Bratislava: Rozdiel medzi revíziami

 

Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: {{#tag:ref| Poznámky:

*Treba poznamenať, že v texte Horváth 1990 sú minimálne tieto zásadné chyby: 1. Údaje o hektároch v úvode knihy (najmä str. 27 a nasl.) a v tabuľke na str. 41 si vo viacerých prípadoch protirečia (vysvetlenie v knihe nie je uvedené); to je vyriešené v tejto tabuľke wikipédie a v texte pred ňou tak, že sú uvedené obidva údaje, z toho jeden v zátvorke. 2. V tabuľke na str. 41 <small>(keďže je tam číslo 2870 ha, čo je súčasná rozloha Petržalky)</small> a na jednej mape k roku 1851 autor nesprávne uvádza, že v roku 1851(?) bolo od Bratislavy odpojené celé územie na pravom brehu Dunaja, teda celá súčasná Petržalka <small>(a dokonca je tam pri tejto príležitosti uvedená aj rozloha Petržalky 2870, čiže zhodná so súčasnou rozlohou, čo je nemožné, lebo súčasná Petržalka je oveľa väčšia než v roku 1851)</small>. Tomuto údajnému odpojeniu celej Petržalky protirečí jednak text úvodu v tej istej knihe <small>(kde sa spomína iba odpojenie Vajnor, Lamača a Vydrice, hoci odpojenie takého obrovského územia ako je Petržalka, je oveľa dôležitejšie)</small> a jednak mapa k roku 1930 v tej istej knihe <small>(na ktorej sú správne zakreslené územia v severnej časti Petržalky ako súčasť mesta ležiaceho na ľavom brehu Dunaja)</small> a predovšetkým tomu protirečia všetky dobové mapy z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, na ktorých je jasne územie dnešnej Petržalky rozdelené (aj s vyznačenými hranicami) medzi mesto Bratislava (najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa, Starý háj), obec Petržalka, obec Prievoz a obec Kittsee. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=15&lat=48.11810693207654&lng=17.100121979413004&map=petrzalka1925 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>. 3. Na mapách k stredoveku a ranému novoveku autor na pravom brehu Dunaja zakresľuje ako súčasť Bratislavy len územia mesta (aj to nepresne, lebo Draždiak tam minimálne sčasti nemá patriť) a nezakresľuje tam aj územia hradného panstva, hoci na ľavom brehu zakresľuje ako súčasť Bratislavy aj územie hradného panstva a v úvode knihy zdôrazňuje, že medzi mestskými a hradnými majetkami nebude (na účely sledovania území) rozlišovať.|group=pozn}}