Bratislava: Rozdiel medzi revíziami

Východzí stav (tedav 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že:

* na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha ¹ a

* na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)² majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi³. (Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov boli hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja (okrem majetkov cirkvi) darované kráľom mestu Bratislava [t.j. Pečňa a neskorší Starý háj] a bratislavskému hradnému panstvu [t.j. nivy Engerau] až v roku [[1436]] <ref>Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 23, 104</ref>.)

| 1279 || +1253 (1473) ha || [[Lamač]] (Blumenau)<br> (Pozri aj ³ o roku 1278)

| 1848/51 || - 644,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] okrem územíúzemia bývalýchbývalej obcíobce Selendorf a Krásna Ves

| 19431848/44*51 || +1022- (936442,32(?) ha || [[Vydrica (Bratislava – mestská časť Karlova Ves)|Karlova VesVydrica]]

| 1946 || +2870,6 n/a ha || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] <br>(vrátane území obce [[Kittsee]] pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919-1923)<br>(po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy v roku 1949 a s dovtedajším pravobežným územím Prievozu v 50. rokoch bola rozloha Petržalky 2870,6 ha)

| 1971/72**⁵ || +2429,1 ha || [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]]

| 1971/72*⁵ || +3238,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]]

| 1971/72**⁵ || +4177,5 ha || [[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]] <br>(vrátane bývalej obce [[Komárov (Bratislava)|Komárov]], pričlenenej k Podunajským Biskupiciam v roku 1950/(?)1944 <ref>Pozri zdroje v článku [[Komárov]].</ref>)

| 1971/72**⁵ || +967,7 ha || [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]]

| 1971/72**⁵ || +2051,9 ha || [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]]<br>(vrátane území obce [[Kittsee]] pripojených k Jarovciam v roku 1920/1921) <br>(do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska)

|1971/72**⁵ || +2556,8 ha || [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]<br> (do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska)

| 1971/72**⁵ || +1972,4 ha || [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]]<br> (do roku 1947 Čunovo patrilo do Maďarska)

^1. Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."<ref>HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990, S. 26</ref>

2. (*)⁴ Rok 1943 uvádza napr.: <ref name=Hrv>HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990</ref><ref>Bratislava IV. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 275</ref>. Rok 1944 uvádza napr.: <ref>Bratislava. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramíde]] 1972</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartl | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 475 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava – mestská časť Karlova Ves | url = http://zmo-zahorie.sk/bratislava-mestska-cast-karlova-ves/ | vydavateľ = zmo-zahorie.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História | url = https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | vydavateľ = e-obce.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Bratislava. In: [[Encyklopédia Slovenska]] I. S. 244.</ref>. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.karlovaves.sk/volny-cas/historia/ | vydavateľ = karlovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>.

3. (**)⁵ Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Kronika Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 607 | url = | isbn = 80-88980-08-9 | kapitola = | strany = 446| jazyk = }}</ref>, preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.: <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bartl | meno = Július | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 475 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bratislava. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|encyklopedický časopis Pyramída]] (dané číslo malo uzávierku v júni 1972, čiže išlo o vtedy čerstvú udalosť)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Navrátilová | meno = Helena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hančin | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hatalová | meno3 = Mária | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Bratislava : sprievodca : &#x5B;história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa&#x5D; | vydanie = 2. preprac. a dopl | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 184 | url = | isbn = 80-7096-202-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.biskupice.sk/files/documents/ciicweb/historia/hist%C3%B3ria%20biskup%C3%ADc%20-sk-pdf.pdf | vydavateľ = biskupice.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Devínska Nová Ves | url = https://www.devinskanovaves.sk/o-devinskej-novej-vsi/historia | vydavateľ = devinskanovaves.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.: <ref>[[Encyclopaedia Beliana]] 2, S. 274</ref><ref name=Hrv/>. Za zmienku stojí, že [[Encyklopédia Slovenska]] (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973. </small>

Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: {{#tag:ref| Poznámka: Tabuľka a text pred ňou a za ňou je zostavená/-ý podľa knihy ''Horváth, M.: Bratislavský topografický lexikon 1990'' (najmä str. 27, 28, 31, 41), pričom v tabuľketu boli len doplnené poznámky v tabuľke o obci Kittsee, Petržalka, Komárov a o bratislavskom predmostí (porov. zdroje a vysvetlenie v článkučlánkoch [[Kittsee]], [[Petržalka]], [[Komárov]] a [[bratislavské predmostie]]) boloa boli upresnené datovanieveci, (pozriktoré *sú ahore **)vysvetlené v Poznámkach pod tabuľkou. Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne dvetieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch nie sú zhodnéprotirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V Horváthovej knihe v tabuľke na str. 41 <small>(keďže je tam číslo 2870 ha, čo je súčasná rozloha Petržalky)</small> a na jednej mape k roku 1851 jeautor nesprávne uvedenéuvádza, že v roku 1851(?) bolabolo od Bratislavy odpojenáodpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka <small>(a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky zhodná2870, sčiže touzhodná zso rokusúčasnou 1946rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka v roku 1946 bolaje oveľa väčšia než v roku 1851)</small>. Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe <small>(kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Lamača)Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie)</small> a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe <small>(na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja)</small> a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PetržalkaStaré - mapa Petržalka rok 1925mapy | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=15&lat=48.11810693207654&lng=17.100121979413004&map=petrzalka1925 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.|group=pozn}}