Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Upravy boli na zaklade faktov, ktore sa komunizmom zamlciavali. Vsetko som pouzil z knih
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
d Verzia používateľa Jurkohrad (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
Riadok 156:
([[Židovská otázka]] bola široká diskusia v európskych krajinách, ktorá začala už v roku 1750 vo Veľkej Británii, o vhodnom postavení [[Židia|Židov]] v spoločnosti. Jej extrémnou odpoveďou bol [[antisemitizmus]], radikálne stelesnený v nemeckom [[nacizmus|nacizme]], ktorý viedol v roku 1942 k tzv. [[Konečné riešenie židovskej otázky|Konečnému riešeniu židovskej otázky]].)
 
Autonómna vláda pod vedením Tisa okrem toho, že iniciovala hromadný odsun Čechov zo Slovenska, [[4. november|4. novembra]] 1938 vydala vládne nariadenie o tzv. ''postrku'' 7&nbsp;500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku<ref>Eduard Nižňnanský:Od demokracie k diktatúre, Historická revue č. 3/2012, str. 23, 25</ref>. Tento zámer sa však Tisovi nepodarilo splniť, lebo väčšina deportovaných sa vrátila späť, pretože maďarské úrady ich odmietli prevziať<ref>Historická revue č. 3/2012,str.23</ref>. Po vyhlásení samostatnosti [[14. marec|14. marca]] 1939 podľa vzoru [[Norimberské zákony|Norimberských zákonov]] bolo i na [[Slovensko|Slovensku]] zavedené [[Antisemitizmus|protižidovské]] rasové zákonodarstvo (ktoré však inicioval Vojtech Tuka ) <ref>E. Nižňanský, ''Holokaust na Slovensku, 1-5.'' Bratislava: NMS/ZNO, 2001&nbsp;–&nbsp;2004</ref>.
 
[[9. september|9. septembra]] [[1941]] vyšlo Nariadenie č. 198 o právnom postavení Židov<ref>[http://sk.wikisource.org/wiki/Nariadenie_o_pr%C3%A1vnom_postaven%C3%AD_%C5%BDidov Nariadenie o právnom postavení Židov] In: Zvesti Ministerstva školstva a národnej osvety, Ročník IV. zo dňa 15. septembra 1941</ref>.
Riadok 170:
| miesto =
| jazyk =
}}[ ]</ref>, ktorý štvrť roka po začatí spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „''pracovných''“ táborov. Tiso podpísal prezidentskú výnimku spod protižidovského zákona osemsto<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Pataj|meno=Roman|titul=Jozef Tiso nezachránil 35-tisíc Židov|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/972080/jozef-tiso-nezachranil-35-tisic-zidov|dátum prístupu=2017-12-14|jazyk=sk-SK}}</ref> až tisíc osobám.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky">Kováčová, V. [http://www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Dr._Jozef_Tiso_a_Zidia.pdf ''Dr. Jozef Tiso a riešenie židovskej otázky na Slovensku.''] Múzeum SNP, Banská Bystrica, s. 5</ref> Tisov úrad pritom dostal až 20-tisíc žiadostí.&nbsp;<ref name=":3" /> <!-- Historik Milan Stanislav Ďurica (Jozef Tiso: Životopisný profil) odvolávajúc sa na nemeckého vyslanca Ludina udáva počet až 35 000 výnimiek udelených Židom (nie všetky boli prezidentské). -->
}}[ ]</ref>, ktorý štvrť roka po začatí spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „''pracovných''“ táborov.
 
[[Deportácia]] Židov zo Slovenska začala v marci [[1942]]. [[25. marec|25. marca]] 1942 odišiel z [[Poprad]]u prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|koncentračného tábora Osvienčim]]. Vyvážanie Židov do koncentračných táborov pokračovalo až do [[20. november|20. októbranovembra]] 1942. Takmer nikto na svete neveril hrôzostrašným správam o vyvražďovaní Židov v nemeckých táboroch, a to ešte ani v lete roku 1944, ale slovenská vláda už od 20. októbra po tom, čo dostala kladnú odpoveď na svoju od polovice júna opätovnú žiadosť, aby mohla vyslať svoju komisiu do tých pracovných táborov a zistiť, ako sa tam so slovenskými Židmi zaobchádza, zastavila akékoľvek vydávanie Židov. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali celkovo cca 58 000 57&nbsp;628 slovenských Židov, z ktorých podľa dostupných údajov prežilo len 280 až 800 osôb.
Tiso v nariadení č. 198 navrhol §225, ktorý hovoril o tom, že prezident smie udeliť výnimku. Presné číslo týchto výnimiek nevieme aj vďaka tomu, že K.Murín a Dr. Neumann, ktorí mali na starosti toto udeľovanie museli tieto informácie skrývať pred radikálmi a Nemcami, a v súdnom procese s Dr. Tisom K. Murínovi a Dr. Neumannovi nedovolili o tejto otázke vypovedať.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky">(M.S.Ďurica - Jozef Tiso, str. 449 - 450)
 
Napriek snahe niektorých slovenských predstaviteľov (A. Mach 8. 2. 1943: ''Príde marec, príde apríl a pôjdu transporty!'') a vďaka protestnej Nóte [[Svätá stolica|Svätej stolice]] z [[5. máj]]a [[1943]] a celkovej nepopularite transportov medzi obyvateľstvom<ref name="Hradská K.">Hradská K.: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999. s. ?</ref> aj v Slovenskom sneme<ref name="Hradská K." /> sa deportácie zo Slovenska zastavili až do októbra [[1944]]. Tiso voči Židom vystupoval podobne agresívne ako predstavitelia radikálneho krídla [[HSĽS]]. Ak aj mal miernejší názor, čomu nasvedčujú viaceré svedectvá, nedal smerom k verejnosti o tom žiadny signál.<ref name="Tiso a riešenie židovskej otázky" /> Keď na&nbsp;dožinkách v&nbsp;Holíči 16.&nbsp;augusta 1942 rečnil o&nbsp;tom, či bolo spravodlivé odtransportovať Židov povedal: ''„Urobili sme to podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Tiso – Wikicitáty|url=https://sk.wikiquote.org/wiki/Jozef_Tiso|dátum prístupu=2017-04-15|vydavateľ=sk.wikiquote.org|jazyk=sk}}</ref> Je pravda, že tieto reči boli občsas dosť kruté, ale treba si uvedomiť že konal tak hlavne zo strachu pred Nemcami. A ak chceme pochopiť dejinné súvislosti, treba sa pozrieť aj na dobu, ktorá im predchádzala. Nenávisť voči židom bola veľmi veľká, ale na Slovensku nepopulárna, hoci sa radikálne živly prostredníctvom časopisov vyžívali v napádaní Židov, väčšina národa bola umiernená a Tiso patril k umiernenej strane v HSĽS.<!-- Podľa http://senxskutocnost.sng.sk/chapters/3-70000-obeti/tiso-prihovor (možno je to iný prepis alebo iná časť tej reči) : Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život.“ -->
Proces s Dr. Jozefom Tisom, spomienky obhajcu</ref> O udeľovaní výnimiek svedčí aj správe veľvyslanca Ludina, ktorý písal: "Evakuácia Židov v tomto čase narazila na čierny bod. Tridsaťpäť tisíc židov dostalo osobné legitimácie. Vysťahovanie Židov je širokých kruhoch slovenského ľudu nepopulárne."
 
Transporty znova začali v októbri [[1944]] po tom, čo bolo Slovensko obsadené Nemcami a bolo potlačené [[Slovenské národné povstanie]] a keď sa [[červená armáda]] prebila k slovenskej hranici. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie bolo deportovaných 13 500 Židov a uväznených ďalších 5&nbsp;000.
[[Deportácia]] Židov zo Slovenska začala v marci [[1942]]. [[25. marec|25. marca]] 1942 odišiel z [[Poprad]]u prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do [[Koncentračný tábor Auschwitz I|koncentračného tábora Osvienčim]]. Vyvážanie Židov do koncentračných táborov pokračovalo až do [[20. november|20. októbra]] 1942. Takmer nikto na svete neveril hrôzostrašným správam o vyvražďovaní Židov v nemeckých táboroch, a to ešte ani v lete roku 1944, ale slovenská vláda už od 20. októbra po tom, čo dostala kladnú odpoveď na svoju od polovice júna opätovnú žiadosť, aby mohla vyslať svoju komisiu do tých pracovných táborov a zistiť, ako sa tam so slovenskými Židmi zaobchádza, zastavila akékoľvek vydávanie Židov. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali celkovo cca 58 000 slovenských Židov, z ktorých podľa dostupných údajov prežilo len 280 až 800 osôb.
 
Napriek snahe niektorých slovenských predstaviteľov (A. Mach 8. 2. 1943: ''Príde marec, príde apríl a pôjdu transporty!'') a vďaka protestnej Nóte [[Svätá stolica|Svätej stolice]] z [[5. máj]]a [[1943]] a celkovej nepopularite transportov medzi obyvateľstvom<ref name="Hradská K.">Hradská K.: ''Prípad Wisliceny / Nacistickí poradcovia a židovská otázka na Slovensku.'' Bratislava: Academic Electronic Press, 1999. s. ?</ref> aj v Slovenskom sneme<ref name="Hradská K." /> sa deportácie zo Slovenska zastavili až do októbra [[1944]]. Tiso voči Židom vystupoval podobne agresívne ako predstavitelia radikálneho krídla [[HSĽS]]. Ak aj mal miernejší názor, čomu nasvedčujú viaceré svedectvá, nedal smerom k verejnosti o tom žiadny signál. Keď na&nbsp;dožinkách v&nbsp;Holíči 16.&nbsp;augusta 1942 rečnil o&nbsp;tom, či bolo spravodlivé odtransportovať Židov povedal: ''„Urobili sme to podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Tiso – Wikicitáty|url=https://sk.wikiquote.org/wiki/Jozef_Tiso|dátum prístupu=2017-04-15|vydavateľ=sk.wikiquote.org|jazyk=sk}}</ref> Je pravda, že tieto reči boli občsas dosť kruté, ale treba si uvedomiť že konal tak hlavne zo strachu pred Nemcami. A ak chceme pochopiť dejinné súvislosti, treba sa pozrieť aj na dobu, ktorá im predchádzala. Nenávisť voči židom bola veľmi veľká, ale na Slovensku nepopulárna, hoci sa radikálne živly prostredníctvom časopisov vyžívali v napádaní Židov, väčšina národa bola umiernená a Tiso patril k umiernenej strane v HSĽS.<!-- Podľa http://senxskutocnost.sng.sk/chapters/3-70000-obeti/tiso-prihovor (možno je to iný prepis alebo iná časť tej reči) : Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život.“ -->
 
Transporty znova začali v októbri [[1944]] po tom, čo bolo Slovensko obsadené Nemcami a bolo potlačené [[Slovenské národné povstanie]] a keď sa [[červená armáda]] prebila k slovenskej hranici. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie bolo deportovaných 13 500 Židov a uväznených ďalších 5&nbsp;000.
 
====Slovenské národné povstanie ====
Po vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska a následnom vypuknutí [[SNP]], Tiso naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca. Po potlačení povstania v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[30. október|30. októbra]] 1944 vystúpil na terajšom [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] s ďakovným prejavom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prejav Jozefa Tisa v Banskej Bystrici 30. 10. 1944 | url = http://sk.wikisource.org/wiki/Prejav_Jozefa_Tisa_v_Banskej_Bystrici | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2010 | vydavateľ = sk.wikisource.org | miesto = | jazyk = }}</ref> a vyznamenával nemeckých vojakov.<ref name="lacko">{{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Slovenské národné povstanie 1944 | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = 978-80-8085-575-8| kapitola = | strana = 211 | jazyk = }}</ref> Dostavil sa do Banskej Bystrice proti vlastnej vôli, nie z vlastného presvedčenia (Proces s Dr. Jozefom Tisom, spomienky obhajcu, str 201, 204, 205) Od Hitlera dosiahol zmenu vydaného rozkazu, podľa ktorého malo byť 15-tisíc povstaleckých vojakov deportovaných do Nemecka. Ako odveta za vypuknutie povstania a zabitie veľkého počtu nemeckých vojakov malo byť zastrelených 300 zajatých rukojemníkov a leteckým bombardovaním mali byť za trest zrovnané so zemou stredoslovenské mestá Brezno, Banská Bystrica a Zvolen. Na žiadosť Jozefa Tisa nebolo 15-tisíc zajatých povstaleckých vojakov deportovaných do Nemecka, ale zostali na banskobystrickom území. Hitler upustil aj od svojho rozkazu, podľa ktorého malo byť zastrelených 300 rukojemníkov, pripravených na istú smrť. Prezident Tiso dosiahol i zrušenie rozkazu na bombardovanie troch stredoslovenských miest.(historicky doložené slová Dr. Gabriela Hoffmanna).
 
=== Zatknutie, proces a poprava ===
Řádek 194 ⟶ 190:
 
[[Vznik Slovenského štátu|14. marca]] sa pri pôvodnom fiktívnom Tisovom hrobe (Tisove telesné pozostatky boli exhumované a spálené v krematóriu) stretávajú jeho priaznivci a obdivovatelia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|meno=|titul=Po 60. rokoch do hrobu uložili údajné pozostatky Tisa|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=18. apr. 2007|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/3253160/po-60-rokoch-do-hrobu-ulozili-udajne-pozostatky-tisa.html|dátum prístupu=2017-04-15|jazyk=sk}}</ref> V roku 2017 sa zúčastnili aj štyria poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenského parlamentu]] za politickú stranu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kotlebova poslankyňa pri Tisovom hrobe ľutovala, že dnes nie je taký prezident|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/704871/kotlebova-poslankyna-pri-tisovom-hrobe-lutovala-ze-dnes-nie-je-taky-prezident/|dátum prístupu=2017-04-02|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Čižnár podal návrh Najvyššiemu súdu SR na rozpustenie kotlebovcov|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=25. mája 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-podal-navrh-najvyssiemu-su/261687-clanok.html|dátum prístupu=2017-06-02}}</ref>.
 
<br />
 
== Hodnotenie ==
Tiso bol zodpovedný za [[Deportácia|deportáciu]] Židov zo Slovenska do koncentračných táborov. Túto skutočnosť nepopieral ani na súde, pretože očakával milosť.
Tiso nebol priamo zodpovedný za [[Deportácia|deportáciu]] Židov zo Slovenska do koncentračných táborov. V tej dobe, keď sa dozvedel svedectvo o týchto deportáciách a o tom, ako Židia umierajú v táboroch smrti od Jána Vojtaššáka, sám sa podieľal na ich zrušení a roku 1943 už žiadne deportácie neprebehli. Komunistickí historici nám už od roku 1948 tĺkli do hláv stereotypné prívlastky, ako napr. Tiso - vojnový zločinec, vlastizradca. V 90 - tych rokoch sa pokúsili historici toto hodnotenie zmierniť napísaním knihy - Zamlčaná pravda o Slovensku. Jej hlavným autorom bol Gabriel Hoffmann - lekár a historik židovského pôvodu. Povedal:
 
" Mal som možnosť osobne hovoriť s hlavným rabínom Slovenska Arminom Friederom , ktorý mi povedal, že dovtedy, kým Tiso sedí na prezidentskom stolci, my Židia máme aspoň nádej, že mnohí z nás prežijú."
----Dôležité v tejto súvislosti je svedectvo vtedajšieho študenta Ľudovíta Tatrana o návšteve Vojtecha Tuku spolu s Alexandrom Machom u Jozefa Tisu v Bánovciach koncom mája 1941:
 
"Bola nedeľa, a do Bánoviec nad Bebravou prišiel za prezidentom ministerský predseda Dr.Tuka a minister vnútra Alexander Mach. Keď som niesol na stôl polievku, Dr. Tiso práve rázne hovoril, že žiaden zákon nepodpíše s neľudskými následkami proti Židom. "Som za obmedzenie ich hospodárenia moci, lebo je neudržateľné, aby 3,5 % občanov vlastnili skoro 50% národného majetku, ale neľudskosť zamietam. Aj váš kódex." (z knihy M. Ďuricu - Jozef Tiso, str .473 - 474)
 
 
<references />{{Citát|Hodnotenie jeho osobnosti a činov je v slovenskej a zahraničnej historiografii protirečivé. Ako ideológ, politik, štátnik i duchovný činiteľ v zložitej vnútropolitickej a medzinárodnej situácii v období 2. svetovej vojny, napriek niektorým ústupkom vynúteným mocenským vplyvom Nemeckej ríše a z toho vyplývajúcim chybným rozhodnutiam, pričinil sa o zachovanie národnej a územnej integrity Slovenska, o záchranu mnohých životov a o rozvoj duchovných i materiálnych hodnôt slovenského národa.|[[Slovenský biografický slovník]]<ref>TISO, Jozef. In: {{Citácia knihy
Ďalším objektívnym a doloženým faktom je úsek zo spomienok Dr. Rašlu, ktorý bol hlavným obžalobcom v procese s Dr. Tisom. Ako právnik a Benešov priamy spolupracovník mal v rukách dokumenty v tejto kauze a vo svojich spomienkach napísal: "V čase rozhodovania o deportácii Židov nemožno, samozrejme, imputovať ani Tisovi, ani komukoľvek inému, akoby už vedeli, že Židia idú na smrť." (Z knihy Proces s Dr. Jozefom Tisom, spomienky obžalobcu, str. 33)
<references />{{Citát|Hodnotenie jeho osobnosti a činov je v slovenskej a zahraničnej historiografii protirečivé. Ako ideológ, politik, štátnik i duchovný činiteľ v zložitej vnútropolitickej a medzinárodnej situácii v období 2. svetovej vojny, napriek niektorým ústupkom vynúteným mocenským vplyvom Nemeckej ríše a z toho vyplývajúcim chybným rozhodnutiam, pričinil sa o zachovanie národnej a územnej integrity Slovenska, o záchranu mnohých životov a o rozvoj duchovných i materiálnych hodnôt slovenského národa.|[[Slovenský biografický slovník]]<ref>TISO, Jozef. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovenský biografický slovník VI T{{--}}Ž
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
Řádek 220 ⟶ 207:
[[Matica slovenská|Matica]] sa snaží aj v súčasnosti zlepšiť Tisovo hodnotenie. Mal k tomu prispieť päťminútový dokument s&nbsp;názvom "''Bez 14.&nbsp;marca''", zverejnený v polovici februára 2017 na youtube.com, ktorý špekuluje, čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a Slovenský štát by nevznikol.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Beňová|meno=Zlatica|titul=Matica sa podpísala pod škandalózne video|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=P E R E X|miesto=|dátum=2017-02-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420616-matica-sa-podpisala-pod-skandalozne-video/|dátum prístupu=2017-04-24|jazyk=sk-SK}}</ref> Vedenie Matice by sa podľa [[Stanislav Mičev|Stanislava Mičeva]] malo zamyslieť, či toto je cesta, ktorou chce ísť ďalej. „Podľa mňa týmto napomáhajú extrémistickým skupinám,“ doplnil&nbsp;riaditeľ Múzea SNP Banská Bystrica.<ref name=":2" />
 
O debate okolo hodnotenia Tisovej osobnosti napísal James Mace Ward<ref name=":1" />: <blockquote>"V najhoršom prípade bola [diskusia] palivom pre ultranacionalistický pokus o rekonštrukciu slovenskej spoločnosti a pomohla pri rozdelení Československa. V najlepšom prípade debata inšpirovala premyslené prehodnotenie Tisa a povzbudzovala vyrovnanie sa Slovákov s kolaborantstvom&nbsp;[s nacizmomfašizmom]."<ref name=":1">Ward, James Mace (2013).&nbsp;''Priest, Politician, Collaborator: Jozef Tiso and the Making of Fascist Slovakia.''&nbsp;Ithaca and London: Cornell University Press.&nbsp;ISBN 978-0-8014-4988-8.</ref></blockquote>
 
== Referencie ==