Verzia z 17:57, 11. jún 2019 upraviť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 520 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:17, 11. jún 2019 upraviť vrátiť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 520 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 36: Jeho otec ([[Karol I. Martel]]) bol najstarším synom [[Karol II. (Neapolsko)\|Karola II. Neapolského]] z [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)\|Kapetovsko-anjouovskej dynastie]]. Jeho stará mama [[Mária Uhorská (1257 – 1323)\|Mária Uhorská]] bola dcérou uhorského kráľa [[Štefan V. (Uhorsko)\|Štefan V.]], ktorý bol [[Arpádovci\|Arpádovec]].<ref name=":0">Encyklopédia Slovenska III K-M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 704 s., str,45</ref> Keď v Uhorsku, v roku 1290, zomrel [[Mária Uhorská (1257 – 1323)\|Máriin]] brat, [[Ladislav IV. (Uhorsko)\|Ladislav IV.]] vzniesla nárok na uhorský trón pre svojho syna. Uhorskí [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)\|preláti]] a veľmoži si však vybrali jej bratranca [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondreja III]]. Namiesto toho, aby sa Mária vzdala nároku, po smrti svojho syna (vtedy len 23-ročného) v roku 1295, preniesla nárok na svojho vnuka. Stará matka a starý otec [[Karol II. (Neapolsko)\|Karol II.]] teda nabádali Karola Róberta aby sa chopil moci v Uhorsku aj preto, že jeho starý otec namiesto prvorodeného syna si vybral za následníka [[Neapolské kráľovstvo\|Neapolského kráľovstva]] [[Róbert I. Neapolský\|treťorodeného]], čím vlastne Karola Róberta vydedil. == Zápas o moc v Uhorsku (1300 – 1308) ==▼ [[Súbor:Oligarchs in the Kingdom of Hungary 14th century SK.svg\|náhľad\|Magnáti v Uhorsku v 14. storočí na začiatku panovania Karola I. Róberta]] ▲== Zápas o moc v Uhorsku (1300 – 1308) == Začiatkom roku [[1300]] mocný chorvátsky bán [[Pavol Šúbič]]<!-- (Croatian: Pavao I. Šubić Bribirski; Hungarian: bribiri I. Subics Pál) (c. 1245 – 1 May 1312) Už jeho starý otec tu mal rozrobené pakty (Drač). Karola sprevádzal do Uhorska len malý sprievod. Spomínajú sa len francúzski rytieri Drugetovci. --> uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok. Karol, vtedy 12-ročný, sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož\|magnátom]] [[Ugrin Čák\|Ugrinom Čákom]]. Riadok 51: == Súboje so šľachtou (1308 – 1323) == Po Ottovom úteku už nezostal nikto, kto by Karolovi mohol konkurovať pri voľbe na trón. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala svojvoľná šľachta a dokonca aj Karolovi údajní stúpenci ignorovali jeho privilégiá (súdili a trestali, vydávali peniaze, vyberali dane a udržiavali vlastnú armádu<ref name=":2">{{Citácia periodika\|titul=1. lecke: Károly Róbert uralkodása (1308-1342)\|periodikum=történelem 6.osztályosoknak\|url=http://tortenelem6.blog.hu/2009/01/24/1_lecke_karoly_robert_uralkodasa_1308_1342\|dátum prístupu=2017-12-09\|jazyk=hu-HU}}</ref>). Jeho pozíciu upevnil pápež [[Klement V.]], keď vyslal v júni [[1308]] svojho legáta, [[Kardinál\|kardinála]] [[Gentile da Montefiore]], aby presvedčil Matúša Čáka uznať zvrchovanosť Karola ako kráľa. Ich stretnutie sa uskutočnilo v kláštore [[Kékes]] v [[Pilišské vrchy\|Pilišských vrchoch]] (maďarsky dnes [[Pilisszentlászló]]) neďaleko [[Vyšehrad (Maďarsko)\|Vyšehradu]]. Dopadlo úspešne, pretože [[27. novembra]] [[1308]] bol Matúš Čák prítomný na sneme v [[Buda\|Budíne]], kde bol Karol vyhlásený za uhorského kráľa.<ref>{{Citácia periodika\|priezvisko=Kristó\|meno=Gyula\|titul=Károly Róbert családja\|periodikum=AETAS - Történettudományi folyóirat\|dátum=2005\|číslo=4\|strany=14–28\|issn=0237-7934\|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=262597\|dátum prístupu=2017-12-06\|jazyk=Hungarian}}</ref> <ref name=":0" /> Pápežský legát dal korunovať Karola novou korunou arcibiskupom ''Tomášom'' z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol bol, už tretí raz, korunovaný [[Uhorská koruna (klenot)\|svätoštefanskou korunou]] [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu v [[Stoličný Belehrad\|Stoličnom Belehrade]] za účasti snemu. {{Hlavný článok\|Bitka pri Rozhanovciach}} V lete [[1311]] [[Matúš Čák Trenčiansky\|Matúš Čák]] začal obliehať Karolove hlavné mesto [[Budín]], ten však útok odrazil. Krátko potom obyvatelia Košíc zavraždili [[Omodej Aba\|Omodeja Abu]], jedného z hlavných stúpencov Karolovej vlády, ale Karol sa postavil proti jeho synom. Následkom toho sa jeho synovia spojili s Matúšom Čákom. V máji [[1312]] sa Karol rozhodol obliehať [[Šarišský hrad]], ale jeho útok bol odrazený a sám bol nútený vydať sa na ústup. Potom spojené vojská [[Omodejovci\|Omodejovcov]] a Čáka pochodovali na [[Košice]], ale tam v krvavej [[Bitka pri Rozhanovciach\|bitke pri Rozhanovciach]] ([[12. jún]] 1312) utrpeli Omodejovci porážku, keď Matúšove vojská nestihli prísť včas na pomoc. Po víťazstve zabral Karol sídla Omodejových synov v krajoch [[Abov (župa)\|Abov]], [[Turnianska župa\|Turňa]], [[Šarišská župa\|Šariš]]. Řádek 59 ⟶ 61: Karol zvýšil náklady na vojsko, financie pritom čerpal z konfiškácie cirkevného majetku. V roku [[1318]] dobyl a obsadil dŕžavy už synov už zosnulého Ladislava Kána v [[Sedmohradsko\|Sedmohradsku]] (Transylvánii). [[Súbor:Charles I of Hungary1.jpg\|náhľad\|Pečať Karola I. Róberta]] Po smrti svojej prvej manželky sa oženil ovdovený Karol s [[Beatrix Luxemburská\|Beatrix Luxemburskou]], dcérou rímskeho cisára [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)\|Henricha VII. Luxemburského]] a sestrou českého kráľa [[Ján Luxemburský\|Jána I.]] v Čechách, pravdepodobne v roku [[1318]]. V lete roku [[1319]] viedol svoje vojská proti [[Srbsko\|srbskému]] kráľovi [[Štefan Uroš II. Milutin\|Štefanovi Urošovi II. Milutinovi]] , ktorý zabral južnú oblasť kráľovstva, a srbskému vojsku udelil pri [[Šabac\|Mačve]]<!-- Mačva (maďarsky Macsó) región nazvaný podľa rovnomenného už neexistujúceho mesta v Srbsku. Terajšie centrum je mesto Šabac; nachádza sa na hranici centrálneho Srbska a Vojvodiny (na rieke Sáve), v súčasnosti ako Mačviansky obvod. Pozri https://en.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Dva https://en.wikipedia.org/wiki/Banate_of_Macs%C3%B3 --> porážku. Po tomto víťazstve obsadil [[Belehrad]]<!-- zlý preklad z angličtiny. Dobil hrad v Mačve a asi Mačva Banovinu (slonesky banát). OBsadil nie Belhrad ale Belehradsko, -->. V tom čase začal reorganizovať finančnú základňu kráľovskej moci vyhlásením, že jedine kráľ je oprávnený otvoriť nové colnice v kráľovstve. Řádek 144 ⟶ 148: == Referencie == {{Referencie}} ~~<references />~~ == Literatúra == * CSUKOVITS, Enikő: ''Karol I. a obdobie jeho vlády (1301 – 1342).'' Bratislava : Pro historia, 2017. 154 s. ISBN 978-80-89910-00-7 == Zdroje ==▼ * Anjouovci, Kráľovské rody, rozhlasová debata Slovenského rozhlasu.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Anjouovci\|periodikum=rtvs.sk\|url=http://www.rtvs.sk/radio/archiv-plus/kralovske-rody/125709/anjouovci\|dátum prístupu=2018-06-19\|jazyk=sk}}</ref>▼ == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Charles I of Hungary}} ▲== Zdroje == ▲* Anjouovci, Kráľovské rody, rozhlasová debata Slovenského rozhlasu.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Anjouovci\|periodikum=rtvs.sk\|url=http://www.rtvs.sk/radio/archiv-plus/kralovske-rody/125709/anjouovci\|dátum prístupu=2018-06-19\|jazyk=sk}}</ref> {{Vládca \|

Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami