Verzia z 13:55, 23. apríl 2019 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 738 editací d Revízia 6826734 používateľa 81.217.172.254 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:03, 15. jún 2019 upraviť vrátiť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 520 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 9: \|Miesto úmrtia = [[Trenčín]], [[Uhorsko]] dnes [[Slovensko]] \|}} [[Súbor:Oligarch_domains_1301_1310.png\|thumb\|Oblasť, kde vládol Matúš Čák (dnes západné Slovensko a malé časti Maďarska)]]▼ '''Matúš Čák Trenčiansky''' (maď. Máté Csák<ref>Kristó, Gyula (1986). ''Csák Máté''. Magyar História, Gondolat, Budapešt. ISBN 963-281-736-2</ref>; * asi [[1260]] – † [[18. marec]] [[1321]]) bol [[Uhorsko\|uhorský]] šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného [[Slovensko\|Slovenska]]. Prezývali ho aj ''pán Váhu a Tatier''. == Životopis == ~~[[File:Coa Hungary Clan Csák.svg\|thumb\|left\|Erb Čák]]~~ Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)\|Ostrihomu]], osídlenej tiež [[Slovania\|slovanským]] obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta\|šľachty]] patril k tzv. ''[[Natio Hungarica]]'' (uhorskému národu). ~~Roku~~V roku [[1278]] viedol Matúš Čák na Moravskom poli ~~viedol~~ uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)\|Rudolfa I.]] proti českému kráľovi [[Přemysl Otakar II.\|Přemyslovi Otakarovi II.]] V roku [[1291]] stál na čele vojska [[Ondrej III. (Uhorsko)\|Ondreja III.]], ktoré dobylo [[Bratislava\|Bratislavu]] obsadenú [[Henrich z Kysaku\|Henrichom z Kysaku]] (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského [[župan]]a. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku [[1296]] [[Trenčín]]. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa [[Václav III.\|Václava III.]], pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta [[Karol ~~Róbert~~I. (Uhorsko)\|Karola I. Róberta]]. Za to mu Václav III., v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V., [[1. február]]a [[1302]] zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola I. Róberta. [[Súbor:Vlajka slovenského územia 14.storočie.png\|thumb\|left\|Vlajka územia, približne zhodného s územím dnešného západného a stredného Slovenska zo začiatku [[14. storočie\|14. storočia]]. Vlajka vznikla v roku [[1301]] za vlády kráľa [[Václav III.\|Ladislava V.]], ktorého chránencom bol vtedajší panovník územia [[Horné Uhorsko\|Horného Uhorska]] Matúš Čák Trenčiansky, pričom táto vlajka de facto symbolizovala jeho územie]] ▲[[Súbor:Oligarch_domains_1301_1310.png\|thumb\|Oblasť, kde vládol Matúš Čák (dnes západné a stredné Slovensko a malé časti Maďarska)]] Od roku [[1304]] vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj [[Karol Róbert\|Karola Róberta]]. Roku [[1310]] bol vymenovaný za [[taverník]]a a jedného z troch [[palatín]]ov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch [[1311]] až [[1312]] ovládal alebo kontroloval 14 [[župa\|žúp]] a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na [[Spiš (župa)\|Spiš]], ovládol [[Zvolenská župa\|Zvolenskú župu]] a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad [[Vyšehrad (Maďarsko)\|Visegrád]]. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku [[1311]] oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na [[Trenčiansky hrad\|Trenčianskom hrade]] zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku [[1318]] [[Felicián Zach]]. V roku [[1314]] vpadol na [[Morava (región)\|Moravu]] ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko [[Ján Luxemburský\|Jána Luxemburského]]. Řádek 44 ⟶ 46: == Referencie == {{Referencie}} ~~<references/>~~ == Literatúra == Řádek 50 ⟶ 52: == Pozri aj == * [[Olejkár (kniha)\|Olejkár]] - historická povesť [[Jozef Miloslav Hurban\|Jozefa Miloslava Hurbana]] zo 14. storočia s témou Matúša Čáka Trenčianskeho. {{DEFAULTSORT:Čák, Matúš}}

Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami