnená existujúca trať na [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej]]), na petržalskej strane bude vedená v prvej etape po [[Jantárová cesta (Bratislava)|Jantárovú cestu]], neskôr sa plánuje predĺženie do [[Janíkov dvor|Janíkovho dvora]] na juhu Petržalky. Električková trať bude vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.
 
Oficiálne práce na moste skončili už 15. decembra 2015, ale na moste sa pracovalo ešte aj potom. Práce na viac než stovke objektov mali byť podľa mesta ukončené 21. januára 2016. K predošlému dňu sa začala kolaudácia mosta. Predchádzajúci víkend sa na moste uskutočnila dynamická skúška.<ref name=jen2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koník | meno = Juraj| odkaz na autora = | titul = Ľudí na Starý most ešte nepustia, musia počkať na kolaudáciu | url = https://dennikn.sk/minuta/346999/ | dátum vydania = 2016-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-21 | vydavateľ = N Press | miesto = |jazyk = }}</ref> V polovici februára prešla v rámci kolaudácie mostom prvá električka. <ref name=presla>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | odkaz na autora = | titul = Starým mostom už prešla električka, jazdiť tam bude možno až v lete | url = https://dennikn.sk/373571/starom-moste-uz-bola-elektricka-jazdit-tam-mozno-az-lete-mesto-nepovie/ | dátum vydania = 2016-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-28 | vydavateľ = N Press | miesto = |jazyk = }}</ref> Most bol otvorený pre verejnosť [[19. májamáj]]a [[2016]]. Sprístupnený jebol však zatiaľ len pre pešiu a cyklistickú dopravu. Električky začali premávať po Starom moste [[8. júlajúl]]a [[2016]].
 
== Referencie ==